znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 545/2012-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2012 v senáte   zloženom   z   predsedu   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a Ľubomíra Dobríka v konaní o prijatej sťažnosti A. H., K., M. K., K., A. Š., K., M. K., K., I. R., K., T. P., K., MVDr. R. S., L., D. H., K., M. H., K., M. F., K., J. H., K., A. S., K., P. H., K., a M. H., K., zastúpených advokátom JUDr. L. M., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 266/2001 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. H., M. K., A. Š., M. K., I. R., T. P., MVDr. R. S., D. H., M. H., M. F., J. H., A. S., P. H. a M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 266/2001   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 266/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. H., M. K., A. Š., M. K., J. H., A. S., P. H., M. H., D. H., M. H. a M. F. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne v sume   8 800 € (slovom osemtisícosemsto eur) a I. R., T. P. a MVDr. R. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne v sume 900 € (slovom deväťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice   II   p o v i n n ý   vyplatiť   im   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť A. H., M. K., A. Š., M. K., I. R., T. P., MVDr. R. S., D. H., M. H., M. F., J. H., A. S., P. H. a M. H. trovy konania spoločne   a nerozdielne   v   sume   2   693,25   €   (slovom   dvetisícšesťstodeväť   desiattri   eur a dvadsaťpäť   centov)   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   na   účet advokáta JUDr. L. M., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. III. ÚS   545/2012   z   30.   októbra   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. H., M. K., A. Š., M. K., I. R., T. P., MVDr. R. S., D. H., M. H., M. F., J. H., A. S., P. H. a M. H. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 266/2001.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. l SprV/645/2012 doručeným ústavnému súdu 14. novembra 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„... -vo všeobecnosti možno takéto druhy sporov považovať za skutkovo obtiažne vzhľadom   na   potrebné   dokazovanie,   v   danej   veci   došlo   opakovane   k   uplatneniu   zmien žalobného   petitu   a   žiadostiam   o   opakované   odročovanie   pojednávania.   Z   uvedených dôvodov k naplneniu uvedenej skutočnosti doposiaľ nedošlo.

- uvedenie procesných úkonov vo veci:

- žaloba o nariadenie predbežného opatrenia a vypratanie a vydanie nehnuteľnosti bola   na   tunajšom   súde   podaná   dňa   13.   2.   2001   a   sťažovatelia   v   nej   majú   procesné postavenie žalobcov,

-   uznesením   zo   dňa   14.   3.   2001   bol   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia zamietnutý.

-   dňa   19.   11.   2001   oznámil   právny   zástupca   sťažovateľov   ukončenie   právneho zastupovania a dňa 31. 12. 2001 predložili sťažovatelia plné moci pre nového právneho zástupcu, ktorý 3. 4. 2002 predložil podanie, ktorým opravil pisárske chyby návrhu, doplnil označenie žalobcov, uplatnil zmenu žaloby a predložil žiadosť o vykonanie dôkazu.

-   dňa   13.   12.   2002   boli   sťažovatelia   vyzvaní   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za návrh.   Výzvu   prevzal   ich   právny   zástupca   dňa   18.   12.   2002.   Súdny   poplatok   bol zaplatený 9. 1. 2003.

- dňa 23. 1. 2003 bolo určené pojednávanie na deň 19. 2. 2003.

- dňa 29. 1. 2003 dala konajúca sudkyňa pokyn pre zrušenie pojednávania z dôvodu nesprávne zaplateného súdneho poplatku (jeho výšky).

- dňa 4. 2. 2003 dala zákonná sudkyňa pokyn pre zaslanie výziev na zaplatenie súdneho poplatku v správnej výške.

- v dňoch 11. a 12. 3. 2003 boli súdne poplatky zaplatené, resp. niektorí účastníci predložili len potvrdenia o svojich majetkových pomeroch.

-   dňa   24.   4.   2003   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   oznámené,   že   ak sťažovatelia,   ktorí   súdny   poplatok   nezaplatili,   ho   nezaplatenia   v   lehote   10   dní,   resp. nepožiadajú o oslobodenie od jeho zaplatenia, súd konanie zastaví.

- dňa 2. 5. 2003 požiadal právny zástupca v mene sťažovateľov v 1. až 6. a 13. rade o oslobodenie od súdnych poplatkov.

