znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 542/2015-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Sergeja Kohutav konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátomMgr. Marošom Palikom, Muchovo námestie 12, Bratislava, ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 31/2011(pôvodnevedenom pod sp. zn. 6 NcC 5/2002)v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súduSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.6 C 31/2011(pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 NcC 5/2002)v období po právoplatnostinálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011p o r u š e n é b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovomtritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účetjej právneho zástupcu Mgr. Maroša Palika, Muchovo námestie 12, Bratislava, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímsp. zn. III. ÚS 542/2015 z 27. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.6 C 31/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavnéhosúdu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že 21. októbra 2002 podalana okresnom súde návrh na začatie konania pre porušovanie zmluvy na výkon správy, ktorúmala uzatvorenú s Bytovým družstvom ⬛⬛⬛⬛.

Poukázala na to, že ústavný súd už dvakrát v nálezoch konštatoval porušenie ňouv sťažnosti označených práv v napadnutom konaní. Prvýkrát nálezom sp. zn. IV. ÚS 43/06z 20. apríla 2006 a druhýkrát nálezom sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011, pričomokrem konštatovania porušenia označených práv sťažovateľky jej priznal aj finančnézadosťučinenie v sume 30 000 Sk (995,82 €), resp. 2 000 €, a taktiež prikázal okresnémusúdu, aby v napadnutej veci konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že napriek predmetným nálezom napadnuté konanie anipo takmer 13 rokoch od jeho začatia nebolo právoplatne skončené.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveňžiadala, aby jej ústavný súd priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako ajúhradu trov konania.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanoviskovo vyjadrení sp. zn. Spr. 3806/2015 doručenom ústavnému súdu 3. februára 2016, v ktoromokrem iného uviedol:

„V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 15.12.2015 k ústavnej sťažnosti. V postupe tejto sudkyne som subjektívne prieťahy vo veci nezistil s výnimkou nedodržania predĺženej lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku, ktorá bola spôsobená najmä skutkovou a právnou náročnosťou veci, čerpaním plánovanej dovolenky ako aj opakovaným ochorením maloletého dieťaťa zákonnej sudkyne. Ku dĺžke konania, ktorú sťažovateľka namieta, považujem za potrebné poukázať jednak na skutočnosť, že po vydaní nálezu Ústavného súdu zo dňa nálezu ÚS SR, sp. zn. III ÚS 92/2010 zo dňa 22.11.2011 v uvedenej veci došlo dňa 15.07.2014 ku zmene zákonnej sudkyne, na skutkovú a právnu náročnosť predmetnej veci ako aj prístup samotnej navrhovateľky, ktorá neustále menila a upravovala žalobný petit a upresňovala, dopĺňala a rozširovala uplatňované nároky. Zastávam názor, že navrhovateľka týmto postupom výrazne prispela k vzniku prieťahov v konaní.

V súvislosti s namietanou dĺžkou konania nemožno nepoukázať aj na zásadný faktor, ktorým je neprimerane vysoký nápad vo všetkých súdnych oddeleniach tunajšieho súdu, súdne oddelenie C nevynímajúc, za súčasného absolútne poddimenzovaného personálneho obsadenia súdu, ktoré okolnosti vo vzájomnej súvislosti jednotlivým sudcom Okresného súdu Bratislava III objektívne bránia v riadnom výkone súdnictva bez prieťahov. Okresný súd Bratislava III patrí odo dňa prechodu časti súdnictva z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd Bratislava III /okres Senec/ ku dlhodobo najzaťaženejším súdom v SR, pričom okres Senec predstavuje okres s najväčším populačným rastom na Slovensku, čo sa prirodzene negatívne odzrkadľuje na výške nápadu najmä v oddeleniach C, P a T. Záverom si dovolím poukázať na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 20.03.2014, sp. zn. 16 Kss 9/2013. v zmysle ktorého má činnosť každého sudcu svoje limity a od nikoho nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale dlhodobo pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo potláčal svoj súkromný život.

