znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 56/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   14074/2012,   Rvp   14075/2012,   Rvp 14076/2012, Rvp 14077/2012, Rvp 14451/2012, Rvp 10409/2013, Rvp 14710/2013, Rvp 14711/2013, Rvp 14712/2013, Rvp 14713/2013, Rvp 14714/2013, Rvp 16197/2013, Rvp 16198/2013, Rvp 16199/2013, Rvp 18375/2013, Rvp 18376/2013 Rvp 18377/2013, Rvp 18378/2013, Rvp 18379/2013, Rvp 18380/2013, Rvp 18381/2013, Rvp 18382/2013, Rvp 18635/2013, Rvp 18636/2013, Rvp 18637/2013, Rvp 18638/2013, Rvp 18639/2013, Rvp 19064/2013, Rvp 19065/2013, Rvp 19066/2013, Rvp 19067/2013, Rvp 19068/2013, Rvp 19069/2013, Rvp 19070/2013, Rvp 19071/2013, Rvp 19072/2013, Rvp 19073/2013, Rvp 19074/2013, Rvp 20710/2013, Rvp 20712/2013, Rvp 20713/2013, Rvp 20714/2013, Rvp 20715/2013, Rvp 20716/2013, Rvp 20717/2013, Rvp 20718/2013, Rvp 20719/2013, Rvp 20720/2013, Rvp 20721/2013, Rvp 20722/2013, Rvp 20723/2013, Rvp 20724/2013, Rvp 20725/2013,   Rvp   20726/2013,   Rvp   20727/2013   a sp.   zn.   Rvp   20728/2013,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná   konateľ   a advokát   doc.   JUDr.   Branislav   Fridrich,   PhD.,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a   práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   ako   aj   namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej   únie   postupom   Okresného   súdu   Skalica   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 2 Er/3426/2008   z 10.   novembra   2011   (Rvp   14074/2012),   sp.   zn.   3   Er   4697/2008 z 11. októbra   2011 (Rvp   14075/2012),   sp.   zn. 3 Er   4658/2008 z 12. októbra 2011 (Rvp 14076/2012), sp.   zn. 3 Er 10/2009 z 11. októbra 2011 (Rvp   14077/2012), sp. zn. 3 Er 4796/2009 z 11. októbra 2011 (Rvp 10409/2013), sp. zn. 3 Er 4728/2008 z 30. mája 2012 (Rvp 14710/2013), sp. zn. 1 Er 3247/2008 z 3. októbra 2011 (Rvp 14711/2013), sp. zn. 1 Er 4781/2008 z 3. októbra 2011 (Rvp 14712/2013), sp. zn. 3 Er 12/2009 z 12. októbra 2011 (Rvp 18638/2013), sp. zn. 3 Er 531/2008 z 31. júla 2012 (Rvp 18639/2013), sp. zn. 2 Er 332/2009 z 21. októbra 2011 (Rvp 19074/2013), sp. zn. 1 Er 1315/2008 z 24. októbra 2011 (Rvp 20710/2013), postupom Okresného súdu Dunajská Streda a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er 800/2010 zo 14. septembra 2011 (Rvp 14451/2012), sp. zn. 12 Er 743/2010 zo 6. júna 2011 (Rvp 16197/2013), sp.   zn. 8 Er 379/2009 z 21. augusta 2012 (Rvp   18379/2013), sp. zn.   12   Er   744/2010   z 23.   augusta   2011   (Rvp   19065/2013),   sp.   zn.   12   Er   451/2010 z 28. septembra 2011 (Rvp 19066/2013), sp. zn. 12 Er 446/2010 z 8. decembra 2011 (Rvp 20723/2013), sp. zn. 12 Er 481/2010 z 8. novembra 2011 (Rvp 20724/2013), sp. zn. 12 Er 822/2008 z 30. apríla 2012 (Rvp 20725/2013), postupom Okresného súdu Trnava a jeho uzneseniami sp. zn. 27 Er 448/2010 z 26. marca 2012 (Rvp 14713/2013), sp. zn. 8 Er 477/2010 z 1. marca 2012 (Rvp 18380/2013), sp. zn. 14 Er 45/2005 z 5. marca 2012 (Rvp 18381/2013), sp. zn. 7 Er 273/2003 z 26. januára 2012 (Rvp 18382/2013), sp. zn. 29 Er 1271/2007 z 12. novembra 2010 (Rvp 18635/2013), sp. zn. 29 Er 243/2006 z 8. decembra 2011   (Rvp   19064/2013),   sp.   zn.   31   Er   202/2005   z 1.   