- dňa 22. 5. 2003 predložil žalovaný vyjadrenie k žalobnému návrhu.

- dňa 27. 5. 2003 bol žalovaný vyzvaný na doplnenie a upresnenie svojho podania zo dňa 19. 5. 2003, aby malo náležitosti v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Podanie bolo doplnené 17. 7. 2003.

- dňa 24. 9. 2003 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za predbežné opatrenie a vzájomný návrh. Súdne poplatky boli zaplatené 13. 10, a 16. 10. 2003.

- uznesením zo dňa 17. 11.2003 bol návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia   zamietnutý.   Žiadateľom   bolo   zároveň   priznané   oslobodenie   od   zaplatenia súdnych poplatkov v spore.

- dňa 2. 2. 2004 bol právny zástupca žalobcov (sťažovateľov) vyzvaný na doloženie 1 vyhotovenia rovnopisu, ktorým žiadal zmenu žaloby a žalovaný na predloženie príloh k vzájomnému návrhu.

- dňa 11. 2. 2004 odvolali sťažovatelia plnomocenstvo udelené svojmu právnemu zástupcovi a 2. 3. 2004 predložili plnú moc pre novú právnu zástupkyňu.

- dňa 10. 3. 2004 podal žalovaný proti uzneseniu zo dňa 17. 11. 2003 odvolanie, na základe ktorého bol spis dňa 22. 3. 2004 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

- dňa 11. 6. 2004 bol spis vrátený z odvolacieho súdu s potvrdzujúcim uznesením.

- dňa 15. 7. 2004 bolo určené pojednávanie na deň 17. 9. 2004.

- dňa 18. 8. 2004 podala právna zástupkyňa sťažovateľov návrh na zmenu žaloby.

-   na   pojednávaní,   konanom   dňa   17.   9.   2004,   požiadala   právna   zástupkyňa sťažovateľov o poskytnutie lehoty za účelom oznámenia, či sťažovatelia trvajú na podanom návrhu, resp. na jeho zmene, ktorej návrh doručili súdu 18. 8. 2004.

-   dňa   30.   9.   2004   predložila   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   vypovedanie plnomocenstva z ich strany.

- dňa 16. 3. 2005 bol žalobca v 1, rade vyzvaný na oznámenie, či trvá na podanom návrhu zo dňa 6. 2. 2001, resp. na jeho zmene zo dňa 18. 8. 2004. Na výzvu nereagoval, preto mu bola opakovane zasielaná 30. 6. 2005. Zásielka sa súdu vrátila s oznámením o úmrtí žalobcu.

-   dňa   19.   7.   2005   bola   predložená   plná   moc   na   zastupovanie   od   sťažovateľov pre nového právneho zástupcu.

- dňa 20. 9. 2005 bolo žiadané od ustanovenej notárky oznámenie okruhu dedičov po zomrelom   žalobcovi   v   1.   rade (dedičmi   sa   stali   sťažovatelia,   ktorí   boli   účastníkmi konania od počiatku, a to J. H., A. S. a P. H. a vystupovali pôvodne ako navrhovatelia v 10. až 12. rade, pozn.).

- notárka oznámenie doručila súdu 3. 10. 2005.

- dňa 21. 6. 2006 bol spis pridelený do súdneho oddelenia novej zákonnej sudkyne, keďže pôvodne konajúca zákonná sudkyňa zomrela,

- dňa 20. 3. 2007 bolo vydané opravné uznesenie a o poskytnutie informácie bola požiadaná Slovenská pošta a. s.

- dňa 31. 5. 2007 dala konajúca sudkyňa pokyn pre zaslanie výzvy sťažovateľom na oznámenie, či trvajú na žalobe, resp. na jej zmene zo dňa 18. 8. 2004.

-   v   dňoch   18.   6.   až   27.   6.   2007   dvaja   zo   sťažovateľov   písomne   oznámili,   že na podanom návrhu trvajú.

- uznesením zo dňa 2. 8. 2007 bolo rozhodnuté o zmene žaloby a bol určený termín pojednávania na deň 28. 9. 2007.

- pojednávanie zo dňa 28. 9. 2007 bolo odročené na neurčito za účelom prešetrenia zdravotného stavu a spôsobilosti na právne úkony žalovanej v 5. rade.

