SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 549/2012-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra 2012 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je „fyzická osoba a občan SR. Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky. V predmetnej právnej veci je porušovateľ súdom prvostupňovým a to v konaní, v ktorom je sťažovateľ štatutárnym zástupcom účastníka na strane odporcu...
... Okresný súd Bratislava I vôbec nerešpektuje právo sťažovateľa, ktorý ako štatutárneho zástupcu v mene odporcu podal odvolanie, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože prieťahy v tomto súdnom konaní nie sú spôsobené konaním, resp. nekonaním účastníkov predmetného súdneho konania, ani právnou zložitosťou veci (1), ale sú spôsobené subjektívnou nečinnosťou súdu, neodbornosťou a vôbec neochotou opraviť ex officio to, čo je v konaní nezákonné, majúc stále povahu vo svojvoľnosti, a zaslať spis č. k. 15C 30/01 odvolaciemu súdu...
Vzhľadom na prieťahy konania zo strany Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn, 15C 30/01 podal sťažovateľ v zmysle § 62 zák. č. 757/2004 opätovnú sťažnosť na prieťahy konania predsedníčke súdu bez odozvy a odpovede...
Sťažovateľ je subjekt, ktorý je štatutárnym zástupcom účastníka na strane odporcu, a ktorý podal v prospech odporcu odvolanie, v ktorom dochádza k zbytočným prieťahom konania, a teda subjekt, ktorý má záujem na odstránení právnej neistoty v právnom vzťahu so subjektami, ktoré v predmetnom konaní vystupujú v pozícii žalujúcich, a z dôvodu vysporiadania majetku podľa zák. č. 42/1992 Zb. o vysporiadaní majetkových vzťahov v družstvách, je aj oprávneným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a teda má aj priamy finančný záujem na zákonnom vysporiadaní veci v konaní sp. zn. 15C 30/01.“.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„Právo sťažovateľa Mgr. O. F., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... porušené bolo.
Ústavný súd... prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci č. k. 15 C 30/2001 konal bez zbytočných prieťahov konania.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 10,000,- EUR a to dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zároveň si sťažovateľ uplatňuje trovy právneho zastupovania podľa vyhlášky 655/2004 Z. z., ktoré žiada uhradiť na účet jeho právneho zástupcu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomností navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Článok 48 ods. 2 ústavy (ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 55/02, IV. ÚS 59/04).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01, ktoré sa začalo v roku 2001 a nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené, porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ ako fyzická osoba nemá v predmetnom konaní procesné postavenie účastníka konania na okresnom súde, a preto nie je v okolnostiach prípadu aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto sťažnosti. Navrhovateľom v predmetnom konaní bolo Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky a odporcami v prvom rade L., B., a v druhom rade V., B. Sťažovateľ je v tomto konaní (ako tvrdí v sťažnosti) iba „štatutárnym zástupcom účastníka na strane odporcu“, a teda nemá aktívnu procesnú legitimáciu domáhať sa vlastným návrhom pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy porušenia označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, lebo tieto práva patria iba účastníkom konania pred okresným súdom.
Z týchto dôvodov ústavný súd v súlade s ústavou, zákonom o ústavnom súde a s prihliadnutím na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (obdobne II. ÚS 113/02, II. ÚS 277/06 a III. ÚS 464/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2012