augusta   2012   (Rvp   20726/2013), sp. zn.   27   Er   501/2007   z 27.   apríla   2012   (Rvp   20727/2013),   sp.   zn.   15   Er   22/2004 z 20. apríla 2012 (Rvp 20728/2013), postupom Okresného súdu Senica a jeho uzneseniami sp. zn. 9 Er 335/2007 z 21. marca 2012 (Rvp 14714/2013), sp. zn. 4 Er 112/2005 z 2. apríla 2012 (Rvp 16198/2013), sp. zn. 11 Er 296/2006 zo 17. februára 2012 (Rvp 16199/2013), sp. zn. 4 Er 327/2007 z 3. apríla 2012 (Rvp 18376/2013), sp. zn. 9 Er 112/2005 z 3. apríla 2012 (Rvp 18377/2013), sp. zn. 5 Er 601/2009 z 21. novembra 2012 (Rvp 19069/2013), sp. zn. 6 Er 454/2009 z 1. júla 2011 (Rvp 19070/2013), sp. zn. 5 Er 330/2009 z 24. apríla 2012 (Rvp 19071/2013), sp. zn. 14 Er 32/2006 z 21. decembra 2011 (Rvp 19072/2013), sp. zn.   4   Er   821/2006   z   15.   augusta   2012   (Rvp   19073/2013),   sp.   zn.   6   Er   296/2009 z 25. júna   2012   (Rvp   20712/2013),   sp.   zn.   6   Er   338/2009   z   25.   júna   2012   (Rvp 20713/2013),   sp.   zn.   6   Er   784/2009   z 25.   júna   2012   (Rvp   20714/2013),   sp.   zn.   3   Er 743/2010 z 9. augusta 2012 (Rvp 20715/2013), postupom Okresného súdu Galanta a jeho uzneseniami sp. zn. 23 Er 879/2009 z 27. marca 2012 (Rvp 18375/2013), sp. zn. 10 Er 119/2007 z 12. novembra 2010 (Rvp 18636/2013), sp. zn. 10 Er 8/2007 z 15. novembra 2010 (Rvp 18637/2013), sp. zn. 15 Er 346/2007 z 11. novembra 2010 (Rvp 19067/2013), sp. zn. 15 Er 346/2007 z 11. novembra 2010 (Rvp 19068/2013), sp. zn. 8 Er 453/2004 z 29. novembra 2011 (Rvp 20716/2013), sp. zn. 8 Er 742/2006 z 29. novembra 2011 (Rvp 20717/2013), sp. zn. 8 Er 364/2004 z 29. novembra 2011 (Rvp 20718/2013), sp. zn. 8 Er 608/2009 z 30. marca 2012 (Rvp 20719/2013), sp. zn. 8 Er 641/2004 z 29. novembra 2011 (Rvp 20720/2013), sp. zn. 20 Er 1023/2009 z 27. novembra 2012 (Rvp 20721/2013), sp. zn. 12 Er 176/2008 z 25. februára 2013 (Rvp 20722/2013), postupom Okresného súdu Piešťany a   jeho   uznesením   sp.   zn.   6   Er   454/2009   z 1.   júla   2011   (Rvp   18378/2013)   a postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn. 5 CoE/47/2012 z 9. augusta 2012 (Rvp 14074/2012),   sp.   zn.   9   CoE/501/2011   z 22. augusta   2012   (Rvp   14075/2012),   sp.   zn. 5 CoE/15/2012 zo 7. augusta 2012 (Rvp 14076/2012), sp. zn. 3 CoE/146/2012 z 30. augusta 2012 (Rvp 14077/2012), sp. zn. 21 CoE/79/2012 z 31. júla 2012 (Rvp 14451/2012), sp. zn. 23   CoE/119/2012   zo   14. novembra   2012   (Rvp   10409/2013),   sp.   zn.   3   