znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 560/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   S.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. R. A., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodu   prejavu,   slobodné   prijímanie,   vyhľadávanie   a rozširovanie   informácií a základného   práva   na súdnu   ochranu   zaručeného   čl.   26   ods.   2   a 4   Ústavy   Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 541/2011-433 z 24. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra 2012 doručená sťažnosť firmy S., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na slobodu prejavu, slobodné prijímanie, vyhľadávanie a rozširovanie informácií zaručeného čl. 26 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   čl. 46   ods.   1   ústavy rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 541/2011 z 24. mája 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby spoločnosti K., s. r. o., K. (ďalej len „žalobca“), o ochranu dobrej povesti bola sťažovateľka ako žalovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 41 C 14/2008-375 z 27. septembra 2011 zaviazaná zverejniť ospravedlnenie a zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 600 €, ako aj náhradu trov konania. Na základe odvolania sťažovateľky rozsudkom krajského   súdu   č. k. 9 Co 541/2011-433   z 24.   mája   2012   bol   rozsudok   okresného   súdu potvrdený.

V sťažnosti   doručenej   ústavnému súdu   sťažovateľka   okresnému   súdu   i krajskému súdu   vytýka,   že   nesprávne   posúdili   slovné   výrazy   použité   v článku   uverejnenom 14. septembra 2006 v denníku vydávanom sťažovateľkou (P.) ako skutkové tvrdenia, hoci podľa jej názoru išlo o hodnotiace úsudky, a následne sa zamerali na dokazovanie tvrdení obsiahnutých   v predmetnom   článku   (obsah   sodíka   v minerálnej   vode),   ktoré „nie   sú pre právne   posúdenie   veci   rozhodné“.   Sťažovateľka   tiež   zdôrazňovala,   že   článok uverejnený v ňom vydávanom denníku mal za cieľ kritizovať klamlivú reklamu.

Na podklade uvedených názorov potom sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti vychádzajúc   z judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   Ústavného   súdu   Českej republiky   i ústavného   súdu   argumentuje   v prospech   záveru   o ústavne   nekonformnom vyriešení konfliktu jej základného práva na slobodu prejavu a žalobcovho základného práva na dobrú povesť krajským súdom ako súdom odvolacím.

V závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd meritórne nálezom takto rozhodol:

„Porušiteľ,   Krajský   súd   v Bratislave   rozsudkom   zn.   9Co/541/2011   z 24.5.2012 porušil   právo   sťažovateľa   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva na nezávislom   a nestrannom   súde   zakotvené   v Článku   46,   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky.

Porušiteľ, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zn. 9Co/541/2011 z 24.5.2012 porušil právo sťažovateľa na slobodu prejavu a slobodné prijímanie, vyhľadávanie a rozširovanie informácií zakotvené v Článku 26, ods. 2 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Rozhodnutie porušiteľa, rozsudok 9Co/541/2011 zo 24.5.2012 sa týmto ruší a vec sa vracia porušiteľovi na ďalšie konanie.

Porušiteľ   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   náklady   právneho   zastúpenia sťažovateľky.“

Ústavný súd telefonicky na okresnom súde zistil, že sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. júna 2012.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o   konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu...

Nedodržanie   uvedenej   lehoty   je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).

Napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   nadobudol   právoplatnosť   29.   júna   2012. Súčasne   z príloh   sťažnosti   (poštová   obálka   s prijímacou   pečiatkou   pošty   Bratislava   26) vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 31. augusta 2012.

Z   §   57   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   sa   vzťahuje aj   na   konanie pred ústavným súdom (§ 31a zákona o ústavnom súde), explicitne vyplýva, že ak koniec lehoty   pripadne   na   sobotu,   nedeľu   alebo   sviatok,   je   posledným   dňom   lehoty   najbližší nasledujúci pracovný deň.

Posledným   dňom   dvojmesačnej   lehoty   v prípade   rozsudku   krajského   súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. júna 2012, bol štvrtok 30. augusta 2012 ako najbližší nasledujúci pracovný deň (29. august 2012 bol štátny sviatok – deň pracovného pokoja). Keďže sťažovateľka   podala   sťažnosť   na poštovú   prepravu   v piatok   31.   augusta   2012, dostala sa do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno odpustiť. Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012