znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 552/2011-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2011   prerokoval   vyhlásenie   JUDr.   M.   S.,   B.,   o odmietnutí   sudcu   Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2149/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraj Horváth   n i e   j e   v y l ú č e n ý z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní vedenom   Ústavným súdom   Slovenskej   republiky pod sp. zn. Rvp 2149/2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. augusta 2011 doručené vyhlásenie JUDr. M. S., B. (ďalej len „navrhovateľka“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o odmietnutí sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci jej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 2149/2011, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. PK-1 T/21/2009 a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 Tost/21/2011.

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného súdu, pričom sudcom spravodajcom je predseda tohto senátu.

Navrhovateľka uplatnenú námietku zaujatosti odôvodnila tým, že:„V minulosti som podala sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je vedená na tomto súde pod č. 60120/08 a dodnes nie je o nej rozhodnuté, pričom jej predmetom v prvej časti je práve osoba sudcu JUDr. Juraja Horvátha. V sťažnosti som namietala,   že   menovaný   sudca   bol   v   minulosti   právoplatne   odsúdený   pre   trestný   čin skrátenia dane, a preto nemohol byť vymenovaný za sudcu ústavného súdu, a keďže sa tak stalo, ide o nezákonného sudcu, ktorý rozhodoval v pléne Ústavného súdu SR o mojom vydaní na trestné stíhanie. Podaniu tejto sťažnosti predchádzala ústavná sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením č. I. ÚS 191/08-14 zo dňa 4. 6. 2008, ktorým bola moja sťažnosť odmietnutá pre neprípustnosť.

Z vyššie uvedeného dôvodu namietam zaujatosť sudcu JUDr. Juraja Horvátha v konaní Rvp 2149/2011, nakoľko menovaný sudca nemôže byť nezaujatým voči mojej osobe, a preto ho žiadam z prejednávania a rozhodovania sťažnosti vylúčiť.“

K vyhláseniu predpojatosti sa listom z 5. októbra 2011 vyjadril sudca ústavného súdu Juraj Horváth, v ktorom uviedol:

«... podľa názoru sťažovateľky jediným dôvodom mojej zaujatosti má byť skutočnosť, že nemôžem byť zákonným sudcom v jej veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2149/2011, pretože som „nemohol byť vymenovaný za sudcu ústavného súdu“.

Uvedená   námietka   sťažovateľky   je   však   prima   facie   neopodstatnená,   v opačnom prípade by som musel byť vylúčený zo všetkých vecí, ktoré sú prerokované a rozhodnuté na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Mandát sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky som získal legitímnym spôsobom v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonom Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov,   a preto   mám   rovnaký   mandát   na   výkon   funkcie   sudcu   ústavného   súdu,   ako hociktorí iný sudca tohto súdu. Je pravdou, že sa už v minulosti snažili spochybniť môj mandát sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, avšak neúspešne tak na Ústavnom súde   Slovenskej   republiky,   ako   aj   u prezidenta   Slovenskej   republiky,   pričom   iba   tieto ústavné   orgány   majú   právo   zaujať   ústavne   relevantné   stanovisko   k   danej   záležitosti. Uvedená jediná námietka týkajúca sa mojej údajnej zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2149/2011 je preto bez akýchkoľvek pochybností neopodstatnená.

Záverom prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom.»

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Navrhovateľka   námietku   predpojatosti   sudcu   ústavného   súdu   Juraja   Horvátha odôvodnila tým, že „menovaný sudca bol v minulosti právoplatne odsúdený pre trestný čin skrátenia dane, a preto nemohol byť vymenovaný za sudcu ústavného súdu, a keďže sa tak stalo, ide o nezákonného sudcu“.

Sudca   ústavného   súdu   Juraj   Horváth   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   námietku navrhovateľky považuje za neopodstatnenú a že v predmetnej veci sa necíti byť predpojatý ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom.

Námietka predpojatosti vznesená navrhovateľkou nie je založená na skutočnostiach zakladajúcich   pomer   sudcu   ústavného   súdu   k   veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich zástupcom podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde, preto senát ústavného súdu dospel k záveru, že uvedená námietka netvorí u sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha zákonnú prekážku pre nezávislý a nestranný výkon sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2149/2011.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   už v minulosti   rozhodoval   o námietke   navrhovateľky a uznesením sp. zn. III. ÚS 158/08 z 15. mája 2008 sudcu Juraja Horvátha vylúčil z výkonu sudcovskej funkcie v jej veci.

Dňa   17.   júna   2009   uznesením   sp.   zn.   PL.   ÚS   11/09   zaujalo   stanovisko   plénum ústavného súdu k výkladu čl. 138 ods. 2 písm. a) ústavy v spojení s čl. 102 ods. 1 písm. s) ústavy. Tento právny názor musel senát ústavného súdu aplikovať aj v prerokovanej veci, a preto rozhodol odlišne ako vo veci sp. zn. III. ÚS 158/08.

Dôvodom   na   vylúčenie   sudcu   ústavného   súdu   z   prejednávania   a   rozhodovania vo veci totiž nie je skutočnosť, že navrhovateľka ho považuje za „nezákonného sudcu“ a nesúhlasí s tým, aby rozhodoval o jej veci.

Na   základe   uvedeného   senát   ústavného   súdu   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011