znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III.ÚS 554/2011-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   družstva   I.,   B.,   zastúpeného   Mgr.   P.   S.,   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutím   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn. 3 Cob/334/2010 z 22. júna 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť družstva I.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2011   doručená   sťažnosť   družstva   I.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   Mgr.   P.   S., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Cob/334/2010-531 z 22. júna 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „S ohľadom na ďalej uvedené argumenty máme za to, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob/334/2010-531 zo dňa 22. 06. 2011, boli porušené ústavné práva Sťažovateľa uvedené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a pravo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa   článku   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   Ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom

Podľa   článku   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   má   každý   právo   vlastniť majetok.   Vlastnícke   právo   všetkých   vlastníkov   má   rovnaký   zákonný   obsah   a   ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa   článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   sa   každý   môže   domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo   o   oprávnenosti   akéhokoľvek   trestného obvinenia proti nemu.

V súlade rozhodovacou praxou ústavného súdu (IV. ÚS 77/02) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého občana na to, aby sa v jeho veci konalo a rozhodlo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, pričom tento istý záver platí aj predpisy procesného práva.

Sťažovateľ má za to, že postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mu bola odňatá možnosť konať pred súdom najmä z nasledovných dôvodov;

1. arbitrárnosť Napadnutého uznesenia;

2. porušenie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní a

3. nedostatočné zdôvodnenie Napadnutého uznesenia“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prerokovaní jeho veci vydal tento nález: „Základné práva Sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1, článku 46 ods. 2 a článku 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   podľa   článku   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní   sp. zn.   3   Cob/334/2010   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn. 3 Cob/334/2010-531 zo dňa 22. 06. 2011 porušené.

Rozsudok   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn.   3   Cob/334/2010-531   zo   dňa 22. 06. 2011 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, a to dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predpísané náležitosti sťažnosti upravuje § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   50   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecných   náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

K   sťažnosti   sa   pripojí   kópia   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   dôkaz o inom zásahu.

Sťažovateľom namietané porušenie základných práv v sťažnosti však vôbec nie je odôvodnené, dokonca chýba oboznámenie veci, ktorej sa týka. K sťažnosti nie je pripojená kópia   právoplatného   rozhodnutia,   ktorým   malo   dôjsť   k namietanému   porušeniu sťažovateľom uvedených práv.

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   ex   offo (z úradnej   povinnosti).   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 206/2010).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa odmietol jeho sťažnosť v tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011