SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 56/2015-40
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka o sťažnosti obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., Južná trieda 125, Košice,zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenompod sp. zn. 22 Cb 139/2007 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konanívedenom pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenompod sp. zn. 22 Cb 139/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučineniev sume 700 € (slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ývyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnostiOM TRADE, s. r. o., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiatcentov) na účet advokátky JUDr. Evy Geleneky Hencovskej, Bajzova 2, Košice, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 56/2015-16 zo 17. februára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnejspoločnosti OM TRADE, s. r. o., Južná trieda 125, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniesvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava II (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 (ďalej len „napadnutékonanie“).
Následne ústavný súd 26. marca 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnejstránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniao prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. apríla 2015. V jehoprílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiouúkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatnéskutočnosti:
„20. 07. 2007 - návrh na vydanie PLR + PO;
2
06. 08. 2007 - uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie PO 30. 08. 2007 – odvolanie navrhovateľa
04. 09. 2007 - výzva na úhradu SP za odvolanie, odvolanie doručované na vyjadrenie
03. 10. 2007 - spis predložený KS BA
23. 10. 2007 - uzn. KS BA, ktorým potvrdil uzn. zo dňa 06. 08. 2007
27. 11. 2007 - spis doručený na OS BA II
04. 02. 2008 - výzva N na úhradu SP za návrh
29. 02. 2008 - úhrada SP
26. 05. 2008 - odročené na neurčito, návrh navrhovateľa na zámenu účastníka a pokus o mimosúdnu dohodu
25. 06. 2008 - výzva na úhradu SP za návrh
25. 06. 2008 - výzva navrhovateľovi na predloženie súhlasu vstupu do konania
14. 08. 2008 - uznesenie o pripustení zámeny účastníka konania
28. 01. 2009 - ospravedlnenie zástupcu odporcu, odročené na T 06. 04. 2009
23. 03. 2009 - návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny účastníka
06. 04. 2009 - odročené na T 16. 09. 2009, predvolanie svedka
16. 09. 2009 - výsluch účastníkov, svedkov, odročené na neurčito – rozhodnutie o návrhu na zámenu účastníkov
15. 10. 2009 - uznesenie o pripustení zmeny účastníka a výzva na Obecný úrad Vojany – na predloženie preberacieho protokolu
21. 01. 2010 - oznámenie z OU Vojany
28. 04. 2010 - žiadosť zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania za účelom porady s klientom a predloženia vyjadrenia; odročené na T 04. 10. 2010
06. 07. 2010 - návrh na doplnenie dokazovania
04. 10. 2010 - výsluch účastníkov, svedka, odročené na T 31. 01. 2011 za účelom výsluchu svedka
31. 01. 2011 - neúčasť navrhovateľa (ospravedlnenie), odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na zámenu účastníka
16. 03. 2011 - priznanie svedočného, uznesenie o pripustení zmeny účastníka
22. 06. 2011 - výzva zástupcovi navrhovateľa a zástupcovi odporcu na predloženie zoznamu svedkov, ktorých navrhujú vypočuť
26. 07. 2011 - predloženie svedkov (navrhovateľ)
02. 09. 2011 - predloženie svedkov (odporca)
05. 09. 2011 - dožiadanie na OS Michalovce – výsluch viacerých svedkov
14. 10. 2011 - pokyn OS Michalovce na vrátenie vybaveného dožiadania na OS BA II
29. 02. 2012 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom dožiadania na OS Michalovce – výsluch starostu obce Vojany
06. 03. 2012 - výzva zástupcovi navrhovateľa na oznámenie mien svedkov
13. 04. 2012 - oznámenie svedkov zo strany navrhovateľa
14. 05. 2012 - dožiadanie na OS Michalovce - výsluch svedka
11. 07. 2012 - vybavené dožiadanie
07. 11. 2012 - pojednávanie, odročené na T 06. 02. 2013 za účelom doloženia vyjadrenia k sporu
21. 11. 2012 - výzva navrhovateľovi (uznesením) na úhradu doplatku za návrh
23. 01. 2013 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu na doplatenie poplatku
06. 02. 2013 - ospravedlnenie navrhovateľa, odročené na T 15. 04. 2013
26. 02. 2013 - výzva zástupcovi navrhovateľa na doručenie dokladov v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od SP
15. 04. 2013 - odročené na neurčito za účelom vysporiadania sa s odvolaním navrhovateľa voči zaplateniu SP a návrhu na oslobodenie od SP
23. 04. 2013 - uznesenie o nepriznaní oslobodenia od SP
06. 06. 2013 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu
12. 06. 2013 - spis predložený KS BA
02. 04. 2014 - spis doručený na OS BA II, spolu s uznesením, ktorým bolo uznesenie – výzva na úhradu doplatku za návrh zrušené a ktorým bolo uznesenie o nepriznaní oslobodenia od SP potvrdené
12. 05. 2014 - výzva zástupcovi odporcu na predloženie dokladov
23. 09. 2014 - predvolanie a výzva zasielaná priamo odporcovi, nakoľko došlo k vypovedaniu plnomocenstva odporcovi
10. 10. 2014 - upovedomenie o odročení pojednávania, z dôvodu nevykázania doručenia predvolania odporcovi a zmeny sídla
13. 10. 2014 - pojednávanie odročené na T 26. 01. 2015
23. 01. 2015 - ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa a jeho zástupcu, neúčasť odporcu, odročené na T 30. 03. 2015
30. 03. 2015 - neúčasť zástupcu navrhovateľa (ospravedlnenie), odročené na T 08. 06. 2015.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 20. apríla 2015, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „je pravdou, že od podania návrhu uplynulo 7 rokov, pričom tunajší súd vykonával úkony v spise a stanovoval termíny pojednávaní priebežne, viackrát vypočúval svedkov prostredníctvom dožiadaného súdu. Dĺžka konania bola ovplyvnená okrem iného aj správaním sa účastníkov, keď dvakrát navrhovateľ žiadal o pripustenie zámeny účastníkov z dôvodu postupovania pohľadávky, o čom súd musel procesne rozhodovať. Navrhovateľ tiež neuhradil celý súdny poplatok, neskôr sa súd musel vysporiadať s otázkou návrhu na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov, v dôsledku čoho sa spis nachádzal 8 mesiacov na Krajskom súde v Bratislave. Navrhovateľ taktiež niekoľkokrát zmaril termín pojednávania tým, že sa nedostavil na súd (dňa 28. 04. 2010, 31. 01. 2011, 23. 01. 2015, 30. 03. 2015).