znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 549/2012-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   O.   F.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. F.   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra 2012 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je „fyzická osoba a občan SR. Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky. V predmetnej právnej veci je porušovateľ súdom prvostupňovým a to   v konaní,   v ktorom je sťažovateľ štatutárnym zástupcom účastníka na strane odporcu...

...   Okresný   súd   Bratislava   I   vôbec   nerešpektuje   právo   sťažovateľa,   ktorý   ako štatutárneho   zástupcu   v   mene   odporcu   podal   odvolanie,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, pretože prieťahy v tomto súdnom konaní nie sú spôsobené konaním, resp. nekonaním účastníkov predmetného súdneho konania, ani právnou zložitosťou veci (1), ale sú spôsobené subjektívnou nečinnosťou súdu, neodbornosťou a vôbec neochotou opraviť ex officio to, čo je v konaní nezákonné, majúc stále povahu vo svojvoľnosti, a zaslať spis č. k. 15C 30/01 odvolaciemu súdu...

Vzhľadom na prieťahy   konania zo strany   Okresného súdu   Bratislava I v konaní sp. zn,   15C   30/01   podal   sťažovateľ   v   zmysle   §   62   zák.   č.   757/2004   opätovnú   sťažnosť na prieťahy konania predsedníčke súdu bez odozvy a odpovede...

Sťažovateľ je subjekt, ktorý je štatutárnym zástupcom účastníka na strane odporcu, a ktorý podal v prospech odporcu odvolanie, v ktorom dochádza k zbytočným prieťahom konania, a teda subjekt, ktorý má záujem na odstránení právnej neistoty v právnom vzťahu so   subjektami,   ktoré   v   predmetnom   konaní   vystupujú   v   pozícii   žalujúcich,   a   z   dôvodu vysporiadania   majetku   podľa   zák.   č.   42/1992   Zb.   o   vysporiadaní   majetkových   vzťahov v družstvách, je aj oprávneným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a teda má aj priamy finančný záujem na zákonnom vysporiadaní veci v konaní sp. zn. 15C 30/01.“.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„Právo sťažovateľa Mgr. O. F., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... porušené bolo.

Ústavný súd... prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci č. k. 15 C 30/2001 konal bez zbytočných prieťahov konania.

Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume   10,000,-   EUR   a   to   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Zároveň   si   sťažovateľ   uplatňuje   trovy   právneho   zastupovania   podľa   vyhlášky 655/2004 Z. z., ktoré žiada uhradiť na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomností navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Článok 48 ods. 2 ústavy (ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy   poskytuje   ochranu   pred   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 55/02, IV. ÚS 59/04).

Predmetom   sťažnosti   je tvrdenie   sťažovateľa, že okresný   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01, ktoré sa začalo v roku 2001 a nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené,   porušil   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ ako fyzická osoba nemá v predmetnom konaní procesné postavenie účastníka konania na okresnom súde, a preto nie je v okolnostiach prípadu aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto sťažnosti.   Navrhovateľom   v   predmetnom   konaní   bolo   Centrum   vedecko-technických informácií Slovenskej republiky a odporcami v prvom rade L., B., a v druhom rade V., B. Sťažovateľ je v tomto konaní (ako tvrdí v sťažnosti) iba „štatutárnym zástupcom účastníka na   strane   odporcu“,   a   teda   nemá   aktívnu   procesnú   legitimáciu   domáhať   sa   vlastným návrhom   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   porušenia   označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, lebo tieto práva patria iba účastníkom konania pred okresným súdom.

Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   v   súlade   s   ústavou,   zákonom   o   ústavnom   súde a s prihliadnutím na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   podanú   zjavne   neoprávnenou   osobou (obdobne II. ÚS 113/02, II. ÚS 277/06 a III. ÚS 464/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012