znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 559/2024-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B2-52Csp/104/2022 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa bez zastúpenia advokátom, o ktorého ustanovenie žiada, ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. augusta 2024 domáha vyslovenia porušenia práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu, na ktorý od júna 2023 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Bratislava II v civilnom spore.

2. Žalobca sa žalobou postúpenou z upomínacieho súdu okresnému súdu v septembri 2022 proti sťažovateľovi domáha zaplatenia spotrebiteľského úveru 4 935 eur. Okresný súd v októbri 2022 vyzval sťažovateľa vyjadriť sa k podaniu žalobcu. K tomu sa sťažovateľ vyjadril v marci 2023. Okresný súd v marci a septembri 2023 vyzval žalobcu na špecifikáciu žalovanej pohľadávky a vyjadrenie k tvrdeniam sťažovateľa o pravidelných úhradách. K tomu sa žalobca vyjadril v októbri 2023 a vo veci navrhol schváliť zmier. S tým sťažovateľ v novembri 2023 súhlasil, no bez toho, aby bol povinný nahradiť trovy konania. Sťažovateľ sa v októbri 2023 a apríli 2024 informoval o stave konania. Súd v auguste 2024 nariadil pojednávanie na september 2024, na ktorom sťažovateľ predložil doklady o splátkach žalovanej pohľadávky. Keďže žalobca sa pojednávania nezúčastnil, okresný súd pojednávanie odročil na október 2024.

3. Podľa sťažovateľa v tomto konaní dochádza k porušovaniu jeho ústavného práva, keďže hoci mestský súd koná, tak konanie trvá veľmi dlho. Opakovane mestský súd žiadal, aby rozhodol, no bezúspešne. Ďalej opakuje svoje tvrdenia z konania pred mestským súdom. Podľa sťažovateľa aj žalobca porušuje ľudské práva, keďže on pohľadávku riadne spláca. Žiada, aby bol zbavený záväzku a od žalobcu žiada odškodné 10 000 eur za psychickú ujmu a prieťahy v konaní.

II.

4. Účelom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). K tomu treba uviesť, že ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých mesiacov nemusí mať za následok porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 63/05).

5. Spotrebiteľské spory tvoria prevažnú časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Vec sťažovateľa preto nemožno hodnotiť ako právne či skutkovo zložitú. Sťažovateľ svojím konaním k dĺžke rozhodovania nijak neprispel. Práve naopak, o priebeh a stav konania javí záujem. Čo sa týka postupu súdu, tak po začatí konania a pri doručovacích úkonoch postupoval plynule. Okresnému súdu možno vytknúť polročnú nečinnosť pred výzvou žalobcovi na špecifikáciu pohľadávky, na čo ho mohol pri značnom počte doručovaných výziev vyzvať skôr ako rok po podaní žaloby. Tiež mu možno vytknúť osemmesačnú nečinnosť pred nariadením pojednávania. No na strane druhej, okresný súd už uskutočnil pojednávanie, ktoré síce odročil, ale na skorý termín. K doterajšej dĺžke konania nepochybne prispela aj reforma súdnictva z júna 2023. Hoci okolnosti s ňou súvisiace nemôžu byť na ťarchu sťažovateľa, treba zohľadniť určitý čas nevyhnutný na reorganizáciu, ktorým je poznačená väčšina civilných sporov na mestskom súde. To najmä s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania dva roky a na postup mestského súdu, ktorý koná, hoci nie vždy promptne, no so zatiaľ tolerovateľnými niekoľkomesačnými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi.

6. Tento dva roky trvajúci stav právnej neistoty sťažovateľa nenadobudol takú intenzitu, ktorá by viedla k porušeniu práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote. Preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietnutá. To však sťažovateľovi nebráni, aby sa v prípade budúcej nečinnosti či neefektívnej činnosti mestského súdu obrátil na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou. K námietke sťažovateľa o porušení bližšie neidentifikovaných ľudských práv konaním žalobcu treba uviesť, že žalobca nie je orgánom verejnej moci. Preto v konaní o ústavnej sťažnosti nemožno rozhodnúť o právach, ktoré si sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uplatnil proti žalobcovi.

7. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní pred ústavným súdom ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2024

Robert Šorl

predseda senátu