znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 556/2024-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky SYRAJ, s.r.o., Pltnícka 261/7, Hlohovec, zastúpenej Palkovič advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 20, Trnava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní sp. zn. TT-14S/96/2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. októbra 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Žiada prikázať správnemu súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej finančné zadosťučinenie 1 800 eur a náhradu trov konania.

II.

Skutkové východiská a argumentácia sťažovateľky

2. Sťažovateľka podala 29. júla 2022 na Krajskom súde v Trnave správnu žalobu proti rozhodnutiu Národného inšpektorátu práce z 8. júna 2022, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

3. Krajský súd v septembri 2022 vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov správnej žaloby. Sťažovateľka nedostatky odstránila podaním z 13. októbra 2022.

4. Krajský súd následne vyžiadal vyjadrenie žalovaného správneho orgánu k správnej žalobe. Žalovaný sa vyjadril podaním zo 14. decembra 2022. Krajský súd potom 23. januára 2023 zaslal vyjadrenie žalovaného sťažovateľovi na repliku. Repliku sťažovateľa krajský súd zaslal žalovanému, ktorého dupliku krajský súd sťažovateľovi zaslal na vedomie 28. marca 2023.

5. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešla právomoc na rozhodnutie o správnej žalobe sťažovateľky k 1. júnu 2023 na správny súd.

6. Sťažovateľka sa podaním z 29. mája 2024 domáhala nariadenia pojednávania. Na jej podanie správny súd nereagoval.

7. Sťažovateľka namieta, že od marca 2023 bol krajský súd a následne od 1. júna 2023 aj správny súdu v jej veci nečinný. Neprimeraná dĺžka konania nie je spôsobená skutkovou ani právnou zložitosťou veci, či správaním sťažovateľky, ale tým, že súdy nepostupovali dostatočne dôrazne, nevyužívali opatrenia na zabezpečenie plynulosti a efektívnosti konania. Podľa sťažovateľky opomenutie správneho súdu nariadiť vo veci pojednávanie a následne vydať meritórne rozhodnutie za obdobie vyše 1 roka a 6 mesiacov predstavuje neprijateľný prípad popretia jej označených práv.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

9. Sťažovateľka kritizuje nečinnosť správneho súdu spočívajúcu predovšetkým v nenariadení pojednávania. K tomu ústavný súd uvádza, že správny súd o správnej žalobe rozhoduje v zásade bez nariadenia pojednávania [§ 107 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP“)]. Pojednávanie je potrebné nariadiť len z dôvodov ustanovených zákonom. Jedným z nich je podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP aj požiadavka účastníka konania. Sťažovateľka o nariadenie pojednávania v podaní z 13. októbra 2022 adresovanom krajskému súd požiadala. Legitímne využila svoje subjektívne procesné právo, čo však nepochybne vedie k spomaleniu konania, ktoré nie je pričítateľné konajúcemu súdu. Využitie možností daných sťažovateľke procesnými predpismi na presadzovanie a uplatňovanie jej práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

10. Ústavný súd konštatuje, že obdobie približne 1 roka a 6 mesiacov, počas ktorého boli spočiatku krajský súd a neskôr správny súd nečinné, predstavuje prieťah, ten však vzhľadom na všetky okolnosti (najmä celkovú dĺžku napadnutého konania – 2 roky a 3 mesiace) nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu očakávanie, že po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie prichádza do úvahy konštatovanie porušenia označených práv sťažovateľky.

11. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

12. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní na správnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2024

Robert Šorl

predseda senátu