CoE/232/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 14710/2013), sp. zn. 11 CoE/15/2012 z 30. novembra 2012 (Rvp 14711/2013),   sp.   zn.   21   CoE/97/2012   z 27. decembra   2012   (Rvp   14712/2013),   sp.   zn. 3 CoE/195/2012   z   29. januára   2013   (Rvp   14713/2013),   sp.   zn.   6   CoE/113/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14714/2013), sp. zn. 24 CoE/4/2012 z 31. novembra 2012 (Rvp 16197/2013),   sp.   zn.   6   CoE/167/2012   z 31. januára   2013   (Rvp   16198/2013),   sp.   zn. 24 CoE/195/2012   z 31. januára   2013   (Rvp   16199/2013),   sp.   zn.   23   CoE/64/2013 z 27. marca   2013   (Rvp   18375/2013),   sp.   zn.   5   CoE/151/2012   z 26. marca   2013   (Rvp 18376/2013),   sp.   zn.   23   CoE/252/2012   z 13. marca   2013   (Rvp   18377/2013),   sp.   zn. 24 CoE/16/2012   z 22. januára   2013   (Rvp   18378/2013),   sp.   zn.   10   CoE/192/2012 z 27. marca   2013   (Rvp   18379/2013),   sp.   zn.   3   CoE/307/2012   z 21. marca   2013   (Rvp 18380/2013),   sp.   zn.   6   CoE/215/2012   z 26. februára   2013   (Rvp   18381/2013),   sp.   zn. 3 CoE/271/2012 z 21. marca 2013 (Rvp 18382/2013), sp. zn. 11 CoE 222/2011 z 22. júna 2012 (Rvp 18635/2013), sp. zn. 23 CoE/496/2011 zo 28. februára 2013 (Rvp 18636/2013), sp. zn. 24 CoE/40/2012 z 27. februára 2013 (Rvp 18637/2013), sp. zn. 24 CoE/150/2012 z 30. apríla   2013   (Rvp   18638/2013),   sp.   zn.   11   CoE/192/2012   z 28. marca   2013   (Rvp 18639/2013),   sp.   zn.   6   CoE/163/2012   z 31. januára   2013   (Rvp   19064/2013),   sp.   zn. 24 CoE/55/2012 z 27. marca 2013 (Rvp 19065/2013), sp. zn. 23 CoE/47/2012 z 28. marca 2013 (Rvp 19066/2013), sp. zn. 23 CoE/251/2012 z 27. marca 2013 (Rvp 19067/2013), sp. zn. 23 CoE/251/2012   z 27. marca   2013   (Rvp   19068/2013),   sp.   zn.   24   CoE/65/2013 z 9. apríla   2013   (Rvp   19069/2013),   sp.   zn.   24   CoE/97/2012   z 19. marca   2013   (Rvp 19070/2013),   sp.   zn.   11   CoE/167/2012   z 28. februára   2013   (Rvp   19071/2013),   sp.   zn. 21 CoE/267/2012   z 28. marca   2013   (Rvp   19072/2013),   sp.   zn.   10   CoE/218/2013 zo 17. apríla 2013 (Rvp 19073/2013), sp. zn. 24 CoE/9/2012 z 11. decembra 2012 (Rvp 19074/2013),   sp. zn.   5   CoE/85/2012   z 25. októbra   2012   (Rvp   20710/2013),   sp.   zn.   10 CoE/201/2013 z 27. júna 2013 (Rvp 20712/2013), sp. zn. 10 CoE/206/2013 z 27. júna 2013 (Rvp 20713/2013), sp. zn. 10 CoE/205/2013 z 27. júna 2013 (Rvp 20714/2013), sp. zn. 23 CoE/59/2013 zo 17. júna 2013 (Rvp 20715/2013), sp. zn. 11 CoE/81/2012 z 29. mája 2013   (Rvp   20716/2013),   sp.   zn.   21   CoE/190/2012   z 31. mája   2013   (Rvp   20717/2013), sp. zn. 23 CoE/112/2012 z 13. marca 2013 (Rvp 20718/2013), sp. zn. 21 CoE/325/2012 z 30. apríla   2013   (Rvp   20719/2013),   sp.   zn.   24   CoE/122/2012   z 2. apríla   2013   (Rvp 20720/2013),   