-uznesením   zo   dňa   17.   12.   2007   boli   žalobcovia   vyzvaní   na   zaplatenie   súdneho poplatku v súvislosti s pripustením zmeny žaloby.

- v januári 2008 boli súdne poplatky zaplatené.

- dňa 1. 2. 2008 bol daný pokyn pre zaslanie výzvy Katastrálnemu úradu, Správe katastra v K.

- Katastrálny úrad v K. doručil informáciu dňa 16. 4. 2008.

- dňa 15. 7. 2008 bol urobený dotaz na I. a. s. v B., ktorá svoju odpoveď súdu doručila 23. 10. 2008.

- dňa 2. 1. 2009 bol spis pridelený do súdneho oddelenia ďalšej zákonnej sudkyne v dôsledku   skutočnosti,   že predchádzajúca zákonná   sudkyňa prestala   vykonávať   funkciu na tunajšom súde preložením na iný okresný súd.

-   dňa   31.   7.   2009   bolo   určené   pojednávanie   na   11.   9.   2009,   Na   uvedenom pojednávaní sťažovatelia prejavili záujem o mimosúdne doriešenie sporu, s čím žalovaný súhlasil. Pojednávanie bolo preto odročené na neurčito s poskytnutím lehoty do 30. 11. 2009 na oznámenie výsledku mimosúdnej dohody.

- účastníci v stanovenej lehote nereagovali, preto im bola súdom zaslaná výzva dňa 7. 12. 2009.

- splnomocnený zástupca žalobkyne v 2. rade podaním zo dňa 21. 12. 2009 oznámil, že k dohode v celom rozsahu zatiaľ nedošlo.

- dňa 4. 1. 2010 bola zasielaná ďalšia výzva splnomocnenému zástupcovi žalobkyne v 2. rade a právnemu zástupcovi žalovaného, aby v lehote do 15. 2. 2010 oznámili, či k mimosúdnej dohode došlo.

- uznesením zo dňa 24. 2. 2010 boli sťažovatelia vyzvaní na odstránenie vád podania, ktoré spočívajú v neurčitosti a nevykonateľnosti žalobného petitu.

- dňa 26. 3. 2010 predložili sťažovatelia nový geometrický plán.

- dňa 18. 6. 2010 bolo oznámené úmrtie žalobkyne K. K. (dedičmi sú sťažovatelia I. R., T. P. a MVDr. R. S., pozn.).

- dňa 21. 7. 2010 bola ustanovená notárka požiadaná o oznámenie okruhu dedičov po zomrelej žalobkyni, oznámenie doručila 4. 8. 2010.

-   dňa   1.   4.   2011   bolo   zisťované,   či   je   právoplatne   ukončené   dedičské   konanie po vyššie uvedenej zomrelej žalobkyni.

- osvedčenie o dedičstve bolo doložené do spisu 4. 4. 2011 (právoplatné 18. 2. 2011).

- dňa 28. 7. 2011 bol určený termín pojednávania na deň 28. 9. 2011. Na tomto pojednávaní bolo sťažovateľom doručené uznesenie z uvedeného dňa na odstránenie vád žalobného návrhu. Pojednávanie bolo odročené na deň 14. 11. 2011.

- dňa 17. 10. 2011 doručili sťažovatelia upravený žalobný petit. -pojednávanie zo dňa 14. 11. 2011 bolo odročené na 20. 1. 2012.

-   pojednávania,   vytýčeného   na   deň   20.   1.   2012,   sa   nezúčastnila   ani   jedna z procesných strán, ktorí písomným podaním z uvedeného dňa žiadali pojednávanie odročiť aspoň na dva mesiace   z dôvodu,   že   medzi   účastníkmi   prebiehajú   rokovania   o uzavretí súdneho zmieru. Na základe tejto žiadosti bolo pojednávanie odročené na deň 25. 4. 2012.

- na pojednávaní, konanom dňa 25. 4. 2012, splnomocnení zástupcovia sťažovateľov zhodne   predniesli,   že   medzi   účastníkmi   je   predpoklad   uzavretia   dohody   a   ukončenia súdneho sporu mimosúdne a požiadali o odročenie tohto pojednávania na obdobie približne dvoch   mesiacov.   K   týmto   vyjadreniam   sa   pripojil   i   právny   zástupca   žalovaného. Pojednávanie bolo preto odročené na deň 8. 6. 2012.

