znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 549/2013-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I a jeho rozsudkom z 18. septembra 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 377/97 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2013 doručená   sťažnosť   M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   a   jeho rozsudkom   z 18. septembra 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 377/97 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: «V konaní 8 C 377/97 vo veci vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti... bolo vykonané dokazovanie, na základe ktorého súd určil výhradného vlastníka navrhovateľku - mňa s povinnosťou uhradiť odporcovi J. O. (môjmu bratovi) ako primeranú náhradu 4,5 mil. Sk... Počas desaťročného konania bolo vykonané dokazovanie, ktorého výsledkom malo byť určenie primeranej náhrady (ekvivalent v peňažnom vyjadrení) a súd poveril doc. Ing. H.,   aby   vypracoval   znalecký   posudok   c.   121/2006.   V   znaleckom   posudku   znalec   určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti vcelku sumou 5,6 mil. Sk - t. j. 2,8 mil. Sk za polovicu. Okrem znaleckého   posudku   bolo   súčasťou   dokazovania   primeranej   náhrady   sú   vyjadrenie viacerých   spoločností   zaoberajúcich   sa   obchodovaním   s   nehnuteľnosťami   (realitných spoločností) v celkom počte štyri, ktorých cenový prienik bol cca 5,5 mil. Sk... Vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol, že sa stanem výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a zaviazal   ma   uhradiť   odporcovi   sumu   4,5   mil.   Sk   do   troch   dni   od   právoplatnosti.   V odôvodnení na str. 2 predmetného rozsudku 8 C 377/1997-336 súd uviedol, že som počas celého konania bola ochotná a schopná uhradiť odporcovi sumu 2,8 mil. Sk v prípade, že sa stanem výlučným vlastníkom.

Na základe toho, že uvedené rozhodnutie OS BA I. bolo nezákonné, rozhodla som sa nepodať odvolanie ale počkať na právoplatnosť rozhodnutia a následne podať podnet na mimoriadne   dovolanie   na   Generálnu   prokuratúru   SR.   Generálna   prokuratúra   (opäť nezákonne) sa odmietla pre zmeškaný termín vecou zaoberať. V súčasnosti sa vedie súdne konanie proti GP SR na KS v Bratislave (č. konania na OS BA I. je 19C/1/2011)... Okresný súd v rozhodnutí 8 C 377/1997-336 nerešpektoval moje vlastnícke právo nakladať s vlastníctvom (peniazmi), pretože ma zaviazal uhradiť odporcovi sumu o 1,7 mil. Sk   vyššiu   ako   bola   moja   vôľa   a   spôsobilosť.   Ako   odôvodnenie   svojho   konania   súd v predmetnom rozsudku uviedol, že si spravil vlastný prieskum na internete.

V   zmysle   čl.   20   ods.   (1)   Ústavy...   má   každý   právo   vlastniť   a   rovnaké   právo na ochranu vlastníctva. Okresný súd Bratislava 1. v rozsudku 8 C 377/1997-336 porušil moje základné právo vlastniť a nakladať s mojim vlastníctvom, pretože ma zaviazal uhradiť primeranú náhradu o 60 % t. j o 1,7 mil. Sk vyššiu ako bola moja vôľa vlastníka finančných zdrojov, ktoré som nadobudla v súlade so zákonmi - ako živnostník...

Už v roku 2009 som podala na Okresný súd Bratislava I. žalobu, v ktorej som sa domáhala   svojho   práva   na   ochranu   vlastníctva   a   ktorú   súd   zamietol   rozhodnutím 19 C/228/2009-127...

Proti tomu som sa riadne odvolala, no s prihliadnutím na dôvody zamietnutia mojej žaloby (zopakujem - len ústavný súd môže rozhodnúť o ústavných právach) som sa rozhodla dňa 8. 9. 2013 odvolanie vziať späť. V tejto sťažnosti exaktne dokazujem, že boli porušené moje ústavné práva v zmysle čl. 20 ods. (1) Ústavy SR - vlastniť majetok a nakladať s ním. V zmysle   toho   istého   čl.   ústavy   mám   právo   na   ochranu   svojho   vlastníctva,   a   preto navrhujem Ústavnému súdu..., aby vydal rozhodnutie vo veci samej t. j. aby rozhodol, že v rozsudku 8 C 377/1997-336 vo veci vyporiadania spoluvlastníctva Okresný súd Bratislava porušil moje právo vlastníka nakladať so svojim vlastníctvom tým, že ma zaviazal uhradiť odporcovi primeranú náhradu o 1,7 mil. Sk vyššiu ako bola moja vôľa a ochota, ktorú súd poznal a sám ju uviedol v predmetnom rozsudku. Vec je o to právne exaktnejšia, že Okresný súd BA I... ma nežiadal o môj súhlas s výškou primeranej náhrady, ktorú ma zaviazal v predmetnom rozsudku zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti.

Konanie súdu je hrubým zásahom do mojich ústavných práv na spravodlivé súdne konanie, ale tiež neoprávneným nakladaním s mojim vlastníctvom a v zmysle ústavy mám právo na jeho ochranu, a preto žiadam, aby Ústavný súd SR vyniesol rozhodnutie, že: V zmysle § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa domáham primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 56.666 € (1,7 mil. Sk) oprávnene, pretože to je rozdiel medzi vôľou vlastníka získať polovičný podiel odporcu za sumu 2,8 mil. Sk a nie za sumu 4,5 mil. Sk tak, ako stanovil súd bez vôle navrhovateľky a súhlasu v predmetnom rozsudku 8 C 377/1997- 336...»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom   súde).   Inak   povedané,   každý   návrh   bez   výnimky   musí   spĺňať   všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   právoplatným   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k. 8 C 377/97-336   z   18.   septembra   2007   v   právnej   veci „o   zrušenie   podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie“.

Ústavný súd z prílohy k sťažnosti označenej ako dôkaz č. 1 zistil, že okresný súd napadnutým   rozsudkom   zrušil   podielové   spoluvlastníctvo   sťažovateľky   a   odporcu k nehnuteľnosti a túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva sťažovateľky, ktorá bola povinná zaplatiť odporcovi 4,5 mil. Sk.

Sťažovateľka   považuje toto   rozhodnutie   za   nezákonné a   porušujúce   jej   základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a tiež právo na spravodlivé súdne konanie.

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou   zo   zákonných   podmienok na prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v   lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o   inom   zásahu, pričom   zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd vo veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu č. k. 8 C/377/4997-336 z 18. septembra 2007, ktorým malo byť porušené základné právo sťažovateľky, nadobudlo právoplatnosť 27. novembra 2007, pričom túto skutočnosť nijakým spôsobom sťažovateľka ani nespochybňuje.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorý sťažovateľka predložila ústavnému súdu (27. november 2007) a ktorým malo byť porušené jej základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 7. október 2013, možno konštatovať, že lehota ustanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako podala túto sťažnosť.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   už   bez   právneho významu   sa   zaoberať   jej   žiadosťou   o   ustanovenie   právneho   zástupcu,   pretože   o   tom v súčasnosti už nerozhoduje ústavný súd, ale svoju žiadosť musí sťažovateľka adresovať príslušnému Centru právnej pomoci, ktoré môže rozhodnúť podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o   poskytovaní   právnej   pomoci   osobám   v   materiálnej   núdzi   v   znení   neskorších   zmien a doplnkov o tom, či po splnení všetkých zákonných podmienok by jej mohla byť právna pomoc podľa tohto právneho predpisu poskytnutá aj v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013