sp.   zn.   10   CoE/260/2013   z 30. mája   2013   (Rvp   20721/2013),   sp.   zn. 23 CoE/203/2013 zo 17. júna 2013 (Rvp 20722/2013), sp. zn. 9 CoE/189/2012 z 30. mája 2013   (Rvp   20723/2013),   sp.   zn.   11   CoE/102/2012   z 29. mája   2013   (Rvp   20724/2013), sp. zn.   21   CoE/389/2012   z 31. mája   2013   (Rvp   20725/2013),   sp.   zn.   11   CoE/76/2013 z 30. apríla   2013   (Rvp   20726/2013),   sp.   zn.   24   CoE/220/2012   z 25. júna   2013   (Rvp 20727/2013) a sp. zn. 21 CoE/397/2012 z 31. mája 2013 (Rvp 20728/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 14074/2012, Rvp 14075/2012, Rvp 14076/2012, Rvp 14077/2012, Rvp 14451/2012, Rvp 10409/2013, Rvp 14710/2013, Rvp 14711/2013, Rvp 14712/2013, Rvp 14713/2013, Rvp 14714/2013, Rvp 16197/2013, Rvp 16198/2013, Rvp 16199/2013, Rvp 18375/2013, Rvp 18376/2013 Rvp 18377/2013, Rvp 18378/2013, Rvp 18379/2013, Rvp 18380/2013, Rvp 18381/2013, Rvp 18382/2013, Rvp 18635/2013, Rvp 18636/2013, Rvp 18637/2013, Rvp 18638/2013, Rvp 18639/2013, Rvp 19064/2013, Rvp 19065/2013, Rvp 19066/2013, Rvp 19067/2013, Rvp 19068/2013, Rvp 19069/2013, Rvp 19070/2013, Rvp 19071/2013, Rvp 19072/2013, Rvp 19073/2013, Rvp 19074/2013, Rvp 20710/2013, Rvp 20712/2013, Rvp 20713/2013, Rvp 20714/2013, Rvp 20715/2013, Rvp 20716/2013, Rvp 20717/2013, Rvp 20718/2013, Rvp 20719/2013, Rvp 20720/2013, Rvp 20721/2013, Rvp 20722/2013, Rvp 20723/2013,   Rvp   20724/2013,   Rvp   20725/2013,   Rvp   20726/2013,   Rvp   20727/2013 a sp. zn. Rvp 20728/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 56/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. novembra 2012, 4., 6. decembra 2012, 29. januára 2013, 12., 18., 21. februára 2013, 20. a 28. júna, 11. júla   2012   a   30.   augusta   2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa   čl. 47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“)   postupom Okresného súdu Skalica a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/3426/2008 z 10. novembra 2011 (Rvp 14074/2012), sp. zn. 3 Er 4697/2008 z 11. októbra 2011 (Rvp 14075/2012), sp. zn. 3 Er 4658/2008 z 12. októbra 2011 (Rvp 14076/2012), sp. zn. 3 Er 10/2009 z 11. októbra 2011 (Rvp 14077/2012), sp. zn. 3 Er 4796/2009 z 11. októbra 2011 (Rvp 10409/2013), sp. zn.   3 Er   4728/2008   z 30.   mája   2012   (Rvp   14710/2013),   sp.   zn.   1   Er   3247/2008 z 3. októbra   2011   (Rvp   14711/2013),   sp.   zn.   1   Er   4781/2008   z 3.   októbra   2011   (Rvp 14712/2013),   sp. zn.   3   Er   12/2009   z 12.   októbra   2011   (Rvp   18638/2013),   sp.   zn.   3   Er 531/2008 z 31. júla 2012 (Rvp 18639/2013), sp. zn. 2 Er 332/2009 z 21. októbra 2011 (Rvp 19074/2013),   sp. zn.   1   Er   1315/2008   z 24.   