SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 546/2021-21
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Špecializovaného trestného súdu v konaní sp. zn. BB-4T/36/2018 a jeho prípisu z 5. marca 2020, postupu Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Západ v konaní ČVS: PPZ-637/NKA-PZ-ZA-2016 a jeho príkazom zo 6. marca 2017 a proti postupu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ním udeleným telefonickým súhlasom s príkazom ČVS: PPZ-637/NKA-PZ-ZA-2016 zo 6. marca 2017 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. mája 2020 domáha vyslovenia porušenia práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1, 2 a 3 a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd postupom a prípisom Špecializovaného trestného súdu, postupom a príkazom Prezídia Policajného zboru a postupom a telefonickým súhlasom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil napadnutý príkaz zo 6. marca 2017, zakázal Špecializovanému trestnému súdu pokračovať v porušovaní jej základných práv a prikázal mu bezodkladne jej vrátiť zaistené veci a motorové vozidlo. Napokon žiada finančné zadosťučinenie.
II.
2. V trestnom konaní, v ktorom bol podozrivý ⬛⬛⬛⬛, ktorý je jediným spoločníkom a konateľom sťažovateľky, bola na základe príkazu Obvodného súdu pre Prahu 5 z 1. marca 2017 z dôvodu, že v byte mohli byť veci dôležité pre trestné konanie, 7. marca 2017 vykonaná domová prehliadka bytu v Prahe, ktorého vlastníkom je sťažovateľka a počas ktorej boli zaistené veci, ktoré boli 13. marca 2017 odovzdané slovenským orgánom činným v trestnom konaní. V tom istom trestnom konaní vyšetrovateľ s telefonickým súhlasom prokurátora 6. marca 2017 vydal príkaz na prehliadku osobného motorového vozidla sťažovateľky, ktorá bola vykonaná 6. marca 2017, pričom pri prehliadke boli zaistené veci a motorové vozidlo.
3. Na konateľa sťažovateľky a iné osoby bola 29. októbra 2018 podaná obžaloba. Sťažovateľka prostredníctvom obžalovaného konateľa 24. februára 2020 požiadala Špecializovaný trestný súd o vrátenie zaistených vecí, čo odôvodnila ich svojvoľným a nezákonným zaistením. Pritom zdôraznila, že veci nemajú akúkoľvek spojitosť s trestnou vecou a zaistené peňažné prostriedky sú jej legálne príjmy. Špecializovaný trestný súd ústavnou sťažnosťou namietaným prípisom z 5. marca 2020 sťažovateľke oznámil, že rozhodnutie o všetkých zaistených veciach urobí pri vyhlásení rozsudku.
4. Ešte predtým však Špecializovaný trestný súd uzneseniami z 28. septembra 2020 a z 22. marca 2021 podľa § 425 ods. 1 druhej vety Trestného poriadku rozhodol o zaistení majetku obžalovaných ⬛⬛⬛⬛ a jeho brata, pričom medzi týmto majetkom boli veci zaistené počas domovej prehliadky bytu v Prahe, veci zaistené pri prehliadke osobného motorového vozidla, osobné motorové vozidlo a napokon aj obchodný podiel obžalovaného v obchodnej spoločnosti sťažovateľky. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. júla 2021, bol ⬛⬛⬛⬛, konateľ a jediný spoločník sťažovateľky, uznaný vinným z viacerých trestných činov, za čo mu bol okrem iného uložený trest prepadnutia majetku.
III.
5. Podľa sťažovateľky k porušeniu jej práv došlo z dôvodu, že veci v jej vlastníctve boli počas domovej prehliadky zaistené nezákonným spôsobom. Sťažovateľka namieta, že nie je zrejmý právny dôvod zaistenia vecí, keďže v príkaze na domovú prehliadku nie sú riadne označené. Sťažovateľka zdôraznila, že príkaz na domovú prehliadku sa vzťahoval iba na konateľa sťažovateľky a jeho brata a na veci pochádzajúce či súvisiace s trestnou činnosťou. Preto jej boli protiprávne zaistené veci v jej výlučnom vlastníctve. Sťažovateľka ďalej namieta postup Špecializovaného trestného súdu, keď o žiadosti sťažovateľky o vrátenie vecí konal svojvoľne a jej námietky neskúmal. Sťažovateľka napokon namieta, že v napadnutom trestnom konaní nemá postavenie zúčastnenej osoby podľa § 45 Trestného poriadku napriek tomu, že jej majetok môže byť zjavne zhabaný, a tým jej boli odopreté všetky procesné práva.
⬛⬛⬛⬛IV.
4. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Namietaný príkaz vyšetrovateľa a namietaný súhlas prokurátora s týmto príkazom boli vydané 6. marca 2017 a príkaz na domovú prehliadku bytu bol vydaný 1. marca 2017, teda viac ako dva mesiace pred podaním ústavnej sťažnosti. Ústavná sťažnosť je v tejto časti podaná oneskorene a ako taká bola v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
5. Čo sa týka postupu a prípisu Špecializovaného trestného súdu, je zrejmé, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, ale iba o oznámenie, že rozhodnutie o všetkých zaistených veciach bude predmetom rozhodnutia o vine a treste konateľa a jediného spoločníka sťažovateľky. Okrem toho v priebehu trestného konania došlo podľa § 425 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku k zaisteniu majetku, ktorého vydania sa sťažovateľka domáhala, pričom jedinému spoločníkovi a konateľovi sťažovateľky bol uložený trest prepadnutia majetku, ktorého súčasťou je aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti sťažovateľky. Z toho je zrejmé, že v konaní je vylúčené, aby došlo k zhabaniu veci sťažovateľky podľa § 83 Trestného zákona, a preto nebol dôvod na to, aby bolo sťažovateľke priznané postavenie zúčastnenej osoby podľa § 45 ods. 1 Trestného poriadku, keďže takéto postavenie sa viaže len na ochranné opatrenie zhabania veci podľa § 83 Trestného zákona.
6. Obžalovaný a medzičasom už právoplatne odsúdený konateľ sťažovateľky sa dostal do faktickej pozície zúčastnenej osoby a počas celého trestného konania mal práva, ktoré Trestný poriadok priznáva zúčastnenej osobe. Keď sa u konateľa sťažovateľky predpokladalo uloženie trestu prepadnutia majetku a nikto iný nebol vlastníkom zaistených vecí, bolo by nedôvodné oddeľovať osobu konateľa od sťažovateľky a priznať jej práva zúčastnenej osoby. Postup Špecializovaného trestného súdu vrátane namietaného prípisu rešpektoval zákonnú úpravu súvisiacu so zaistením vecí, s uložením trestu prepadnutia majetku a s inštitútom zúčastnenej osoby. Nemožno dospieť k záveru, že postup Špecializovaného trestného súdu je nesprávny, svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený. Preto na strane jednej nemožno dospieť k tomu, že by tento postup bol v rozpore so základným právom sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na strane druhej tento postup neviedol k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu. Nemožno dospieť k žiadnym zisteniam, ktoré by viedli k porušeniu sťažovateľkou uvedených práv. Ústavná sťažnosť je vo vzťahu k jej namietanému porušeniu všetkých základných práv zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
V.
7. Podaním doručeným ústavnému súdu 21. septembra 2021 sťažovateľka oznámila, že vypovedáva plnomocenstvo svojmu advokátovi, ktorého splnomocnila a ktorý aj podal ústavnú sťažnosť, pričom požiadala o ustanovenie advokáta z dôvodu hmotnej núdze. Ústavný súd môže podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a ústavný súd žiadosti sťažovateľky podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2021
Robert Šorl
predseda senátu