znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 543/2011-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2012 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť J. J., G., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice -okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/171/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/171/2001   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice-okolie   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 C/171/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J.   J.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3   500   €   (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice-okolie   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. J. trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 543/2011-15 z 13. decembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/171/2001.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k   sťažnosti   sp.   zn.   Spr.   V   600/2011 z 18. januára 2012 okrem iného uviedla:

„Vec napadla na tunajší súd dňa 28. 3. 2001. a/ skutková a právna zložitosť sporu:

-   predmetom   konania   je   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva. Vzhľadom na nutnosť nariadenia opakovaného znaleckého dokazovania, napadnuté konanie je treba považovať po vecnej stránke za zložitejšie.

Po   vykonaní   prvotných   úkonov   (doručenie   návrhu,   vyjadrenia   odporcov,   výsluch účastníkov)   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   znalcom   Ing.   K.   na   vykonanie ohodnotenia   predmetných   sporných   nehnuteľnosti.   Znalec   písomne   súdu   oznámil,   že na ohliadke na mieste samom účastníci konania navrhli vykonať znalecké dokazovanie na zameranie vedľajších stavieb, ktoré sa nachádzajú na spornej nehnuteľnosti. Až po tomto znaleckom dokazovaní bude možné vykonať ohodnotenie predmetných nehnuteľnosti. Z toho dôvodu   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   na   zameranie   vedľajších   stavieb,   ktoré sa nachádzajú na spornej nehnuteľnosti, a to znalcom Ing. H., avšak vzhľadom na to, že nebolo možné znalcovi doručiť uznesenie o ustanovení znalca, bolo toto uznesenie zrušené a bol   ustanovený   znalec   Ing.   H.   Tento   znalec   súdu   oznámil,   že   mal   byť   vyčiarknutý   zo zoznamu znalcov, preto z uvedeného dôvodu bol ustanovený nový znalec J. A.

Tento   znalec   súdu   oznámil,   že   ukončil   znaleckú   činnosť,   a   preto   bolo   potrebné ustanoviť nového znalca ( uznesením zo dňa 9.3.2009 - Ing. T.). Po doručení znaleckého posudku od Ing. T. bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie na ohodnotenie sporných nehnuteľnosti, avšak súdom ustanovený znalec Ing. K. vrátil spis súdu s tým, že nemôže vykonať   znalecký   posudok   zo   zdravotných   dôvodov.   Z   toho   dôvodu   bola   ustanovená znalkyňa Ing. B., ktorá ale súdu oznámila, že nie je oprávnená vykonávať ohodnocovanie nehnuteľnosti   v   extraviláne,   preto   bolo   opätovne   potrebné   zrušiť   uznesenie   a   bola ustanovená nová znalkyňa Ing. B.. Táto dňa 1. 7. 2007 zaslala spis súdu s tým, že zo strany navrhovateľa jej nebolo umožnené vykonať ohliadku nehnuteľnosti, a preto nemôže vykonať znalecký posudok. Navrhovateľ neumožnil vstup znalcovi na nehnuteľnosť z dôvodu, že jeho právny zástupca sa na ohliadku nedostavil, (ten žiadal znalca o iný termín šetrenia na mieste samom), a navrhovateľ trval na jeho osobnej účasti. Dňa 14. 12. 2010 bol súdu doručený   znalecký   posudok   Ing.   B.   a   dňa   20.   12.   2010   bolo   vypracované   uznesenie   o priznaní znalečného znalkyni Ing. B. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie odporca v 1. rade, ako aj znalkyňa Ing. B. Vo veci je vytýčený termín pojednávania.

b/ vykonané procesné úkony doposiaľ:

28. 3. 2001 - deň nápadu

29. 4. 2002 - zaslanie návrhu na vyjadrenie odporcom v 1. až 4. rade

17. 5. 2002 - doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade...

16. 10. 2002 - pojednávanie, odročené na 20. 11. 2002

20. 11. 2002 - pojednávanie,   odročené   na   neurčito   -   vykonanie   ďalšieho dokazovania

2. 4. 2003 - podanie navrhovateľa, úprava petitu...