októbra   2011   (Rvp   20710/2013),   postupom Okresného   súdu   Dunajská   Streda   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   12   Er   800/2010 zo 14. septembra 2011 (Rvp 14451/2012), sp. zn. 12 Er 743/2010 zo 6. júna 2011 (Rvp 16197/2013), sp. zn. 8 Er 379/2009 z 21. augusta 2012 (Rvp 18379/2013), sp. zn. 12 Er 744/2010 z 23. augusta 2011 (Rvp 19065/2013), sp. zn. 12 Er 451/2010 z 28. septembra 2011 (Rvp 19066/2013), sp. zn. 12 Er 446/2010 z 8. decembra 2011 (Rvp 20723/2013), sp. zn. 12 Er   481/2010 z 8. novembra 2011 (Rvp   20724/2013), sp.   zn. 12 Er 822/2008 z 30. apríla 2012 (Rvp 20725/2013), postupom Okresného súdu Trnava a jeho uzneseniami sp.   zn.   27   Er   448/2010   z 26.   marca   2012   (Rvp   14713/2013),   sp.   zn.   8   Er   477/2010 z 1. marca   2012   (Rvp   18380/2013),   sp.   zn.   14   Er   45/2005   z 5.   marca   2012   (Rvp 18381/2013), sp. zn. 7 Er 273/2003 z 26. januára 2012 (Rvp 18382/2013), sp. zn. 29 Er 1271/2007 z 12. novembra 2010 (Rvp 18635/2013), sp. zn. 29 Er 243/2006 z 8. decembra 2011   (Rvp   19064/2013),   sp. zn.   31   Er   202/2005   z 1.   augusta   2012   (Rvp   20726/2013), sp. zn.   27   Er   501/2007   z 27. apríla   2012   (Rvp   20727/2013),   sp.   zn.   15   Er   22/2004 z 20. apríla 2012 (Rvp 20728/2013), postupom Okresného súdu Senica a jeho uzneseniami sp. zn. 9 Er 335/2007 z 21. marca 2012 (Rvp 14714/2013), sp. zn. 4 Er 112/2005 z 2. apríla 2012 (Rvp 16198/2013), sp. zn. 11 Er 296/2006 zo 17. februára 2012 (Rvp 16199/2013), sp. zn. 4 Er 327/2007 z 3. apríla 2012 (Rvp 18376/2013), sp. zn. 9 Er 112/2005 z 3. apríla 2012 (Rvp 18377/2013), sp. zn. 5 Er 601/2009 z 21. novembra 2012 (Rvp 19069/2013), sp. zn. 6 Er 454/2009 z 1. júla 2011 (Rvp 19070/2013), sp. zn. 5 Er 330/2009 z 24. apríla 2012 (Rvp 19071/2013), sp. zn. 14 Er 32/2006 z 21. decembra 2011 (Rvp 19072/2013), sp. zn.   4   Er   821/2006   z   15.   augusta   2012   (Rvp   19073/2013),   sp.   zn.   6   Er   296/2009 z 25. júna   2012   (Rvp   20712/2013),   sp.   zn.   6   Er   338/2009   z   25.   júna   2012   (Rvp 20713/2013),   sp.   zn.   6   Er   784/2009   z 25.   júna   2012   (Rvp   20714/2013),   sp.   zn.   3   Er 743/2010 z 9. augusta 2012 (Rvp 20715/2013), postupom Okresného súdu Galanta a jeho uzneseniami sp. zn. 23 Er 879/2009 z 27. marca 2012 (Rvp 18375/2013), sp. zn. 10 Er 119/2007 z 12. novembra 2010 (Rvp 18636/2013), sp. zn. 10 Er 8/2007 z 15. novembra 2010 (Rvp 18637/2013), sp. zn. 15 Er 346/2007 z 11. novembra 2010 (Rvp 19067/2013), sp. zn. 15 Er 346/2007 z 11. novembra 2010 (Rvp 19068/2013), sp. zn. 8 Er 453/2004 z 29. novembra 2011 (Rvp 20716/2013), sp. zn. 8 Er 742/2006 z 29. novembra 2011 (Rvp 20717/2013), sp. zn. 8 Er 364/2004 z 29. novembra 2011 (Rvp 20718/2013), sp. zn. 8 Er 608/2009 z 30. marca 2012 (Rvp 20719/2013), sp. zn. 8 Er 641/2004 z 29. novembra 2011 (Rvp 20720/2013), sp. zn. 20 Er 1023/2009 z 27. novembra 2012 (Rvp 20721/2013), sp. zn. 12 Er 176/2008 z 25. februára 2013 (Rvp 20722/2013), postupom Okresného súdu Piešťany a   jeho   uznesením   sp.   zn.   6   Er   454/2009   z 1.   