- v deň vytýčeného pojednávania (8. 6. 2012) požiadal právny zástupca sťažovateľov o odročenie uvedeného pojednávania z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia dňa 7. 6. 2012 a z dôvodu mimosúdneho jednania účastníkov konania.

- uvedeného pojednávania (8. 6. 2012) sa nezúčastnil nikto, preto bolo odročené na deň 12. 10. 2012.

-   dňa   27.   9.   2012   predložili   sťažovatelia   plnomocenstvo   pre   nového   právneho zástupcu, ktorý dňa 10. 10. 2012 zobral žalobu čiastočne späť a vo zvyšnej časti upravil žalobný petit.

- o uplatnenej zmene žaloby bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 12. 10. 2012, pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 5. 12. 2012.

- prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl Občianskeho súdneho poriadku:

- keďže v danom konaní došlo k úmrtiu dvoch žalobcov, boli splnené podmienky pre prerušenie   konania   do   ukončenia   prebiehajúceho   dedičského   konania,   avšak   ani v jednom prípade uznesenie o prerušení konania vydané nebolo.

- prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobili sťažovatelia:

- plná moc pre nového právneho zástupcu bola udelená 31. 12. 2001 a tento právny zástupca prvé svoje podanie vo veci urobil až 3. 4. 2002,

- súdny poplatok bol na základe výzvy súdu zaplatený až 10. 1. 2003, hoci poplatková povinnosť   vzniká   podaním   návrhu   a   sťažovatelia   boli   zastúpení   právnym   zástupcom, ktorému bola uvedená skutočnosť známa.

-   dňa   17.   9.   2004   požiadali   sťažovatelia   o   odročenie   pojednávania   za   účelom oznámenia, či trvajú na podanej žalobe. Oznámenie nepodali, preto bol dňa 16. 3. 2005 žalobca v 1. rade vyzvaný na oznámenie uvedenej skutočnosti. Na výzvu nereagoval, preto bola opakovane zasielaná 30. 6. 2005, kedy sa vrátila s poznámkou, že adresát zomrel, čo však súdu prv nikto neoznámil.

-   sťažovatelia   ani   následne   nereagovali   oznámením   o   dispozícii   so   žalobným návrhom,   preto   súd   opakovane   dňa   31.   5.   2007   vyzval   sťažovateľov   na   predmetné oznámenie.

-   na   pojednávaní   dňa   11.   9.   2009   prejavili   sťažovatelia   záujem   o   mimosúdne doriešenie   sporu,   pojednávanie   bolo   preto   odročené   na   neurčito   s   poskytnutím   lehoty do 30. 11.   2009   na   oznámenie   výsledku   mimosúdnej   dohody.   Sťažovatelia   v   stanovenej lehote nereagovali, preto im bola 7. 12. 2009 zasielaná výzva.

- splnomocnený zástupca žalobkyne v 2. rade dňa 21. 12. 2009 oznámil, že k dohode v   celom   rozsahu   zatiaľ   nedošlo,   preto   bola   účastníkom   4.   1.   2010   zasielaná   výzva na oznámenie v lehote do 15. 2. 2010, či k mimosúdnej dohode došlo.

-   dňa   20.   1.   2012   bolo   určené   pojednávanie,   ktorého   sa   nezúčastnila   ani   jedna z procesných strán z dôvodu podanej žiadosti z uvedeného dňa o odročenie pojednávania aspoň   na   2   mesiace,   nakoľko   medzi   účastníkmi   prebiehajú   rokovania   o   možnosti mimosúdnej dohody.

-   na   ďalšom   pojednávaní   dňa   25.   4.   2012   zástupcovia   sťažovateľov   predniesli, že medzi účastníkmi sporu je predpoklad uzavretia dohody a ukončenia sporu mimosúdne a opakovane požiadali súd o odročenie pojednávania na obdobie približne dvoch mesiacov.

- ďalšie pojednávanie, určené na deň 8. 6. 2012, bolo odročené znova na žiadosť ich právneho zástupcu aj z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych jednaní.

- prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:

- obdobia nečinnosti súdu nastali pri zmene zákonných sudkýň po úmrtí JUDr. J. S. a odchode Mgr. V. P. z funkcie sudkyne na tunajšom súde, pričom je potrebné konštatovať, že už pri prvom prevzatí spisu (21. 6. 2006) obsahoval tento 282 strán, čo si vyžadovalo značný časový priestor na jeho naštudovanie a prvý vykonaný úkon 20.3.2007 realizovaný novou zákonnou sudkyňou sa javí byť vzhľadom na okolnosti veci primeraným.

- rovnako pri ďalšej zmene zákonnej sudkyne 2. 1. 2009 možno čas na naštudovanie tak   obsiahleho   spisu   považovať   za   primeraný,   keď   daný   spis   nebol   jediným   prevzatým spisom a dňa 31. 7. 2009 bolo v konaní vytýčené pojednávanie.

-   v   období   od   augusta   2010   do   4.   4.   2011,   kedy   bolo   doručené   osvedčenie o dedičstve,   i   keď   konanie   nebolo   právoplatne   prerušené,   súd   vydanie   rozhodnutia očakával.

- záver, či zistené prieťahy sú zbytočnými prieťahmi:

- z vyššie uvedeného kontextu je zrejmé, že dané obdobia nečinnosti boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami bez subjektívneho zavinenia a mali by byť posudzované práve s ohľadom na pôvod ich vzniku a existenciu.

- iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťahy v konaní:

- predovšetkým opakované zmeny žalobného petitu sťažovateľmi (naposledy 10. 10. 2012) a ich neustále žiadosti o odročenie vytýčených pojednávaní, pretože to boli práve oni, ktorí nepredkladali dôkazy na konanie a rozhodnutie, ale opakované žiadosti, ktoré konanie predlžovali a predlžujú. Túto skutočnosť žiadam zohľadniť i pri prípadnom rozhodovaní ústavného súdu o finančnom zadosťučinení, ktorého požadovanie zo strany sťažovateľov sa za danej situácie javí ako účelové“.

Obdobné procesné úkony, ktoré konkretizoval predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako aj obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 266/2001 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím. Nestačí, že štátny orgán vo veci koná. K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov..., a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny   poriadok   (ďalej   aj   „OSP“)   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci. Konanie o vydanie   a   vypratanie   nehnuteľností   možno   hodnotiť   spravidla   ako   právne   i   skutkovo zložitejšie,   ak   navyše   na   strane   žalovaných,   ako   v   tomto   prípade,   vystupuje   viacero subjektov. Odporca si v tomto konaní tiež uplatnil náhradu škody v sume 7 842 312 Sk a náhradu   nemajetkovej   ujmy   v   sume   2,5   mil.   Sk.   Tu   je   ale   potrebné   konštatovať, že doterajšia doba konania (žalobný návrh bol okresnému súdu doručený 13. februára 2001) predstavuje viac ako 11 rokov a takáto dĺžka konania je neprimeraná a z ústavného hľadiska neakceptovateľná.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V danom prípade možno sťažovateľom vytknúť to, že ako účastníci konania tiež prispeli   svojím   správaním   k   tomu,   že   spor   sa   neúmerne   predlžoval.   Svedčí   o   tom   to, že podali zmenu návrhu 28. marca 2004 a jeho doplnenie 18. augusta 2004 (v dôsledku toho bolo   pojednávanie   17.   septembra   2004   odročené   na   žiadosť   ich   právnej   zástupkyne na neurčito, aby sa mohli v lehote 30 dní vyjadriť, či trvajú na podanom návrhu a zmene návrhu),   ale   sťažovatelia   na   túto   skutočnosť   nereagovali   včas   (v   dôsledku   zmeny   ich právneho   zástupcu   oznámil   okresnému   súdu   informáciu   až   ich   nový   právny   zástupca 19. júla 2005), teda k veci sa vyjadrili až s oneskorením takmer 10 mesiacov. Okrem toho sťažovatelia   viackrát   prejavili   záujem   o   mimosúdne   doriešenie   sporu   (na   ten   účel   boli odročené viaceré pojednávania),   pričom   k dohode   medzi   účastníkmi   nedošlo,   a konanie sa v dôsledku týchto ich návrhov neúmerne predlžovalo.