25. 9. 2003 - pojednávanie, odročené na T: 15. 10. 2003 s tým, že bolo odporcovi v I. rade uložené zaslať písomné stanovisko k úprave petitu

14. 10. 2003 - doručené podanie odporcu v 1. rade

15. 10. 2003 - pojednávanie, vypočutie svedkov...

19. 7. 2004 - ustanovenie súdneho znalca, nariadené znal. dokazovanie

9. 8. 2004 - doručené podanie odporcu v 1.   rade,   podaný návrh na doplnenie znaleckého dokazovania

10. 8. 2004 - doručená žiadosť znalca o určenie iného znalca

8. 12. 2004 - podanie navrhovateľa - žiadosť o ustanovenie iného znalca

11. 10. 2004 - ustanovenie nového znalca

2. 2. 2005 -   žiadosť   znalca   o   dovolenie   k   použitiu   motorového   vozidla   pri vykonaní znal. dokazovania

4. 2. 2005 - podanie navrhovateľa - návrh na doplnenie znaleckého dokazovania

5. 4. 2005   - odoslanie spisu znalcovi

2. 5. 2005   - odstúpenie znalca od vykonania znaleckého dokazovania...

14. 9. 2005   - podanie znaleckého posudku, vyúčtovanie odmeny...

23. 11. 2005 - zaslanie znaleckého posudku účastníkom na vyjadrenie

5. 12. 2005 - znalec - dodatok vyúčtovania odmeny, dodanie kópii ZP

6. 12. 2005 - zaslanie ZP pr. zástupcom...

2. 3. 2006 - uznesenie o odmene znalca

30. 3. 2006 - odvolanie odporcu v 1. rade voči odmene znalca

5. 4. 2006 - predložený spis na KS v Košiciach

6. 7. 2006 - návrat spisu z KS v Košiciach

13. 7. 2006 - doručenie rozhodnutia KS v Košiciach

24. 7. 2006 - urgencia znalca na vyplatenie odmeny...

6. 9. 2006 - uznesenie o vyplatení odmeny znalcovi

22. 11. 2006 - žiadosť pr. zástupcu odporcu v 1. rade o odročenie pojednávania

- pojednávanie odročené na neurčito...

7. 2. 2007 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom posúdenia nutnosti   vykonania ohliadky a znaleckého dokazovania

20. 2. 2007 - podania odporcu v 1. rade - predložené otázky pre súdneho znalca

1. 8. 2007 - nariadenie znaleckého dokazovania

15. 8. 2007 - podanie navrhovateľa - návrh na znalecké dokazovania...

26. 11. 2007 - podanie odporcu v 1. rade

3. 12. 2008 - podanie navrhovateľa

19. 2. 2008 - ustanovenie súdneho znalca

12. 6. 2008 - zistené, že znalcovi nebolo doručené uznesenie o ustanovení znalca

9. 7. 2008 - zisťovanie pobytu znalca 1. 10. 2008

1. 10. 2008 - uznesenie - zrušenie súdneho znalca a ustanovenie nového súdneho znalca

20. 10. 2008 - podanie znalca - oznámenie, že mal byť vyčiarknutý zo zoznamu   súdnych znalcov

20. 10. 2008 -   odvolanie   odporcu   v   1.   rade   voči   povinnosti   zložiť   preddavok na znalecké dokazovania

3. 11. 2008 - uznesenie o zrušení a o ustanovení súdneho znalca

10. 12. 2008 - opätovné doručovanie uznesenia súdnemu znalcovi

9. 1. 2009 - zisťovanie pobytu znalca

30. 1. 2009 - odpoveď registra obyvateľov

9. 3. 2009 - ustanovenie nového súdneho znalca

11. 5. 2009 - zaslanie spisu znalcovi (č. l. 23)

11. 9. 2009 - podanie znalca - žiadosť o povolenie použiť motorové vozidlo

18. 9. 2009 - uznesenie súdu - zloženie preddavku...

14. 12. 2009 - doručenie znaleckého posudku

11. 1. 2010 - uznesenie o odmene znalca...