júla   2011   (Rvp   18378/2013)   (ďalej   aj „uznesenia   okresného   súdu“)   a postupom   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský súd“)   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   5 CoE/47/2012   z 9. augusta   2012   (Rvp   14074/2012), sp. zn.   9   CoE/501/2011   z 22. augusta   2012   (Rvp   14075/2012),   sp.   zn.   5   CoE/15/2012 zo 7. augusta   2012   (Rvp   14076/2012),   sp. zn.   3   CoE/146/2012 z 30. augusta   2012   (Rvp 14077/2012),   sp.   zn.   21   CoE/79/2012   z 31. júla   2012   (Rvp   14451/2012),   sp.   zn. 23 CoE/119/2012   zo   14. novembra   2012   (Rvp   10409/2013),   sp.   zn.   3   CoE/232/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 14710/2013), sp. zn. 11 CoE/15/2012 z 30. novembra 2012 (Rvp 14711/2013),   sp.   zn.   21   CoE/97/2012   z 27. decembra   2012   (Rvp   14712/2013),   sp.   zn. 3 CoE/195/2012   z   29. januára   2013   (Rvp   14713/2013),   sp.   zn.   6   CoE/113/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14714/2013), sp. zn. 24 CoE/4/2012 z 31. novembra 2012 (Rvp 16197/2013),   sp.   zn.   6   CoE/167/2012   z 31. januára   2013   (Rvp   16198/2013),   sp.   zn. 24 CoE/195/2012   z 31. januára   2013   (Rvp   16199/2013),   sp.   zn.   23   CoE/64/2013 z 27. marca   2013   (Rvp   18375/2013),   sp.   zn.   5 CoE/151/2012   z 26. marca   2013   (Rvp 18376/2013),   sp.   zn.   23   CoE/252/2012   z 13. marca   2013   (Rvp   18377/2013),   sp.   zn. 24 CoE/16/2012   z 22. januára   2013   (Rvp   18378/2013),   sp. zn.   10   CoE/192/2012 z 27. marca   2013   (Rvp   18379/2013),   sp.   zn.   3   CoE/307/2012   z 21. marca   2013   (Rvp 18380/2013),   sp.   zn.   6   CoE/215/2012   z 26. februára   2013   (Rvp   18381/2013),   sp.   zn. 3 CoE/271/2012 z 21. marca 2013 (Rvp 18382/2013), sp. zn. 11 CoE 222/2011 z 22. júna 2012 (Rvp 18635/2013), sp. zn. 23 CoE/496/2011 zo 28. februára 2013 (Rvp 18636/2013), sp. zn. 24 CoE/40/2012 z 27. februára 2013 (Rvp 18637/2013), sp. zn. 24 CoE/150/2012 z 30. apríla   2013   (Rvp   18638/2013),   sp.   zn.   11   CoE/192/2012   z 28. marca   2013   (Rvp 18639/2013),   sp.   zn.   6   CoE/163/2012   z 31. januára   2013   (Rvp   19064/2013),   sp. zn. 24 CoE/55/2012 z 27. marca 2013 (Rvp 19065/2013), sp. zn. 23 CoE/47/2012 z 28. marca 2013 (Rvp 19066/2013), sp. zn. 23 CoE/251/2012 z 27. marca 2013 (Rvp 19067/2013), sp. zn.   23   CoE/251/2012   z   27. marca   2013   (Rvp   19068/2013),   sp.   zn.   24 CoE/65/2013 z 9. apríla   2013   (Rvp   19069/2013),   sp.   zn.   24   CoE/97/2012   z 19. marca   2013   (Rvp 19070/2013),   sp.   zn.   11   CoE/167/2012   z 28. februára   2013   (Rvp   19071/2013),   sp.   zn. 21 CoE/267/2012 z 28. marca 2013 (Rvp 19072/2013), sp. zn. 