znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 55/02-25

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2.   mája 2002 predbežne prerokoval žiadosť V. P., toho času v Ústave na výkon väzby v K., o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a jeho sťažnosť pre namietané porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Všeobecnej   deklarácie   ľudských   práv   Okresným   súdom   Humenné   v trestnom   konaní vedenom proti nemu pod sp. zn. 1 T 28/01, pre porušenie práv Okresnou prokuratúrou v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 213/00 a pre porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2, čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. P 82/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti V. P. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

2. Sťažnosť V. P.   o d m i e t a   v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Humenné v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 28/01 pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

3. Sťažnosť V. P.   o d m i e t a   v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 8 Všeobecnej   deklarácie   ľudských   práv   Okresným   súdom   Humenné   v trestnom   konaní vedenom proti nemu pod sp. zn. 1 T 28/01 ako zjavne neopodstatnenú.

4. Sťažnosť V. P.   o d m i e t a   v časti týkajúcej sa namietaného porušenia práv Okresnou prokuratúrou v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 213/00 ako podanú oneskorene.

5. Sťažnosť V. P.   o d m i e t a   v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Okresným súdom Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. P 82/00 ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára 2002   doručená   sťažnosť   V.   P.,   toho   času   v Ústave   na   výkon   väzby   v K.   (ďalej   len „sťažovateľ“).

Sťažovateľ je trestne stíhaný pre trestné činy lúpeže podľa § 234 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a § 234 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 179a Trestného zákona a pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona. Trestné stíhanie sa v súčasnosti nachádza v štádiu konania pred súdom vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1 T 28/01.

Sťažovateľ   namietal   porušovanie   svojho   základného   práva   nebyť   odňatý   svojmu zákonnému sudcovi zakotveného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na základe skutočnosti, že po podaní obžaloby bola uvedená trestná vec pridelená sudcovi JUDr. J. K. (ktorý je zároveň predsedom Okresného súdu Humenné), ale neskôr ju podpredsedníčka Okresného súdu Humenné pridelila inému sudcovi, a to JUDr. I. R, ktorý v uvedenej veci naďalej koná.

Argumentáciu,   ktorou   Okresný   súd   Humenné   zdôvodnil   pridelenie   veci   inému sudcovi   (práceneschopnosť vo veci konajúceho sudcu   a snaha o zabezpečenie plynulého postupu v konaní), sťažovateľ spochybňuje tvrdiac, že ak by Okresnému súdu Humenné išlo o zabezpečenie plynulého postupu v konaní, nebol by štyrikrát odročil hlavné pojednávanie kvôli nedostaveniu sa svedkov a spoluobžalovaného (ten mal byť podľa názoru sťažovateľa taktiež vzatý do väzby).

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 28.   februára   2002   doplnil   sťažovateľ,   súc podrobne   poučený   ústavným   súdom   o náležitostiach   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom, svoju sťažnosť podaním z 18. marca 2002. Uviedol v ňom, že   jeho základné   právo   nebyť odňatý   svojmu   zákonnému sudcovi   porušil   Okresný   súd Humenné,   ktorému   v   súvislosti   s porušením   uvedeného   základného   práva   vytkol   aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy.

Svoju   sťažnosť   doplnil   sťažovateľ   opätovne   z vlastnej   iniciatívy   podaniami z 20. marca 2002, z 25. marca 2002 a z 25. apríla 2002.

V podaní z 20. marca 2002 doručenom ústavnému súdu 22. marca 2002 namietol porušenie svojich práv Okresnou prokuratúrou v Humennom nevykonávaním dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v uvedenej trestnej veci (konanie bolo na Okresnej prokuratúre v Humennom vedené pod sp. zn. Pv 213/00) a podaním obžaloby vypracovanej bez uváženia všetkých okolností prípadu a bez dôkazov preukazujúcich jeho vinu. Sťažovateľ však neoznačil, porušenie ktorých základných práv zo strany Okresnej prokuratúry v Humennom namieta.

V podaní z 25. marca 2002 sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že porušovanie jeho základných   práv   Okresným   súdom   Humenné   naďalej   pokračuje,   pretože   v trestnej   veci sp. zn.   1   T   28/01   naďalej   koná   nezákonný   sudca.   Uviedol,   že   Okresný   súd   Humenné porušuje   jeho   základné   právo   zakotvené   v čl.   48   ods.   1   ústavy,   podľa   ktorého   nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, a v spojení s ním aj čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 ústavy a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Uviedol tiež, že svoje práva si chránil vznesením námietok na pojednávaniach Okresného súdu Humenné v uvedenej trestnej veci 29. novembra 2001 a 21. marca 2002.

