znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 55/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., bytom Š., zastúpenej advokátom JUDr. O. T. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 100/93, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 100/93,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2005 doručená sťažnosť I. K., bytom Š. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. O. T., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) Okresným súdom Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 100/93.

Právna zástupkyňa sťažovateľky doplnila sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu   1.   februára   2006.   Jeho   obsahom   je   hlavne   informácia   o   obdobiach   nečinnosti okresného súdu   v konaní sp.   zn. 10 C   100/93 a o   krokoch   sťažovateľky   na urýchlenie uvedeného   konania.   K doplneniu   sťažnosti   boli   pripojené   žiadosti   o   určenie   termínu pojednávania a odpovede okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 28. júna 1993 okresnému súdu návrh   na   začatie   konania,   ktorým   sa   domáhala   vyrovnania   dedičských   podielov   podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam po poručiteľovi V. S.

Okresný   súd   návrh   zamietol   rozsudkom   (neuvedenej   spisovej   značky) z 28. septembra   2004,   teda   až   po   uplynutí   jedenástich   rokov   od   podania   návrhu.   Proti uvedenému   rozsudku   sťažovateľka   podala   odvolanie   Krajskému   súdu   v Nitre,   ktorý rozsudkom č. k. 25 Co 3/2005-166 z 22. septembra 2005 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že viackrát telefonicky a písomne urgovala okresný súd, aby vo veci konal, ale neúspešne.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd „objektívne posúdil arogantné porušenie“ jej základných ústavných a ľudských práv okresným súdom, a zároveň žiada primerané finančné zadosťučinenie.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   skúmal,   či   spĺňa zákonom   predpísané   náležitosti   podľa   §   20   ods.   1   a   2   zákona   o ústavnom   súde   a   či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal z toho, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavom súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov ustanovených v zákone.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podala   ústavnému   súdu „sťažnosť   pre   porušenie   zákona“ proti   rozsudku   okresného   súdu   neuvedenej   spisovej značky z 28. septembra 2004 a proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 3/2005-166 z 22. septembra 2005, pričom v petite sťažnosti namietala porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   10   C   100/93,   preto   ústavný   súd   vychádzajúc z obsahu sťažnosti a predovšetkým z petitu posúdil podanie ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, čo bolo na prospech sťažovateľky.

Avšak podľa názoru ústavného súdu k porušeniu označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy by mohlo dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu a krajského súdu, avšak iba samotnými rozsudkami toto právo sťažovateľky porušené byť nemohlo (obdobne napr. III. ÚS 258/05).

Ústavný súd vychádzajúc z petitu sťažnosti zobral do úvahy celkové konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 100/93 bez toho, aby skúmal namietané rozsudky.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   III.   ÚS   20/00,   II.   ÚS   12/01, IV. ÚS 37/02) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   poskytuje   v konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k porušeniu   označeného   základného   práva,   ústavný   súd   sťažnosť   zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom   z toho,   že   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci.

V danom prípade sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože namietané konanie na okresnom súde bolo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už právoplatne ukončené. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 3/2005-166 z 22. septembra 2005 nadobudol   právoplatnosť   28.   októbra   2005,   pričom   uvedený   rozsudok   bol   účastníkom konania doručený 28. októbra 2005.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o tej časti návrhu na rozhodnutie, ktorou   sa   sťažovateľka   domáhala   priznať   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie, nerozhodoval.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2006