9. 4. 2010 - ustanovenie znalca

13. 5. 2010 - zaslanie spisu znalcovi

1. 7. 2010 - podanie   znalca   -   vrátenie   spisu   bez   vykonania   znaleckého dokazovania - neumožnenie vstupu navrhovateľom na nehnuteľnosti pre   neprítomnosť   jeho   pr.   zástupcu   (pr.   zástupca   navrhovateľa požiadal znalca o iný termín šetrenia na mieste samom)

2. 9. 2010 - zaslanie spisu znalcovi

14. 12. 2010 - doručenie znaleckého posudku

20. 12. 2010 - uznesenie o odmene za znalecké dokazovania

31. 12. 2010 - podanie navrhovateľa

10. 1. 2011 - odvolanie   navrhovateľa   voči   uzneseniu   o   odmene   za   znalecké dokazovania

13. 1. 2011 - odvolanie odporcu v 1. rade voči uzneseniu o odmene za znalec. dokazovanie

27. 1. 2011 - doplnenie odvolania navrhovateľom

11. 2. 2011 - podanie odporcu v 1. Rade

2. 3. 2011. - prípis súdu znalcovi

- prekladacia správa na KS v Košiciach

21. 7. 2011 - podanie navrhovateľa

4. 8. 2011 - prípis tunajšieho súdu na KS v Košiciach

8. 8. 2011 - prípis krajského súdu znalcovi

5. 10. 2011 - návrat spisu z krajského súdu

29. 11. 2011 - uznesenie o odmene znalcovi

1. 12. 2011 - odvolanie odporcu v 1. rade

3. 1. 2012 - odvolanie znalca

9. 1. 2012 - vytýčenie termínu pojednávania na 9. 2. 2012

16. 1. 2012 - žiadosť navrhovateľa o preročenie termínu pojednávania

17. 1. 2012 - preročenie termínu pojednávania na 29. 2. 2012

c/ prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. O. s. p.

- neboli d/ prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ

- dňa 11. 10. 2006 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na 22. 11.2006, ktoré právna zástupkyňa odporcu v 1. rade prevzala dňa 18. 10. 2006. Tá v deň pojednávania žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie termínov, pretože sa potrebovala zúčastniť aj pojednávania na okresnom   súde   Košice   I,   pričom   o   termíne   tohto   pojednávania na sa dozvedala na pojednávaní konanom dňa 20. 9. 2006, ktorého sa osobne zúčastnila (č. l. 115 a nasl.)

e/ prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom: nesystematické ustanovovanie súdnych znalcov f/ záver, či zistené prieťahy považujeme za zbytočné prieťahy:

- vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď došlo ku krátkodobejšej nečinnosti okresného súdu, považuje súd sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, keďže súd vo veci koná priebežne. g/ iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťahy v konaní:

-   vybavujúca   sudkyňa   bola   dlhodobo   práceneschopnou   (od   januára   2011   do septembra 2011 nepretržite). V apríli 2011 bola predmetná vec pridelená inému senátu okresného súdu.“

Rovnaké procesné úkony okresného súdu v namietanom konaní zistil aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním z 26. januára 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Vyjadrenie predsedníčky súdu neposkytuje korektný obraz o postupe súdu v tomto konaní, keďže medzi textovou časťou na strane 1 a čiastočne na strane 2 uvedenou pod písmenom a) a chronológiou úkonov uvedených pod písmenom b) predmetného vyjadrenia, sú   na   prvý   pohľad   zjavné   rozpory.   Takými   sú   napríklad   údaje   o   tom,   že   po   vykonaní prvotných úkonov, ktoré mimochodom súdu zabrali čas viac než 1 a pol roka, bol za znalca ustanovený Ing. Jozef K.

Z obsahu sťažnosti však vyplýva, že tento znalec bol ustanovený až uznesením zo dňa 1.   8.   2007.   Rovnaké diskrepácie   sú   aj v   údajoch   o Ing.   J.   B.,   ktorá bola   za   znalkyňu ustanovená až uznesením zo dňa 9. 4. 2010 a podľa vyjadrenia súdu, súdu oznámila, že jej navrhovateľ neumožnil vstup na pozemok dňa 1. 7. 2007.