V tejto súvislosti   je potrebné uviesť podstatnú okolnosť,   že sťažovatelia si vznik tohto sporu zapríčinili a spôsobili sami, pretože s odporcom najprv podpísali kúpnu zmluvu 6. februára 1998, ale následne porušili dohodnuté zmluvné podmienky, keď splnomocnili 15. júla 1998 ďalšiu osobu na podpísanie zmluvy o budúcej zmluve na tú istú nehnuteľnosť s   inou   obchodnou   spoločnosťou.   Tieto   okolnosti   teda   možno   pričítať   na   ťarchu sťažovateľov a ústavný súd tiež poukazuje na to, že sťažovatelia napriek tomu, že boli právne zastúpení advokátmi, nepodali v priebehu konania sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi   okresného   súdu   počas   úplnej   nečinnosti   okresného   súdu   (od   roku   2005 až do mája 2007), o svoju vec sa riadne nezaujímali, teda neriadili sa zásadou vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva), z ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti, čo ústavný súd spolu s uvedenými okolnosťami zohľadnil aj pri určení výšky finančného zadosťučinenia (obdobne IV. ÚS 10/05, III. ÚS 336/07, III. ÚS 382/08 a III. ÚS 254/09).

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k   zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní.   Z   obsahu predloženého spisu ústavný súd zistil, že okresný súd bol úplne nečinný od 30. júna 2005, keď vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, či trvajú na podanom návrhu a jeho zmene, až do 31. mája 2007, keď žiadal, aby predložili návrhy na ďalšie dokazovanie. V tomto období okresný   súd   urobil   iba   jeden   jednoduchý   úkon   (preveroval   stav   dedičského   konania v septembri 2005 po zomrelom účastníkovi). Okresný súd bol teda úplne nečinný takmer dva roky.

Okrem toho prvé pojednávanie (nariadené až po vyše troch a pol roku) 17. septembra 2004   bolo   odročené   na   neurčito   bez vykonania   dokazovania,   11.   septembra   2009   bolo odročené   na   žiadosť   sťažovateľov   pre   účely   mimosúdneho   vyriešenia   sporu   (takisto   aj pojednávanie 25. apríla 2012), ale sťažovatelia napokon okresnému súdu 12. októbra 2012 oznámili, že k žiadnej dohode medzi účastníkmi nedošlo, a ešte predtým 10. októbra 2012 zobrali svoj návrh v časti späť.

Bez toho,   aby ústavný súd vymedzoval ďalšie obdobia nečinnosti   a neefektívnej činnosti okresného súdu, konštatuje, že prebiehajúce konanie je stále na súde prvého stupňa bez rozhodnutia vo veci samej napriek tomu, že konanie začalo v roku 2001. Táto zdĺhavosť konania nemôže byť ničím ospravedlnená.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   občianske   súdne   konanie,   ktoré   bez   meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2   ústavy   i   právom   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (obdobne   napr.   IV.   ÚS   260/04, IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05). Z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom konaní nebola odstránená ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia (m. m. napr. IV. ÚS 260/04, III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08, III. ÚS 383/2012).

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto ústavný súd vyslovil, že doterajším postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   266/2001   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 266/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovatelia požadovali finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € pre každého zvlášť z   dôvodov   dlhotrvajúceho   stavu   právnej   neistoty   a   dlhodobého   neefektívneho   konania okresného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Podľa   názoru   ústavného súdu   priznanie finančného zadosťučinenia patrí všetkým sťažovateľom,   ale   nie   v   požadovanej   výške.   V danom   prípade   sťažovatelia   v konaní pred okresným   súdom   vystupujú   ako   nerozlučné   procesné   spoločenstvo,   kde   práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné a nedielnej povahy a procesné dôsledky rozhodnutia sa dotýkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov.

Ústavný súd preto vychádzajúc z povahy konania pred okresným súdom, procesného postavenia sťažovateľov, ako aj   dôvodov, ktoré boli podrobne rozobraté pri hodnotení správania sťažovateľov (bod 2 s. 12 a s. 13), aj v závislosti od dĺžky doby, ktorej boli reálne účastníkmi konania, priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne v súlade s výrokom tohto nálezu (bod 3 výroku).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov, ktoré   im   vznikli   v   dôsledku   ich   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom advokátom JUDr. L. M., K. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania spolu v sume 2 693,25 €, ktoré bližšie nešpecifikovali.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma nie je vyššia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   preto   trovy   konania   boli   priznané v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012