“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustenímod ústneho pojednávania vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v liste doručenom ústavnému súdu 20. mája 2015súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.S vyjadrením predsedníčky okresného súdu sa nestotožnila, zotrvala na svojich tvrdeniacha poukázala na neefektívnosť postupu okresného súdu, v dôsledku čoho malo podľa jejnázoru dôjsť k faktickému zániku vymáhateľnosti nároku sťažovateľa.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenskárepublika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochranetýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednanáa rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sťažovateľka je žalobcom,ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť čiastočne závislá od skutkovej náročnostiprerokovávanej veci z dôvodu rozsiahleho dokazovania vykonávaného prostredníctvomdožiadaného súdu, hoci na druhej strane je potrebné dodať, že obdobné konania možnozaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva. Ústavný súd konštatuje, že samotnouskutkovou zložitosťou prerokovávanej veci však nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžkunapadnutého konania.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdnehokonania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkine početné (celkom 3) procesné návrhyna zmenu účastníkov v priebehu konania tiež čiastočne prispeli k doterajšej dĺžkenapadnutého konania. Sťažovateľke však nemožno vyčítať, že využila svoje procesné práva,právo podať opravný prostriedok odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu̶o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ďalej proti uzneseniu okresnéhosúdu na úhradu súdneho poplatku, ako aj právo podať žiadosť sťažovateľky o oslobodenieod platenia súdnych poplatkov, na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že ústavnýsúd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia procesných právúčastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, alezodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci(III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012). V súlade s touto judikatúrou treba pretodobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkiných odvolaniach a návrhoch zohľadniťz hľadiska existencie zbytočných prieťahov. Ďalšou okolnosťou, ktorá prispela k celkovejdĺžke konania, bol návrh prednesený sťažovateľkou na odročenie pojednávania z dôvodupokusu o mimosúdnu dohodu, ako aj návrh právnej zástupkyne sťažovateľky na odročeniepojednávania pre účely porady s klientom. V neposlednom rade neuniklo pozornostiústavného súdu skutočnosť, že sťažovateľka označovala a navrhovala dôkazy priebežnea od podania návrhu si nesplnila poplatkovú povinnosť ako základný procesný predpokladodstránenia svojej právnej neistoty a následne vyrubený poplatok nezaplatila v plnej výške.Tieto všetky skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančnéhozadosťučinenia, ktoré sťažovateľke týmto nálezom priznal.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd priebežne konal,vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci i keď časové odstupy medzijednotlivými úkonmi súdu indikujú, že mohol konať rýchlejšie a efektívnejšie, preto ajdoterajšia dĺžka konania svedčí o tom, že si okresný súd nedokázal dostatočne efektívnezorganizovať svoj postup tak, aby o nároku sťažovateľky rozhodol v primeranej lehote.
Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielensamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnejneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd zároveň konštatuje, že aj keď postup okresného súdu bol v zásadeplynulý bez evidentnej dlhodobej nečinnosti, vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutéhokonania je potrebné konštatovať, že konanie ako celok je poznačené nesústredenoua neefektívnou činnosťou.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súdv napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právomna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedenépod sp. zn. 22 Cb 139/2007, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku nálezu).
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súduo sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 40590 €, ktoré odôvodnila neistotou plánovania rozhodnutí spoločnosti, problémami vo vedeníspoločnosti, ako aj dĺžkou trvania tejto neistoty.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehoneefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správaniesťažovateľky (nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, viaceré procesné návrhyna zmenu účastníkov v priebehu konania, podané odvolania, žiadosti o odročeniepojednávaní, návrhy na ďalšie dokazovanie a pod. ), skutočnosť, že ide o obchodnúspoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj obchodovanies pohľadávkami, ktoré je spojené s podnikateľským rizikom, a všetky okolnosti danéhoprípadu považoval ústavný súd priznanie sumy 700 € za primerané finančné zadosťučineniepodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu). Argumentáciusťažovateľky, že v priebehu konania došlo k faktickému zániku vymáhateľnosti jej nároku,nemohol akceptovať, pretože tento záver je podľa názoru ústavného súdu predčasný, v danomštádiu konania nepreukázateľný a navyše ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, žecieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky siuplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 518,76 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konanípred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňasťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhláškyvykonané v roku 2014. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty,preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnotyv sume 56,82 €. Pokiaľ ide o vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky doručenéústavnému súdu 20. mája 2015, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trovnepriznal, pretože toto písomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti aleboinformácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr zo sťažnosti a z predloženého súdnehospisu známe.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje tedasumu 340,90 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyni sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu). Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2015