10 CoE/218/2013 z 17. apríla 2013 (Rvp 19073/2013), sp. zn. 24 CoE/9/2012 z 11. decembra 2012 (Rvp 19074/2013), sp. zn. 5 CoE/85/2012 zo 25. októbra 2012 (Rvp 20710/2013), sp. zn. 10 CoE/201/2013 z 27. júna   2013   (Rvp   20712/2013),   sp.   zn.   10   CoE/206/2013   z 27. júna   2013   (Rvp 20713/2013),   sp.   zn.   10   CoE/205/2013   z 27. júna   2013   (Rvp   20714/2013),   sp. zn. 23 CoE/59/2013 zo 17. júna 2013 (Rvp 20715/2013), sp. zn. 11 CoE/81/2012 z 29. mája 2013   (Rvp   20716/2013),   sp.   zn.   21   CoE/190/2012   z 31. mája   2013   (Rvp   20717/2013), sp. zn. 23 CoE/112/2012 z 13. marca 2013 (Rvp   20718/2013),   sp.   zn. 21 CoE/325/2012 z 30. apríla   2013   (Rvp   20719/2013),   sp.   zn.   24   CoE/122/2012   z 2. apríla   2013   (Rvp 20720/2013),   sp.   zn.   10   CoE/260/2013   z 30. mája   2013   (Rvp   20721/2013),   sp. zn. 23 CoE/203/2013 zo 17. júna 2013 (Rvp 20722/2013), sp. zn. 9 CoE/189/2012 z 30. mája 2013   (Rvp   20723/2013),   sp.   zn.   11   CoE/102/2012   z 29. mája   2013   (Rvp   20724/2013), sp. zn.   21   CoE/389/2012   z 31. mája   2013   (Rvp   20725/2013),   sp.   zn.   11 CoE/76/2013 z 30. apríla   2013   (Rvp   20726/2013),   sp.   zn.   24   CoE/220/2012   z 25. júna   2013   (Rvp 20727/2013),   sp.   zn.   21   CoE/397/2012   z 31. mája   2013   (Rvp   20728/2013)   (ďalej aj „uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe   rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v   týchto   konaniach   začaté   exekučné konania.   V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa   taktiež   stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami Okresného súdu Skalica, Okresného súdu Dunajská Streda, Okresného súdu Trnava, Okresného súdu Senica,   Okresného   súdu   Galanta,   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresné   súdy“) v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V doplneniach   sťažností   doručených   ústavnému   súdu   25.   júla   2013   sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich   právach,   navrhne,   aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada kontradiktórnosti   vo   všeobecnosti   zaväzuje   vnútroštátny   súd,   ktorý   konštatoval   v rámci preskúmavania   ex   offo   nekalú   povahu   zmluvnej   podmienky,   informovať   účastníkov konania   v spore   a vyzvať   ich,   aby   sa   k tomu   kontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl.   47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti   okresným   súdom   na   ďalšie   konanie   a   sťažovateľke   prizná   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp 14074/2012, Rvp 14075/2012, Rvp 14076/2012, Rvp 14077/2012, Rvp 14451/2012, Rvp 10409/2013, Rvp 14710/2013, Rvp 14711/2013, Rvp 14712/2013, Rvp 14713/2013, Rvp 14714/2013, Rvp 16197/2013, Rvp 16198/2013, Rvp 16199/2013, Rvp 18375/2013, Rvp 