znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 55/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s.,   V., zastúpenej advokátkou JUDr. B. K., V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 162/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2006 doručená sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 162/98.

Zo sťažnosti sťažovateľky okrem iného vyplýva:„Uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   zo   dňa   17. februára 1999 č.   k.   1 K 162/98-12   bol   vyhlásený   konkurz   na   majetok   dlžníka   C.,   akciová   spoločnosť, so sídlom v K., (...).

Dňa   22. mája 2003   sa   v   konkurznej   veci   č.   k.   1 K 162/98   konalo   prieskumné pojednávanie   na   preskúmanie   prihlásených   pohľadávok.   Na   uvedenom   prieskumnom pojednávaní správca konkurznej podstaty Ing. J. B., (...) poprel pohľadávku sťažovateľa vo výške 50.560.000,- Sk v celom rozsahu.

Sťažovateľ sa prieskumného pojednávania nezúčastnil. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že krajský súd neupovedomil sťažovateľa o tom, že jeho pohľadávka   bola   na   prieskumnom   pojednávaní   popretá,   mal   sťažovateľ   zato,   že   jeho pohľadávka sa pokladá za zistenú.

Začiatkom   roka   2006   sťažovateľ   pri   nahliadnutí   do   spisu   krajského   súdu č. k. 1 K 192/98 zistil, že jeho pohľadávka bola popretá v celom rozsahu.

Sťažovateľ   listom   zo   dňa   6. februára 2006   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 K 192/98 predsedovi krajského súdu.

Krajský   súd   v   Košiciach   listom   zo   dňa   6. 3. 2006   Spr 11032/06   sťažovateľovi oznámil, že mu správu o výsledkoch šetrenia zašle v neskoršom termíne z dôvodu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť riadne podklady pre jeho prešetrenie z dôvodu nečinnosti správcu konkurznej podstaty.

Sťažovateľ   opakovane   listom   zo   dňa   4. apríla 2006   podal   sťažnosť   na   prieťahy v horeuvedenom konaní.

Krajský súd v Košiciach listom zo dňa 11. mája 2006 sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť sa zakladá na pravde a že veriteľom nebolo zaslané upovedomenie podľa § 23 ZKV z dôvodu pochybenia administratívneho pracovníka súdu.“

Sťažovateľka   v tejto   súvislosti   žiada   ústavný   súd,   aby   vyslovil,   že   krajský   súd v predmetnom   konaní   porušil   základné   právo   na   prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   prikázal   krajskému   súdu   konať   bez   zbytočných prieťahov.

Zároveň sa domáha i úhrady trov konania.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   pre   odmietnutie sťažnosti   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   vzájomnej   súvislosti   medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním, rozhodnutím alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, alebo ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. II. ÚS 21/02, I. ÚS 91/03, II. ÚS 75/06).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti sťažovateľky podľa § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   skúmal,   či   v   danom   prípade   nejde   o   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť.   Úloha   ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej sťažovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou alebo dohovoru, ale spočíva len v tom,   aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia (m. m. I. ÚS 4/00, II. ÚS 75/06).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   namietala,   že   krajský   súd v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 162/98 porušil jej základné právo podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pretože „... krajský   súd neupovedomil sťažovateľa o tom, že jeho pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní popretá“. Sťažovateľka uvádza, že túto skutočnosť zistila, až „Začiatkom roka 2006 (...) pri nahliadnutí do spisu krajského súdu č. k. 1 K 192/98 (...), že jeho pohľadávka bola popretá v celom rozsahu“.

Podľa sťažovateľky „Od konania prieskumného pojednávania t. j. od 22. mája 2003 do dnešného dňa uplynula lehota viac ako troch rokov a preto toto konanie krajského súdu nemožno považovať za konanie bez zbytočných prieťahov. (...)

Nejedná sa o pohľadávku zanedbateľnej výšky a sťažovateľ má záujem podať žalobu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky v čo najkratšom čase, aby stav právnej neistoty odstránil a v prípade zistenia, že pohľadávka je sporná aby vykonal právne kroky potrebné pre ochranu jeho práv“.

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu preskúmal tieto námietky sťažovateľky a je toho názoru,   že   ňou   označený   postup   krajského   súdu   nemožno   spájať   s porušením základného práva   podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   tak ako sa toho dožaduje, pretože je neopodstatnený.

Z obsahu   spisu   krajského   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   17. marca 2004   podala sťažovateľka návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, sa zúčastnila 1. apríla 2004 zasadnutia   veriteľského   výboru   a   6. mája 2004   aj   schôdze   veriteľov,   kde   súd   priznal hlasovacie právo všetkým konkurzným veriteľom bez ohľadu na to, či ich pohľadávka bola zistená. Zástupca sťažovateľky 27. októbra 2004 nahliadol aj do spisu sp. zn. 1 K 162/98 a prevzal   si   aj   fotokópie   listín,   čo   potvrdil   vlastnoručným   podpisom.   To   znamená, že sťažovateľka   sa už v tom   čase   oboznámila   so   spisom   krajského   súdu,   a   nie až 25. januára 2006, ako to tvrdila v sťažnosti, že „začiatkom roka 2006 sťažovateľ pri nahliadnutí do spisu krajského súdu č. k. 1 K 192/98 zistil, že jeho pohľadávka bola popretá v celom rozsahu“. Teda sťažovateľka sa mala možnosť dozvedieť o tom, že jej pohľadávka bola popretá, už podstatne skôr ako to uviedla vo svojej sťažnosti.

Ďalej ústavný súd zo spisu zistil, že krajský súd doručil upovedomenie o popretí pohľadávky právnemu zástupcovi sťažovateľky ešte 7. marca 2006, teda v tom čase už bol odstránený   stav   právnej   neistoty   sťažovateľky,   ktorá   sa   až   následne   domáhala   touto sťažnosťou vyslovenia porušenia svojich práv postupom krajského súdu.

I keď   je   zrejmé,   že   krajský   súd   neupovedomil   sťažovateľku   v   lehote   30   dní od konania prieskumného pojednávania o tom, že jej pohľadávka bola popretá, vzhľadom na   zistený   skutkový   stav   s   prihliadnutím   na   účel   a   podstatu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd nemal inú možnosť ako sťažnosť sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2007