znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 55/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová,vedené pod sp. zn. Rvp 12822/2014, sp. zn. Rvp 12933/2014 a sp. zn. Rvp 16816/2014,ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods.   1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súduVeľký Krtíš   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn. 9   Ro   168/2013,   sp. zn. 2   Ro   74/2013,sp. zn. 2 Ro 264/2013, sp. zn. 3 Ro 290/2013, sp. zn. 3 Ro 272/2013, sp. zn. 3 Ro 147/2013,sp. zn. 8 Ro 137/2013, sp. zn. 8 Ro 141/2013, sp. zn. 3 Ro 138/2013, sp. zn. 3 Ro 117/2013,sp. zn. 3 Ro 210/2013, sp. zn. 3 Ro 134/2013, sp. zn. 8 Ro 123/2013, sp. zn. 1 Ro 73/2013,sp. zn. 8 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 208/2013, sp. zn. 8 Ro 279/2013, sp. zn. 8 Ro 181/2013,sp. zn. 8 Ro 195/2013, sp. zn. 1 Ro 68/2013, sp. zn. 1 Ro 145/2013, sp. zn. 1 Ro 106/2013,sp. zn. 3 Ro 161/2013, sp. zn. 2 Ro 134/2013, sp. zn. 2 Ro 148/2013, sp. zn. 2 Ro 155/2013,sp. zn. 2 Ro 181/2013, sp. zn. 9 Ro 237/2013, sp. zn. 9 Ro 123/2013, sp. zn. 9 Ro 247/2013,sp. zn. 3 Ro 101/2013, sp. zn. 3 Ro 218/2013, sp. zn. 3 Ro 205/2013, sp. zn. 3 Ro 107/2013,sp. zn. 3 Ro 262/2013, sp. zn. 8 Ro 231/2013, sp. zn. 8 Ro 275/2013, sp. zn. 1 Ro 56/2013a sp. zn. 3 Ro 183/2013, a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners,   a.   s.,   vedené   pod sp.   zn.Rvp 12822/2014, sp. zn. Rvp 12933/2014 a sp. zn. Rvp 16816/2014   s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 55/2015.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners,   a.   s., o d m i e t apre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2.,10. októbra2014 a 8. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s.,Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorýminamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš(ďalej len   „okresný súd“) v konaniach   vedených   vedených   pod   sp. zn. 9   Ro   168/2013,sp. zn. 2 Ro 74/2013, sp. zn. 2 Ro 264/2013, sp. zn. 3 Ro 290/2013, sp. zn. 3 Ro 272/2013,sp. zn. 3 Ro 147/2013, sp. zn. 8 Ro 137/2013, sp. zn. 8 Ro 141/2013, sp. zn. 3 Ro 138/2013,sp. zn. 3 Ro 117/2013, sp. zn. 3 Ro 210/2013, sp. zn. 3 Ro 134/2013, sp. zn. 8 Ro 123/2013,sp. zn. 1 Ro 73/2013, sp. zn. 8 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 208/2013, sp. zn. 8 Ro 279/2013,sp. zn. 8 Ro 181/2013, sp. zn. 8 Ro 195/2013, sp. zn. 1 Ro 68/2013, sp. zn. 1 Ro 145/2013,sp. zn. 1 Ro 106/2013, sp. zn. 3 Ro 161/2013, sp. zn. 2 Ro 134/2013, sp. zn. 2 Ro 148/2013,sp. zn. 2 Ro 155/2013, sp. zn. 2 Ro 181/2013, sp. zn. 9 Ro 237/2013, sp. zn. 9 Ro 123/2013,sp. zn. 9 Ro 247/2013, sp. zn. 3 Ro 101/2013, sp. zn. 3 Ro 218/2013, sp. zn. 3 Ro 205/2013,sp. zn. 3 Ro 107/2013, sp. zn. 3 Ro 262/2013, sp. zn. 8 Ro 231/2013, sp. zn. 8 Ro 275/2013,sp. zn. 1   Ro   56/2013   a   sp. zn. 3   Ro   183/2013   (ďalej   spolu   len   „napadnuté   konaniaokresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza: «Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona   (t.   j.   zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie   podania   elektronickou   formou,   prostredníctvom   zaručeného   elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ako   už   zo   samotného   názvu   (a aj   obsahu)   tohto   listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé   možné   zistiť   aj   po   otvorení   súborov   zaznamenaných   na príslušnom   DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona   a   opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na   prijímanie   takých   podaní.   Sťažovateľ   ďalej   zdôraznil,   že   Občiansky   súdny   poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné   podanie   malo   byť   pred ostatnými   spôsobmi   uprednostňované,   resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade   so   zákonom,   a   to   elektronickými   prostriedkami   podpísanými   zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   svojím   nálezom   konštatoval   porušenie   ústavného   práva sťažovateľa.»

