znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 56/2015-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 v senátezloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   ĽubomíraDobríka o sťažnosti obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., Južná trieda 125, Košice,zastúpenej   advokátkou JUDr.   Evou   Geleneky   Hencovskou, Bajzova   2,   Košice,   vo   vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenompod sp. zn. 22 Cb 139/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v konanívedenom pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenompod sp. zn. 22 Cb 139/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučineniev sume 700 € (slovom sedemsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ývyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   II j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej   spoločnostiOM TRADE, s. r. o., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiatcentov) na účet advokátky JUDr. Evy Geleneky Hencovskej, Bajzova 2, Košice, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 56/2015-16 zo 17. februára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnejspoločnosti OM TRADE, s. r. o., Južná trieda 125, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniesvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   Bratislava II   (ďalej   len„okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   Cb   139/2007 (ďalej   len   „napadnutékonanie“).

Následne ústavný súd 26. marca 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnejstránke   prijatej   sťažnosti   a   oznámenie,   či   súhlasí   s   upustením   od   ústneho   pojednávaniao prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. apríla 2015. V jehoprílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiouúkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatnéskutočnosti:

„20. 07. 2007 - návrh na vydanie PLR + PO;

2

06. 08. 2007 - uznesenie   o   zamietnutí   návrhu   na   nariadenie   PO   30.   08.   2007   – odvolanie navrhovateľa

04. 09. 2007 - výzva na úhradu SP za odvolanie, odvolanie doručované na vyjadrenie

03. 10. 2007 - spis predložený KS BA

23. 10. 2007 - uzn. KS BA, ktorým potvrdil uzn. zo dňa 06. 08. 2007

27. 11. 2007 - spis doručený na OS BA II

04. 02. 2008 - výzva N na úhradu SP za návrh

29. 02. 2008 - úhrada SP

26. 05. 2008 - odročené   na   neurčito,   návrh   navrhovateľa   na   zámenu   účastníka a pokus o mimosúdnu dohodu

25. 06. 2008 - výzva na úhradu SP za návrh

25. 06. 2008 - výzva navrhovateľovi na predloženie súhlasu vstupu do konania

14. 08. 2008 - uznesenie o pripustení zámeny účastníka konania

28. 01. 2009 - ospravedlnenie zástupcu odporcu, odročené na T 06. 04. 2009

23. 03. 2009 - návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny účastníka

06. 04. 2009 - odročené na T 16. 09. 2009, predvolanie svedka

16. 09. 2009 - výsluch   účastníkov,   svedkov,   odročené   na   neurčito   –   rozhodnutie o návrhu na zámenu účastníkov

15. 10. 2009 - uznesenie o pripustení zmeny účastníka a výzva na Obecný úrad Vojany – na predloženie preberacieho protokolu

21. 01. 2010 - oznámenie z OU Vojany

28. 04. 2010 - žiadosť   zástupcu   navrhovateľa   o   odročenie   pojednávania   za   účelom porady s klientom a predloženia vyjadrenia; odročené na T 04. 10. 2010

06. 07. 2010 - návrh na doplnenie dokazovania

04. 10. 2010 - výsluch účastníkov, svedka, odročené na T 31. 01. 2011 za účelom výsluchu svedka

31. 01. 2011 - neúčasť   navrhovateľa   (ospravedlnenie),   odročené   na   neurčito za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na zámenu účastníka

16. 03. 2011 - priznanie svedočného, uznesenie o pripustení zmeny účastníka

22. 06. 2011 - výzva zástupcovi navrhovateľa a zástupcovi odporcu na predloženie zoznamu svedkov, ktorých navrhujú vypočuť

26. 07. 2011 - predloženie svedkov (navrhovateľ)

02. 09. 2011 - predloženie svedkov (odporca)

05. 09. 2011 - dožiadanie na OS Michalovce – výsluch viacerých svedkov

14. 10. 2011 - pokyn OS Michalovce na vrátenie vybaveného dožiadania na OS BA II

29. 02. 2012 - pojednávanie   odročené   na   neurčito   za   účelom   dožiadania   na   OS Michalovce – výsluch starostu obce Vojany

06. 03. 2012 - výzva zástupcovi navrhovateľa na oznámenie mien svedkov

13. 04. 2012 - oznámenie svedkov zo strany navrhovateľa

14. 05. 2012 - dožiadanie na OS Michalovce - výsluch svedka

11. 07. 2012 - vybavené dožiadanie

07. 11. 2012 - pojednávanie,   odročené   na   T   06.   02.   2013   za   účelom   doloženia vyjadrenia k sporu