18376/2013 Rvp 18377/2013, Rvp 18378/2013, Rvp 18379/2013, Rvp 18380/2013, Rvp 18381/2013, Rvp 18382/2013, Rvp 18635/2013, Rvp 18636/2013, Rvp 18637/2013, Rvp 18638/2013, Rvp 18639/2013, Rvp 19064/2013, Rvp 19065/2013, Rvp 19066/2013, Rvp 19067/2013, Rvp 19068/2013, Rvp 19069/2013, Rvp 19070/2013, Rvp 19071/2013, Rvp 19072/2013, Rvp 19073/2013, Rvp 19074/2013, Rvp 20710/2013, Rvp 20712/2013, Rvp 20713/2013, Rvp 20714/2013, Rvp 20715/2013, Rvp 20716/2013, Rvp 20717/2013, Rvp 20718/2013, Rvp 20719/2013, Rvp 20720/2013, Rvp 20721/2013, Rvp 20722/2013, Rvp 20723/2013,   Rvp   20724/2013,   Rvp   20725/2013,   Rvp   20726/2013,   Rvp   20727/2013 a sp. zn.   Rvp   20728/2013   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   podrobne   analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27.   septembra   2011,   sp.   zn.   I.   ÚS   227/2012   zo   16.   mája   2012,   I.   ÚS   382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012 a sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára   2013   a   sp.   zn.   III.   ÚS   453/2013   z   26.   septembra   2013,   pri   akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, ako to bolo v týchto prípadoch, na podklade   ktorých   boli exekúcie vedené (resp.   navrhnuté), neboli z rôznych   dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúce   súdy   pred   rozhodnutím   o posúdení zmluvnej   podmienky   (rozhodcovskej   doložky)   ako   nekalej   nedali   účastníkom   konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21.   februára   2013.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   predovšetkým   pripomína,   že sťažovateľka   mala   možnosť   sa   oboznámiť   s dôvodmi   zastavenia   exekučného   konania a neprípustnosti   exekúcie   z už   uvádzaných   dôvodov   z   uznesení   okresného   súdu,   proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcie, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti   uzneseniu   okresného   súdu)   v tom   smere,   že   si   neprajú,   aby   bolo   v ich   prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a uznesenia   postačuje,   aby   bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade   prisúdilo   len   funkciu   akéhosi   kasačného   orgánu,   bez   reálnej   možnosti konvalidovať   prípadné   procesné   nedostatky vlastným   postupom.   Na   základe   uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných   veciach   princíp   kontradiktórnosti   súdneho   konania,   ktorý   je   obsahom   práv zaručených   čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47   charty, dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.

Ústavný súd prihliadajúc na zásady   procesnej   hospodárnosti   preto tieto sťažnosti odmietol   z rovnakých   dôvodov   bez   odôvodnenia   (posledná   veta   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014