SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 55/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová,vedené pod sp. zn. Rvp 12822/2014, sp. zn. Rvp 12933/2014 a sp. zn. Rvp 16816/2014,ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduVeľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Ro 168/2013, sp. zn. 2 Ro 74/2013,sp. zn. 2 Ro 264/2013, sp. zn. 3 Ro 290/2013, sp. zn. 3 Ro 272/2013, sp. zn. 3 Ro 147/2013,sp. zn. 8 Ro 137/2013, sp. zn. 8 Ro 141/2013, sp. zn. 3 Ro 138/2013, sp. zn. 3 Ro 117/2013,sp. zn. 3 Ro 210/2013, sp. zn. 3 Ro 134/2013, sp. zn. 8 Ro 123/2013, sp. zn. 1 Ro 73/2013,sp. zn. 8 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 208/2013, sp. zn. 8 Ro 279/2013, sp. zn. 8 Ro 181/2013,sp. zn. 8 Ro 195/2013, sp. zn. 1 Ro 68/2013, sp. zn. 1 Ro 145/2013, sp. zn. 1 Ro 106/2013,sp. zn. 3 Ro 161/2013, sp. zn. 2 Ro 134/2013, sp. zn. 2 Ro 148/2013, sp. zn. 2 Ro 155/2013,sp. zn. 2 Ro 181/2013, sp. zn. 9 Ro 237/2013, sp. zn. 9 Ro 123/2013, sp. zn. 9 Ro 247/2013,sp. zn. 3 Ro 101/2013, sp. zn. 3 Ro 218/2013, sp. zn. 3 Ro 205/2013, sp. zn. 3 Ro 107/2013,sp. zn. 3 Ro 262/2013, sp. zn. 8 Ro 231/2013, sp. zn. 8 Ro 275/2013, sp. zn. 1 Ro 56/2013a sp. zn. 3 Ro 183/2013, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., vedené pod sp. zn.Rvp 12822/2014, sp. zn. Rvp 12933/2014 a sp. zn. Rvp 16816/2014 s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 55/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., o d m i e t apre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2.,10. októbra2014 a 8. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s.,Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorýminamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených vedených pod sp. zn. 9 Ro 168/2013,sp. zn. 2 Ro 74/2013, sp. zn. 2 Ro 264/2013, sp. zn. 3 Ro 290/2013, sp. zn. 3 Ro 272/2013,sp. zn. 3 Ro 147/2013, sp. zn. 8 Ro 137/2013, sp. zn. 8 Ro 141/2013, sp. zn. 3 Ro 138/2013,sp. zn. 3 Ro 117/2013, sp. zn. 3 Ro 210/2013, sp. zn. 3 Ro 134/2013, sp. zn. 8 Ro 123/2013,sp. zn. 1 Ro 73/2013, sp. zn. 8 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 208/2013, sp. zn. 8 Ro 279/2013,sp. zn. 8 Ro 181/2013, sp. zn. 8 Ro 195/2013, sp. zn. 1 Ro 68/2013, sp. zn. 1 Ro 145/2013,sp. zn. 1 Ro 106/2013, sp. zn. 3 Ro 161/2013, sp. zn. 2 Ro 134/2013, sp. zn. 2 Ro 148/2013,sp. zn. 2 Ro 155/2013, sp. zn. 2 Ro 181/2013, sp. zn. 9 Ro 237/2013, sp. zn. 9 Ro 123/2013,sp. zn. 9 Ro 247/2013, sp. zn. 3 Ro 101/2013, sp. zn. 3 Ro 218/2013, sp. zn. 3 Ro 205/2013,sp. zn. 3 Ro 107/2013, sp. zn. 3 Ro 262/2013, sp. zn. 8 Ro 231/2013, sp. zn. 8 Ro 275/2013,sp. zn. 1 Ro 56/2013 a sp. zn. 3 Ro 183/2013 (ďalej spolu len „napadnuté konaniaokresného súdu“).
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza: «Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ako už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa.»
Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 (ďalej len „nálezústavného súdu z 24. júna 2008“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľkyna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej elektronickou formou podaného a zaručenýmelektronickým podpisom podpísaného podania z 24. júla 2006. Okresnému súdu prikázalkonať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 podaného podľa príslušných ustanoveníObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný súd v relevantnej častiodôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovilporušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušenímoznačených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo vecijej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskehosúdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).
V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberaťpodaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobenýzákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušnýchustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanúzachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniťprípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľkyzaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzaťz toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“
Sťažovateľka ďalej uvádza: «Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom (podania boli zaregistrované pod sp. zn. 9 Ro 168/2013, sp. zn. 2 Ro 74/2013,sp. zn. 2 Ro 264/2013, sp. zn. 3 Ro 290/2013, sp. zn. 3 Ro 272/2013, sp. zn. 3 Ro 147/2013,sp. zn. 8 Ro 137/2013, sp. zn. 8 Ro 141/2013, sp. zn. 3 Ro 138/2013, sp. zn. 3 Ro 117/2013,sp. zn. 3 Ro 210/2013, sp. zn. 3 Ro 134/2013, sp. zn. 8 Ro 123/2013, sp. zn. 1 Ro 73/2013,sp. zn. 8 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 208/2013, sp. zn. 8 Ro 279/2013, sp. zn. 8 Ro 181/2013,sp. zn. 8 Ro 195/2013, sp. zn. 1 Ro 68/2013, sp. zn. 1 Ro 145/2013, sp. zn. 1 Ro 106/2013,sp. zn. 3 Ro 161/2013, sp. zn. 2 Ro 134/2013, sp. zn. 2 Ro 148/2013, sp. zn. 2 Ro 155/2013,sp. zn. 2 Ro 181/2013, sp. zn. 9 Ro 237/2013, sp. zn. 9 Ro 123/2013, sp. zn. 9 Ro 247/2013,sp. zn. 3 Ro 101/2013, sp. zn. 3 Ro 218/2013, sp. zn. 3 Ro 205/2013, sp. zn. 3 Ro 107/2013,sp. zn. 3 Ro 262/2013, sp. zn. 8 Ro 231/2013, sp. zn. 8 Ro 275/2013, sp. zn. 1 Ro 56/2013a sp. zn. 3 Ro 183/2013, pozn.) V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniamipotvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľkažiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatiekonania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.
Ústavný súd z prílohy sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojichpráv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súdodmietol.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavnýsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“
Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučineniaa náhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia OSP.V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšakv súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 12822/2014, sp. zn. Rvp 12933/2014 a sp. zn. Rvp 16816/2014 a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc natotožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označených konaniach
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahovústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom petitsvojej sťažnosti nesformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu sťažnostižiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ beztoho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavný súdokresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto podaní“ jenezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný. Ústavný súdz dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnemu zástupcovisťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil predmet tohtokonania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenieuvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiuo tejto sťažnosti.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podaťproti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorombol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutýchkonaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľkyv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. februára 2015