21. 11. 2012 - výzva navrhovateľovi (uznesením) na úhradu doplatku za návrh

23. 01. 2013 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu na doplatenie poplatku

06. 02. 2013 - ospravedlnenie navrhovateľa, odročené na T 15. 04. 2013

26. 02. 2013 - výzva   zástupcovi   navrhovateľa   na   doručenie   dokladov   v   súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od SP

15. 04. 2013 - odročené   na   neurčito   za   účelom   vysporiadania   sa   s   odvolaním navrhovateľa voči zaplateniu SP a návrhu na oslobodenie od SP

23. 04. 2013 - uznesenie o nepriznaní oslobodenia od SP

06. 06. 2013 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu

12. 06. 2013 - spis predložený KS BA

02. 04. 2014 - spis doručený na OS BA II, spolu s uznesením, ktorým bolo uznesenie – výzva   na   úhradu   doplatku   za   návrh   zrušené   a   ktorým   bolo   uznesenie   o   nepriznaní oslobodenia od SP potvrdené

12. 05. 2014 - výzva zástupcovi odporcu na predloženie dokladov

23. 09. 2014 - predvolanie   a   výzva   zasielaná   priamo   odporcovi,   nakoľko   došlo k vypovedaniu plnomocenstva odporcovi

10. 10. 2014 - upovedomenie   o   odročení   pojednávania,   z   dôvodu   nevykázania doručenia predvolania odporcovi a zmeny sídla

13. 10. 2014 - pojednávanie odročené na T 26. 01. 2015

23. 01. 2015 - ospravedlnenie   neúčasti   navrhovateľa   a   jeho   zástupcu,   neúčasť odporcu, odročené na T 30. 03. 2015

30. 03. 2015 - neúčasť zástupcu navrhovateľa (ospravedlnenie), odročené na T 08. 06. 2015.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 20. apríla 2015, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla,   že „je   pravdou,   že od podania   návrhu   uplynulo   7   rokov,   pričom   tunajší   súd   vykonával   úkony   v spise a stanovoval termíny pojednávaní priebežne, viackrát vypočúval svedkov prostredníctvom dožiadaného súdu. Dĺžka konania bola ovplyvnená okrem iného aj správaním sa účastníkov, keď   dvakrát   navrhovateľ   žiadal   o pripustenie   zámeny   účastníkov   z dôvodu   postupovania pohľadávky, o čom súd musel procesne rozhodovať. Navrhovateľ tiež neuhradil celý súdny poplatok, neskôr sa súd musel vysporiadať s otázkou návrhu na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov, v dôsledku čoho sa spis nachádzal 8 mesiacov na Krajskom súde v Bratislave. Navrhovateľ taktiež niekoľkokrát zmaril termín pojednávania tým, že sa nedostavil na súd (dňa 28. 04. 2010, 31. 01. 2011, 23. 01. 2015, 30. 03. 2015).“.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustenímod ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v liste doručenom ústavnému súdu 20. mája 2015súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.S vyjadrením predsedníčky okresného súdu sa nestotožnila, zotrvala na svojich tvrdeniacha poukázala   na   neefektívnosť   postupu   okresného   súdu,   v dôsledku   čoho   malo   podľa   jejnázoru dôjsť k faktickému zániku vymáhateľnosti nároku sťažovateľa.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenskárepublika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochranetýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bezzbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osobydomáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadneaž právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednanáa rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sťažovateľka je žalobcom,ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť čiastočne závislá od skutkovej náročnostiprerokovávanej   veci   z dôvodu   rozsiahleho   dokazovania   vykonávaného   prostredníctvomdožiadaného súdu, hoci na druhej strane je potrebné dodať, že obdobné konania možnozaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva. Ústavný súd konštatuje, že samotnouskutkovou zložitosťou prerokovávanej veci však nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžkunapadnutého konania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdnehokonania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkine početné (celkom 3) procesné návrhyna zmenu   účastníkov   v priebehu   konania   tiež   čiastočne   prispeli   k   doterajšej   dĺžkenapadnutého konania. Sťažovateľke však nemožno vyčítať, že využila svoje procesné práva,právo podať opravný prostriedok   odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu̶o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ďalej proti uzneseniu okresnéhosúdu na úhradu súdneho poplatku, ako aj právo podať žiadosť sťažovateľky o oslobodenieod platenia súdnych poplatkov, na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že ústavnýsúd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia procesných právúčastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť   za   predĺženie   konania   oprávnená   osoba,   alezodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci(III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012). V súlade s touto judikatúrou treba pretodobu   potrebnú   na   rozhodnutie   o sťažovateľkiných   odvolaniach   a návrhoch   zohľadniťz hľadiska existencie zbytočných prieťahov.   Ďalšou okolnosťou, ktorá prispela k celkovejdĺžke konania, bol návrh prednesený sťažovateľkou na odročenie pojednávania z dôvodupokusu o mimosúdnu dohodu, ako aj návrh právnej zástupkyne sťažovateľky na odročeniepojednávania   pre   účely   porady   s klientom.   V neposlednom   rade   neuniklo   pozornostiústavného   súdu   skutočnosť,   že   sťažovateľka   označovala   a   navrhovala   dôkazy   priebežnea od podania návrhu si nesplnila poplatkovú povinnosť ako základný procesný predpokladodstránenia svojej právnej neistoty a následne vyrubený poplatok nezaplatila v plnej výške.Tieto   všetky   skutočnosti   ústavný   súd   zohľadnil   pri   stanovení   výšky   finančnéhozadosťučinenia, ktoré sťažovateľke týmto nálezom priznal.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlok porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd priebežne konal,vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci i keď časové odstupy medzijednotlivými   úkonmi   súdu   indikujú,   že   mohol   konať   rýchlejšie   a   efektívnejšie,   preto   ajdoterajšia dĺžka konania svedčí o tom, že si okresný súd nedokázal dostatočne efektívnezorganizovať svoj postup tak, aby o nároku sťažovateľky rozhodol v primeranej lehote.

Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielensamotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou   činnosťou,   resp.nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnejneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný   súd   zároveň   konštatuje,   že   aj keď   postup   okresného   súdu   bol   v zásadeplynulý bez evidentnej dlhodobej nečinnosti, vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutéhokonania   je   potrebné   konštatovať,   že   konanie   ako   celok   je   poznačené   nesústredenoua neefektívnou činnosťou.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   dospel   k   záveru,   že   okresný   súdv napadnutom   konaní   nepostupoval   v   súlade   so   základným   právom   sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právomna prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,preto konštatuje,   že   doterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   vedenépod sp. zn. 22 Cb 139/2007, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku nálezu).

Ústavný   súd   na   základe   svojho   zistenia,   že   postupom   okresného   súdu   došlok porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súduo sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 40590 €, ktoré odôvodnila neistotou plánovania rozhodnutí spoločnosti, problémami vo vedeníspoločnosti, ako aj dĺžkou trvania tejto neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehoneefektívny   postup,   berúc   do   úvahy   predmet   konania   na   okresnom   súde,   správaniesťažovateľky   (nezaplatenie   súdneho   poplatku   za   podaný   návrh,   viaceré   procesné   návrhyna zmenu   účastníkov   v   priebehu   konania,   podané   odvolania,   žiadosti   o odročeniepojednávaní,   návrhy   na   ďalšie   dokazovanie   a pod.   ),   skutočnosť,   že   ide   o obchodnúspoločnosť,   ktorej   predmetom   činnosti   je   okrem   iného   aj   obchodovanies pohľadávkami, ktoré   je   spojené   s podnikateľským   rizikom,   a   všetky   okolnosti   danéhoprípadu považoval ústavný súd priznanie sumy 700 € za primerané finančné zadosťučineniepodľa   §   56   ods.   4   zákona   o   ústavnom   súde   (bod   3   výroku   nálezu).   Argumentáciusťažovateľky, že v priebehu konania došlo k faktickému zániku vymáhateľnosti jej nároku,nemohol akceptovať, pretože tento záver je podľa názoru ústavného súdu predčasný, v danomštádiu konania nepreukázateľný a navyše ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, žecieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky siuplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 518,76 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpeniaadvokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konanípred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2013v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňasťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhláškyvykonané v roku 2014. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty,preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnotyv sume   56,82   €.   Pokiaľ   ide   o vyjadrenie   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   doručenéústavnému súdu 20. mája 2015, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trovnepriznal, pretože toto písomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti aleboinformácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr zo sťažnosti a z predloženého súdnehospisu známe.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje tedasumu 340,90 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyni sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu). Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015