SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 56/2023-12
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 7Nt/11/2021 a postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 1Tdo/31/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa neúplnou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. decembra 2022 domáha, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu a najvyššiemu súdu v namietaných konaniach konať bez zbytočných prieťahov a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.
2. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu č. k. 3T/72/2018 z 22. novembra 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1To/4/2019 z 13. marca 2013 uznaný vinným pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie s poukazom na § 47 ods. 2 Trestného zákona. Najvyšší súd uznesením č. k. 1Tdo/6/2020 z 10. februára 2021 odmietol dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.
3. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal 13. septembra 2021 na okresnom súde návrh na povolenie obnovy konania sp. zn. 3T/72/2018. Ustanovený obhajca sťažovateľa doručil okresnému súdu 8. novembra 2021 kvalifikovaný návrh na povolenie obnovy konania. Okresný súd odročil verejné zasadnutia z 24. februára 2022 z dôvodu karantény sťažovateľa. Nový termín bol stanovený na 13. jún 2022. Okresný súd 24. februára 2022 predložil spisový materiál (sp. zn. 3T/72/2018) najvyššiemu súdu z dôvodu rozhodnutia o dovolaní sťažovateľa. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 21. marca 2022 a 5. augusta 2022 doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania. Termín verejného zasadnutia z 13. júna 2022 bol odročený z dôvodu, že okresný súd nedisponoval spisovým materiálom, ktorý sa v tom čase nachádzal na najvyššom súde. Najvyšší súd 8. septembra 2022 doručil okresnému súdu správu o štádiu namietaného dovolacieho konania. Podľa okresného súdu mu spis ešte nebol vrátený.
4. Sťažovateľ požiadal 5. novembra 2021 okresný súd o ustanovenie obhajcu z dôvodu podania „nového“ dovolania. Okresný súd predložil 25. februára 2022 „nové“ dovolanie sťažovateľa spolu so spisovým materiálom najvyššiemu súdu (1Tdo/15/2022). Predseda senátu najvyššieho súdu listom z 1. marca 2022 vrátil spis okresnému súdu s odôvodnením, že spis obsahoval len vlastnou rukou spísané podanie sťažovateľa, resp. obdobnou formou koncipované podanie sťažovateľa doručené okresnému súdu 2. decembra 2021, v ktorom sťažovateľ uviedol, že dovolanie nepodával. Spis bol najvyššiemu súdu opätovne predložený 2. mája 2022 už spolu s kvalifikovaným dovolaním spísaným obhajcom sťažovateľa a konanie sa vedie pod sp. zn. 1Tdo/31/2022 (namietané konanie).
II.
Argumentácia sťažovateľa
5. Sťažovateľ namieta, že do podania ústavnej sťažnosti nebolo zo strany okresného súdu a najvyššieho súdu rozhodnuté o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj o jeho dovolaní. Ďalej tvrdí, že v namietaným konaniach dlhodobo dochádza k účelovým manipuláciám a prieťahom.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 348/2019).
7. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
8. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľa o vzniku zbytočných prieťahov na okresnom súde v rámci rozhodovania o povolení obnovy konania a na najvyššom súde v súvislosti s dovolacím konaním.
9. Na základe vyžiadaných príloh a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že konania, ktorých predmetom je rozhodovanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch sťažovateľa, prebiehajú súbežne. Uvedené má za následok, že spisovaným materiálom môže disponovať iba jeden z konajúcich súdov. Vykonaným šetrením bolo zistené, že okresný súd opakovane nariadil termíny verejného zasadnutia pre účely prejednania sťažovateľovho návrhu na povolenie obnovy konania, no tieto boli odročené z karanténnych dôvodov a absencie spisového materiálu.
10. Najvyšší súd rozhodol o vrátení veci okresnému súdu do jedného týždňa od predloženia spisu (25. február 2022 – 1. marec 2022). V tejto časti možno okresnému súdu vytknúť nesústredenú činnosť spočívajúcu v predčasnom predložení spisového materiálu. Kvalifikované dovolanie bolo spolu so spisovým materiálom predložené najvyššiemu súdu 2. mája 2022. Najvyšší súd do podania ústavnej sťažnosti vo veci koná približne sedem mesiacov, čo nemožno považovať za ústavne neakceptovateľné.
11. Význam namietaných konaní a ich výsledok je nepochybne pre sťažovateľa dôležitý a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať. Vnímajúc povahu namietaných konaní (konania po právoplatnom skončení veci) ústavný súd konštatuje, že ich dĺžka v okolnostiach prípadu nie je neúnosná. Na základe uvedeného ústavný súd nevyhodnotil dĺžku rozhodovania okresného súdu a najvyššieho súdu za nezlučiteľnú s právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
12. Ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci a v prípade, že nečinnosť okresného súdu a najvyššieho súdu bude pokračovať a jej intenzita sa stane ústavne neudržateľná, sťažovateľ sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2023
Robert Šorl
predseda senátu