znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 561/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 11451/2012, Rvp 11452/2012, Rvp 11453/2012, Rvp 11454/2012, Rvp 11455/2012,   Rvp 11456/2012,   Rvp 11457/2012   a sp.   zn.   Rvp 11458/2012,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a práva na   ochranu   majetku podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Komárno v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   13   Er   1011/2011,   sp.   zn.   8   Er   840/2011, sp. zn. 8 Er 480/2010, sp. zn. 10 Er 468/2010, sp. zn. 7 Er 330/2010, sp. zn. 8 Er 719/2011, sp. zn. 5 Er 973/2011 a sp. zn. 5 Er 1058/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11451/2012, Rvp 11452/2012,   Rvp 11453/2012,   Rvp 11454/2012,   Rvp 11455/2012,   Rvp 11456/2012, Rvp 11457/2012 a sp. zn. Rvp 11458/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 561/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46   ods. 1   ústavy,   čl. 12   ods. 2   ústavy,   ako   aj práva   na prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“),   čl. 14   dohovoru   a práva na ochranu   majetku podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 13 Er 1011/2011, sp. zn. 8 Er 840/2011, sp. zn. 8 Er 480/2010, sp. zn. 10 Er 468/2010, sp. zn. 7 Er 330/2010, sp. zn. 8 Er 719/2011, sp. zn. 5 Er 973/2011 a sp. zn. 5 Er 1058/2011 (ďalej len „napadnuté konania“).

Z ôsmich sťažností (s takmer identickým obsahom odlišujúcim sa len v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym exekútorom a pred exekučným súdom) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných veciach   osobitne   podanými   návrhmi   požiadala   súdneho   exekútora o vykonanie   exekúcie.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej v zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z. z.   o súdnych   exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií v napadnutých konaniach.

Sťažovateľka   uvádza,   že   okresný   súd   o jej   žiadostiach   na   udelenie   poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa   jej   názoru   nevykazujú   atribúty   mimoriadnej   právnej   zložitosti   a spĺňajú   všetky formálne   a materiálne   podmienky   ustanovené   Exekučným   poriadkom,   resp.   zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Vzhľadom   na   neodôvodnenú   nečinnosť   a neefektívny   postup   okresného   súdu sťažovateľka   uvádza,   že   naposledy   25.   mája   2011   podala   v zmysle   § 62   ods. 1   zákona č. 757/2004   Z. z. o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou   iniciovaných   konaniach.   Sťažovateľka   v sťažnostiach   uvádza,   že   na   tieto   svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Podľa   tvrdení   sťažovateľky   postupom   okresného   súdu   v napadnutých   konaniach malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa   čl. 1   dodatkového   protokolu,   ako   aj   čl. 12   ods. 2   ústavy   a čl. 14   dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného   súdu   v napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva,   aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia OSP.

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 11451/2012,   Rvp 11452/2012,   Rvp 11453/2012,   Rvp 11454/2012, Rvp 11455/2012,   Rvp 11456/2012,   Rvp 11457/2012   a sp.   zn.   Rvp 11458/2012   a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol   ústavný   súd   o spojení   sťažností   na   spoločné   konanie   tak,   ako   to   je   uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

3. Sťažovateľka   porušenie   svojich   označených   práv   vidí   primárne   v nečinnosti okresného   súdu   v napadnutých   konaniach,   ktorá   pretrváva   aj napriek   využitiu   sťažností v zmysle   § 62   ods. 1   zákona o súdoch   adresovaných predsedovi   okresného   súdu a sekundárne v dôsledku porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru argumentačne odvádza a namieta aj porušenie svojich ostatných označených práv postupom okresného súdu v napadnutých konaniach.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti (nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj porušenie svojich ostatných označených   práv,   sa   ústavný   súd   zameral   na   posúdenie   vyčerpania   účinných   právnych prostriedkov,   ktoré   mala   k dispozícii   na   ochranu   svojich   označených   práv,   a tým   aj posúdenie prípustnosti jej sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade   je   prípustnosť   sťažností   viazaná   na   vyčerpanie   právnych   prostriedkov,   ktoré sťažovateľke   zákon   na   ochranu   jej   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu   môže   zásadne dôjsť   až subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady   subsidiarity   vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, III. ÚS 401/2008), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky   podľa   zákona   o súdoch   (§ 53   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde),   avšak   ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

2.1   Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu 25. mája   2011   uplatnila   sťažnosti   na   prieťahy   v konaniach   adresované   predsedovi okresného súdu, pričom zároveň zo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11451/2012 vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie adresovaný súdnemu exekútorovi sťažovateľka spísala 13. júla 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11452/2012 takýto návrh spísala 24. mája 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11456/2012 takýto návrh spísala 3. mája 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11457/2012 takýto návrh spísala 28. júna 2011 a v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. 11458/2012 takýto návrh spísala 20. júla 2011. K uvedeným sťažnostiam ústavný súd konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky v nich obsiahnuté sú absurdné, pretože k podaniu sťažností na prieťahy malo dôjsť predtým, ako sťažovateľka   spísala   návrhy   na   vykonanie   exekúcie,   respektíve   s krátkym   časovým odstupom   (necelý   mesiac)   od   spísania   návrhu   na   vykonanie   exekúcie.   Vychádzajúc z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   tvrdenia   sťažovateľky   o využití   sťažnosti na prieťahy   v napadnutých   konaniach   (sp. zn.   Rvp 11451/2012,   Rvp 11452/2012, Rvp 11456/2012,   Rvp 11457/2012   a sp.   zn.   Rvp 11458/2012)   podľa   § 62   ods. 1   a   nasl. zákona   o súdoch   nemožno   prima   facie   považovať   za   efektívne   a účinné   využitie   tohto nástroja ochrany označených práv sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 11451/2012, Rvp 11452/2012, Rvp 11456/2012, Rvp 11457/2012 a sp. zn. Rvp 11458/2012 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti,   pretože   sťažovateľka   nevyužila   účinne právne   prostriedky   podľa   zákona o súdoch (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2.2   Pokiaľ   ide   o sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 11453/2012,   Rvp 11454/2012 a sp. zn.   Rvp 11455/2012,   v týchto   prípadoch   sťažovateľka   k svojim   sťažnostiam nepripojila, ako už bolo uvedené, žiadne prílohy okrem splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom, a teda ani dôkaz o využití právneho prostriedku ochrany svojich označených   práv,   ktorým   v okolnostiach   prípadu   je   kópia   sťažnosti   sťažovateľky na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, čo neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Keďže ide o povinnú náležitosť sťažnosti v prípadoch, ak sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, respektíve práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň majúc na zreteli   to,   že   sťažovateľka je v týchto   konaniach zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,   a skutočnosť,   že   ústavný   súd   už   v typovo   zhodných   veciach   sťažovateľky vo svojich   rozhodnutiach   identifikoval   a poukázal   aj   na   tento   nedostatok   jej   sťažností (napr. I. ÚS 306/2012 z 20. júna 2012, II. ÚS 215/2012 z 3. júla 2012, III. ÚS 330/2012 z 10. júla 2012), ústavný súd tieto sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou uvádzané žiadosti „o informáciu o stave konania“ a „urgencie“, aj keď opakované, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za podanie kvalifikovaných sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch (pozri napr. IV. ÚS 137/2012, III. ÚS 62/2012).

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   už   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012