Predseda Okresného súdu Humenné v stanovisku k sťažnosti sťažovateľa z 2. apríla 2002 uviedol, že po pridelení trestnej veci sťažovateľa pre pracovnú neschopnosť dovtedy konajúceho   sudcu   inému   sudcovi   v súlade   z rozvrhom   práce   Okresného   súdu   Humenné vzniesol sťažovateľ na hlavnom pojednávaní 29. novembra 2001 námietku zaujatosti voči všetkým   sudcom   Okresného   súdu   Humenné   a žiadal   prikázať   vec   na   prerokovanie a rozhodnutie   inému   súdu   v rámci   iného   kraja.   O námietke   rozhodol   Najvyšší   súd Slovenskej republiky 29. januára 2002 tak, že trestnú vec sp. zn. 1 T 28/01 Okresnému súdu Humenné neodníma   a spisový   materiál   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   15.   februára   2002. Predseda   Okresného   súdu   Humenné   potvrdil   aj   vznesenie   námietky   sťažovateľom v uvedenej trestnej veci na hlavnom pojednávaní 21. marca 2002. Malo ísť o námietku zaujatosti   voči   obom   sudcom,   ktorí   vo   veci   postupne   konali,   t.   j.   voči   JUDr.   J.   K. a JUDr. I. R. Poznamenal taktiež, že pridelenie veci JUDr. I. R. bolo odôvodnené náhlou hospitalizáciou   a predpokladanou   dlhodobou   pracovnou   neschopnosťou   JUDr.   J.   K. v súlade   s ustanovením   §   2   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky   č.   66/1992   o   Spravovacom   poriadku   pre   okresné   a krajské   súdy   v znení neskorších predpisov, najmä s prihliadnutím na to, že išlo o väzobnú vec.

V podaní z 23. apríla 2002 doručenom ústavnému súdu 25. apríla 2002 sťažovateľ namietol porušenie svojho základného práva zakotveného v čl. 48 ods.   2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj základného práva na právnu pomoc v konaní   pred   súdmi   garantovaného   v čl.   47   ods.   2   ústavy.   V spojení   s porušením uvedených práv namietol aj porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 4 ústavy a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Porušenia základných práv a spomenutých ustanovení ústavy sa mal   dopustiť   Okresný   súd   Humenné   v konaní   vedenom   pod.   sp.   zn.   P   82/00,   ktorý v uvedenej   veci   rozsudkom   z 29.   mája   2001   zamietol   návrh   sťažovateľa   na   zníženie výživného,   teda   rozhodol   vo   veci   samej   bez   toho,   že   by   ju   prejednal   v prítomnosti sťažovateľa alebo za účasti jeho právneho zástupcu, ktorý by chránil jeho práva. Sťažovateľ sa   v danom   období   nachádzal   vo   vyšetrovacej   väzbe   v súvislosti   s trestným   stíhaním v trestnej veci sp. zn. 1 T 28/01, čo bolo Okresnému súdu Humenné známe. Proti rozsudku podal (ako sám uvádza) sťažnosti predsedovi Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a   o   voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“), ktoré boli vybavené ako neopodstatnené.

V podaní z 23. apríla 2002 sťažovateľ požiadal ústavný súd taktiež o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 30 ods. 1 a   2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti na neverejnom zasadnutí podľa §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   preskúmal   aj   splnenie   zákonom   ustanovených predpokladov   na   ustanovenie   právneho   zástupcu   sťažovateľovi   a dospel   k záveru,   že z dôvodov,   ktoré   sú   ďalej   uvedené   v časti   III   tohto   rozhodnutia,   ide   v prípade prerokovávanej sťažnosti zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na   ochranu   ústavnosti,   preto   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   nemožno vyhovieť.

III.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta, že sudca, ktorý prejednáva jeho trestnú vec vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1 T 28/01, nie je zákonným sudcom.

Zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol a ktoré potvrdzuje aj vyjadrenie predsedu Okresného súdu Humenné, vyplýva, že trestné stíhanie sa v súčasnosti nachádza v štádiu konania pred súdom prvého stupňa, ktorý vo veci doposiaľ nerozhodol.

Z uvedených prameňov považuje ústavný súd za preukázané aj to, že v tejto trestnej veci si sťažovateľ chránil právo na zákonného sudcu voči všetkým sudcom Okresného súdu Humenné   námietkou   z 29.   novembra   2001,   o ktorej   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky 29. januára 2002, a proti sudcom JUDr. J. K. a JUDr. I. R. (teda proti tým istým sudcom,   kvôli   ktorým   vzniesol   námietku,   že   vo   veci   koná   nezákonný   sudca,   aj   pred ústavným   súdom)   si   svoje   právo   na   zákonného   sudcu   chráni   námietkou   vznesenou   na hlavnom   pojednávaní   21.   marca   2002.   Postup   rozhodovania   o tejto   námietke   sa   riadi ustanovením § 31 ods. 2 Trestného poriadku. V prípade uplatnenia opravného prostriedku proti rozhodnutiu o námietke je o sťažnosti sťažovateľa oprávnený rozhodnúť nadriadený súd (§ 31 ods. 3 a 4 Trestného poriadku).