Ústavný   súd   nálezom   sp. zn. II.   ÚS   148/08   z   24.   júna   2008   (ďalej   len   „nálezústavného   súdu   z   24.   júna   2008“)   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľkyna súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konaniepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej elektronickou formou podaného a zaručenýmelektronickým podpisom podpísaného podania z 24. júla 2006. Okresnému súdu prikázalkonať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 podaného podľa príslušných ustanoveníObčianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“).   Ústavný   súd   v   relevantnej   častiodôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovilporušenie   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   ako   aj   jej   právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušenímoznačených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo vecijej   podania   z 24. júla   2006   opätovne   konal   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskehosúdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberaťpodaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobenýzákonom   ustanovenou   formou,   a   postupovať   vo   vzťahu   k   nemu   podľa   príslušnýchustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanúzachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniťprípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľkyzaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzaťz toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza: «Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania, o ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným Nálezom (podania boli zaregistrované   pod   sp. zn. 9   Ro   168/2013,   sp. zn. 2   Ro   74/2013,sp. zn. 2 Ro 264/2013, sp. zn. 3 Ro 290/2013, sp. zn. 3 Ro 272/2013, sp. zn. 3 Ro 147/2013,sp. zn. 8 Ro 137/2013, sp. zn. 8 Ro 141/2013, sp. zn. 3 Ro 138/2013, sp. zn. 3 Ro 117/2013,sp. zn. 3 Ro 210/2013, sp. zn. 3 Ro 134/2013, sp. zn. 8 Ro 123/2013, sp. zn. 1 Ro 73/2013,sp. zn. 8 Ro 145/2013, sp. zn. 8 Ro 208/2013, sp. zn. 8 Ro 279/2013, sp. zn. 8 Ro 181/2013,sp. zn. 8 Ro 195/2013, sp. zn. 1 Ro 68/2013, sp. zn. 1 Ro 145/2013, sp. zn. 1 Ro 106/2013,sp. zn. 3 Ro 161/2013, sp. zn. 2 Ro 134/2013, sp. zn. 2 Ro 148/2013, sp. zn. 2 Ro 155/2013,sp. zn. 2 Ro 181/2013, sp. zn. 9 Ro 237/2013, sp. zn. 9 Ro 123/2013, sp. zn. 9 Ro 247/2013,sp. zn. 3 Ro 101/2013, sp. zn. 3 Ro 218/2013, sp. zn. 3 Ro 205/2013, sp. zn. 3 Ro 107/2013,sp. zn. 3 Ro 262/2013, sp. zn. 8 Ro 231/2013, sp. zn. 8 Ro 275/2013, sp. zn. 1 Ro 56/2013a sp. zn. 3 Ro 183/2013, pozn.) V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň   sťažovateľa   poučil,   že   v prípade   jeho nezaplatenia konanie zastaví.   Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   svojimi   uzneseniamipotvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľkažiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatiekonania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.

Ústavný súd z prílohy sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojichpráv   i   podaním   dovolaní   proti   uzneseniam   krajského   súdu,   ktoré   však   dovolací   súdodmietol.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavnýsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka   sa   domáha   tiež   priznania   primeraného   finančného   zadosťučineniaa náhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia OSP.V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšakv súlade   s   citovaným   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní   o   sťažnostipodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 12822/2014,   sp.   zn.   Rvp   12933/2014   a sp.   zn.   Rvp   16816/2014   a   z   tohto   obsahuvyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   natotožnosť   v osobe   sťažovateľky   a okresného   súdu,   proti   ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú,rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v označených konaniach

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súdpri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahovústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom petitsvojej sťažnosti nesformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu sťažnostižiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ beztoho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavný súdokresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto podaní“ jenezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný. Ústavný súdz dôvodov   procesnej   ekonómie   upustil   od   výzvy   adresovanej   právnemu   zástupcovisťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil predmet tohtokonania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenieuvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiuo tejto sťažnosti.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľka   využila   svoje   právo   podaťproti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorombol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutýchkonaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľkyv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. februára 2015