Predsedníčka   Okresného   súdu   Košice   -   okolie   vo   svojom   vyjadrení   uvádza,   že o návrhu   na   vykonanie   znaleckého   dokazovania   na   zameranie   vedľajších   stavieb,   teda na posúdenie   čiastkovej   otázky,   sa   súd   dozvedel   až   na   základe   písomného   oznámenia súdneho znalca Ing. K..

Sám navrhovateľ však už dňa 6. 8. 2004 žiadal o doplnenie znaleckého dokazovania a pribratia   konzultanta   na   posúdenie   čiastkovej   otázky.   O   doplnenie   dokazovania a pribratie konzultanta na posúdenie čiastkovej otázky sa sťažovateľ opätovne pokúšal aj podaním zo dňa 2. 2. 2005. Ani tejto žiadosti však súd nevyhovel.

Vzhľadom na to, že Ing. K. bol za súdneho znalca ustanovený až uznesením zo dňa 1. 8. 2007 je zjavné, že súd bol s požiadavkou na posúdenie čiastkovej otázky oboznámený skôr a nie až písomným oznámením súdneho znalca Ing. K.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   keďže   od   neho   nebolo   možné   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom.   Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   v rámci   prvého   kritéria   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj charakter veci. Predmetom sporu je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podaný proti sťažovateľovi ako jednému z odporcov. V okolnostiach prípadu ústavný súd predmetný   spor   po   právnej   stránke   hodnotí   ako   bežnú   občianskoprávnu   vec   patriacu do rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva,   a   preto   namietané   konanie   nemožno považovať   za   právne   zložité.   Takéto   návrhy   sú   dlhodobo   štandardnou   súčasťou rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný súd síce pripúšťa, že „vzhľadom na nutnosť nariadenia opakovaného znaleckého dokazovania, napadnuté   konanie   je   treba   považovať   po   vecnej   stránke   za   zložitejšie“,   ale   zároveň konštatuje, že ani prípadná   skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť celkovú   dĺžku tohto konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd nezistil   z obsahu súdneho   spisu,   že   by samotný sťažovateľ (a   jeho právna zástupkyňa) prispeli ku vzniku zbytočných prieťahov. Sťažovateľ bol počas konania aktívny a súčinnostný, od začiatku sa zúčastňoval nariadených pojednávaní a tiež podal aj sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy.   Jedna   neúčasť   sťažovateľa   a   jeho   právnej   zástupkyne (navyše   ospravedlnená   na   pojednávaní   22.   novembra   2006)   nemôže   toto   konštatovanie zmeniť, preto ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu, že sťažovateľ spôsobil prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní a vzniknuté prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý priebeh konania je poznačený neefektívnosťou jeho postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. I keď v priebehu   takmer   viac   ako   10-ročného   konania   bolo   zistené   iba   jedno   väčšie   obdobie nečinnosti v trvaní 13 mesiacov, od nápadu veci (28. marec 2001) do 29. apríla 2002, keď okresný   súd   doručoval   návrh   odporcom   na   vyjadrenie,   a   nemožno   mu   vytknúť   inú dlhodobejšiu nečinnosť, ústavný súd zdôrazňuje, že   doterajší postup okresného súdu pri nariaďovaní   znaleckého   dokazovania   považuje   najmä   za   neefektívny   a   bez   možnosti prispieť k rozhodnutiu vo veci samej. Neefektívne úkony, ktoré vo svojom súhrne spôsobili prieťahy v činnosti okresného súdu, boli zistené už od 15. októbra 2003, keď pojednávanie odročil pre účely nariadenia znaleckého dokazovania (uznesenie o pribratí znalca Ing. B. vypracoval až 19. júla 2004 a následne ho zrušil pre zaneprázdnenosť znalca a jeho pobyt v zahraničí).   Neskôr   okresný   súd   11.   októbra   2004   ustanovil   ďalšieho   znalca   Ing.   P., ktorému najprv nebol daný súhlas na použitie osobného motorového vozidla, preto odstúpil od výkonu znaleckého dokazovania (2. máj 2005), a až po súhlase od okresného súdu znalec 14. septembra 2005 doručil znalecký posudok okresnému súdu.