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že právo na zákonného sudcu si sťažovateľ môže chrániť pred všeobecnými súdmi.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ústavnú ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

S ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nedostatok   právomoci   na   jej prerokovanie.

Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zo strany Okresného súdu Humenné, ústavný súd konštatuje, že Všeobecná deklarácia ľudských práv má povahu politického dokumentu, a nie medzinárodnej zmluvy, ktorá by bola Slovenskou republikou   ratifikovaná   a vyhlásená   v Zbierke   zákonov   Slovenskej   republiky   spôsobom ustanoveným zákonom v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. Predmetom konania pred ústavným súdom   preto   nemôže   byť   sťažnosť,   resp.   časť   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľ   namieta porušenie   práva   priznaného   Všeobecnou   deklaráciou   ľudských   práv   (mutatis   mutandis II. ÚS 18/97). Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom taktiež namietal porušenie svojich práv Okresnou prokuratúrou v Humennom nevykonávaním dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom   konaní   v uvedenej   trestnej   veci   (konanie   bolo   na   Okresnej   prokuratúre v Humennom   vedené   pod   sp.   zn.   Pv   213/00)   a podaním   obžaloby   vypracovanej   bez uváženia všetkých okolností prípadu a bez dôkazov preukazujúcich jeho vinu.

Podľa § 174 Trestného poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Podľa § 12 ods. 11 Trestného poriadku prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby.

Obžaloba   v uvedenej   trestnej   veci   bola   na   Okresnom   súde   Humenné   podaná 26. januára   2001.   Sťažovateľ   však   na   ústavnom   súde   porušenie   svojich   práv   Okresnou prokuratúrou v Humennom namietal až 22. marca 2002.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote „dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť“ (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).Z obsahu sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že ňou namietal porušenie svojich práv postupom Okresnej prokuratúry v Humennom pred podaním obžaloby, ako aj samotným podaním obžaloby na Okresný súd Humenné. O podaní a obsahu obžaloby sa sťažovateľ musel dozvedieť pred 29. novembrom 2001, keď sa vo veci konalo hlavné pojednávanie.V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom   súde   podľa   čl.   127   ústavy, už preto   uplynula lehota   stanovená   pre tento   typ konania pred ústavným súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej   porušenie   sťažovateľových   práv   Okresnou   prokuratúrou   v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 213/00 odmietol ako podanú oneskorene.

Porušenie svojich základných práv Okresným súdom Humenné v konaní vedenom pod. sp. zn. P 82/00 sťažovateľ namietal z toho dôvodu, že spomínaný súd v uvedenej veci rozsudkom z 29. mája 2001 zamietol jeho návrh na zníženie výživného, teda rozhodol vo veci samej bez toho, že by ju prejednal v prítomnosti sťažovateľa alebo za účasti jeho právneho zástupcu, ktorý by chránil jeho práva, pričom mal vedomosť o tom, že sťažovateľ sa v danom období nachádzal vo vyšetrovacej väzbe.

Sťažovateľ v podaní z 23. marca 2002 doslova uviedol: „Sťažnosti proti uvedenému rozsudku   som   podával   predsedovi   Okresného   aj   Krajského   súdu,   v zmysle   zákona č. 80/1992 Z. z. o štátnej správe súdov. Predsedovia oboch súdov moju sťažnosť zamietli ako neopodstatnenú. Predseda Okr. súdu v zastúpení JUDr. L. dňa 9. 1. 02 Spr. 2122/01 a Spr. 2130/01. Predseda Kr. súdu Prešov JUDr. A. dňa 15. 04. 02 Spr. 10044/02.“

Sťažovateľ   teda   namietal   porušenie   svojich   práv   postupom   Okresného   súdu Humenné pred rozhodnutím vo veci samej rozsudkom sp. zn. P 82/00 z 29. mája 2001. Je pritom   nepochybné, že   o uvedenom   rozsudku,   a tým   aj o skutočnostiach,   v ktorých   vidí porušenie svojich základných práv, sa musel dozvedieť pred 9. januárom 2002, keď bola jeho sťažnosť proti spomenutému rozsudku vybavená predsedom Okresného súdu Humenné ako neopodstatnená (sťažnosť podľa § 17 a žiadosť o jej preskúmanie podľa § 27 zákona o štátnej správe súdov   nemožno považovať za účinný právny   prostriedok   nápravy proti meritórnemu   súdnemu   rozhodnutiu).   Ochrany   svojich   práv   na   ústavnom   súde   sa   však sťažovateľ domáhal až 25. apríla 2002, teda po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2002