Z dôvodu námietky navrhovateľa pre „údajnú neobjektivitu“ znaleckého posudku neskôr rovnako odročil okresný súd pojednávanie 7. februára 2007 pre účely nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Prvého znalca (Ing. K.) ustanovil okresný súd až 1. augusta 2007 a po jeho vyjadrení 4. októbra 2007, aby ustanovil aj znalca z iného odvetvia, okresný súd   v priebehu roku 2008 neúčelne ustanovil ďalších   troch znalcov, ale tí pre rôzne dôvody znalecké posudky nemohli vypracovať. Až 9. marca 2009 konečne ustanovil znalca, ktorý 14. decembra 2009 aj doručil vypracovaný znalecký posudok okresnému súdu. Napokon aj prvý znalec (Ing. K.) požiadal zo zdravotných dôvodov 8. marca 2010, aby v tejto veci bol ustanovený iný znalec, a pribratá znalkyňa doručila okresnému súdu znalecký posudok až 14. decembra 2010.

Obdobie znaleckého dokazovania (viac ako 7 rokov)   je teda obdobím nečinnosti okresného súdu, pretože v tomto období okresný súd neurobil nič pre odstránenie stavu právnej   neistoty   sťažovateľa   aj   napriek   tomu,   že   pri   ustanovovaní   znalcov   mohol so znalcami vopred prerokovať, či môžu v požadovanej lehote úkon vykonať, a bolo aj jeho povinnosťou metodicky usmerňovať a riadiť činnosť znalcov. Podľa názoru ústavného súdu okresný   súd   v   tomto   prípade   nevyužil   dôsledne   a   včas   všetky   procesné   prostriedky smerujúce   k   tomu,   aby   znalecké   dokazovanie   bolo   urýchlene   skončené   (obdobne   napr. IV. ÚS 239/03). Aj okresný súd uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nesystematické.

Vzhľadom na uvedené zistenia preto ústavný súd neakceptoval jeho vyjadrenie, že sťažnosť   sťažovateľa   je   nedôvodná   a   okresný   súd   vo   veci   samej   konal.   Hoci   nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých vypočul účastníkov a svedkov, vo veci samej dosiaľ za 10 rokov nebol vyhlásený rozsudok a ani nebolo vydané iné rozhodnutie, ktorým by sa skončilo konanie pred okresným súdom.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   občianske   súdne   konanie,   ktoré   bez   meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda   ho   ohrozuje   vo   svojej   podstate   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   39/00,   I.   ÚS   66/03, III. ÚS 113/07).

Vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania a z dosiahnutých výsledkov okresného súdu ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 14   C/171/2001   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   vysloví,   že   k   porušeniu   práva   došlo   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva sťažovateľa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy, ako aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   od   okresného   súdu   finančné   zadosťučinenie   v   sume 10 000 € najmä s ohľadom na dlhoročné prieťahy a na spôsob, akým došlo k porušeniu jeho základného práva.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza aj ESĽP, ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na zistenú   nečinnosť   a   neefektívnu   činnosť   okresného   súdu   v   danom prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie   finančného zadosťučinenia.   Pri   určení   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   prihliadal   na   dĺžku konania,   povahu   veci   a   dosiahnuté   výsledky   okresného   súdu.   Na   základe   uvedeného ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli z dôvodu   právneho   zastúpenia   sťažovateľa v   konaní pred   ústavným súdom   advokátkou JUDr. I. R.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá predstavovala   sumu   741   €.   Úhradu   priznal   ústavný   súd   za   dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a §   14   ods.   1   písm.   a)   a   b)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej služby predstavuje sumu 123,50 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej služby sumu 7,41 € a k tomu 20 % DPH, pretože právna zástupkyňa sťažovateľa je jej platcom. Úhrada bola preto priznaná spolu v celkovej sume 314,18 €.

Nárok   právnej   zástupkyne na   úhradu   tretieho   úkonu   právnej   služby   ústavný   súd nepriznal, pretože jej vyjadrenie k stanovisku okresného súdu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti,   ktoré   by   slúžili   ako   podklad   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   (obdobne napr. IV. ÚS 3/05, III. ÚS 283/09).

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2012