Uvedené rozhodnutie uvádzam z dôvodu, že korešponduje s mojim postojom vo vzťahu k otázke, či považujem prieťahy v predmetnej veci na strane zákonnej sudkyne za subjektívne.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 21. januára 2016 k sťažnosti bol aj tentoprehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po nálezeústavného súdu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011:

«- 01.12.2011 (najbližší pracovný deň po návrate spisu z ÚS SR) úprava sudcu - pokyn pre VSÚ na vypracovanie uznesenia podľa § 95 Osp o pripustení zmeny žalobného petitu na základe opakovaných písomných podaní navrhovateľky, ktorými v priebehu konania menila konečný žalobný návrh;

- 06.12.2011 - rozhodnutie o zmene petitu podľa § 95 Osp. a čiastočnom zastavení konania podľa § 96 Osp + vyznačenie ppl. uvedeného uznesenia k 20.12.2011 a 05.01.2012 (čl. 917);

- 04.01.2012 - podanie navrhovateľky návrh na opravu uznesenia + prílohy + odvolanie voči uzneseniu z 06.12.2011;

- spis predložený MS SR. Odbor dohľadu nad súdnictvom - vrátený dňa 15.02.2012;

- 27.02.2012 - ÚZ sudcu ohľadom nepridelenia VSÚ do odd. „6C“;

- 28.02.2012 - úprava sudcu - doručenie podaní navrhovateľky z 04.01.2012 protistrane;

- 30.03.2012 - úprava sudcu - predloženie veci KS v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky z 04.01.2012 - realizované 04.04.2012;

- 07.06.2012 - vrátenie spisu z KS po rozhodnutí, ktorým bolo odvolanie N odmietnuté;

- 12.06.2012 - úprava sudcu - doručenie uznesenia KS v Bratislave úč. + vyznačenie ppl. 22.06.2012;

- 21.08.2012 - úprava sudcu - predloženie veci KS v Bratislave na rozhodnutie o zvyšku podania navrhovateľky z 04.01.2012 - realizované 03.09.2012;

- 17.09.2012 - vrátenie spisu bez meritórneho rozhodnutia;

- 18.09.2012 - úprava sudcu - predloženie veci KS v Bratislave podľa § 165 ods. 2 Osp na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky z 04.01.2012 na opravu chýb a zrejmých nesprávnosti uznesenia z 6.12.2011, ktorému sudca nemieni vyhovieť - realizované 19.09.2012;

- 07.11.2012 - vrátenie spisu bez meritórneho rozhodnutia s poukazom na § 164 Osp;

- 08.11.2012 - úprava sudcu - pokyn pre VSÚ na vypracovanie uznesenia podľa § 95 Osp;

- 27.11.2012 - rozhodnutie o nepripustení zmeny žalobného petitu podľa § 95 Osp podaním navrhovateľky z 04.01.2012 + vyznačenie ppl. uvedeného uznesenia k 14.12.2012;

- 10.01.2013 - úprava sudcu - pokyn pre VSÚ na vypracovanie uznesenia o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania - námietky navrhovateľky voči predchádzajúcim záverom a postupom znalca na pojednávaní súdu dňa 18.10.2011 a v následných podaniach (viď. čl. 897 a nasl.);

- 16.01.2013 - rozhodnutie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom ZÚEaI FEI STU + vyznačenie ppl. uvedeného uznesenia k 22.02.2013 ak 12.03.2013 (čl. 961);

- 28.03.2013 - spis doručený ustanovenému znaleckému ústavu;

- 05.04.2013 - zmena zákonného sudcu (JUDr. ⬛⬛⬛⬛ );

- 16.07.2013 - žiadosť znalca o zabezpečenie a predloženie dokladov na účely znaleckého dokazovania;

- 30.07.2013 - urgencia znaleckého ústavu o zabezpečenie a predloženie dokladov na účely znaleckého dokazovania + žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku;

- 01.08.2013 - opakovaná žiadosť znalca o zabezpečenie a predloženie dokladov na účely znaleckého dokazovania;

- 05.08.2013 - úprava VSÚ - vyžiadanie podkladov od odporcu pre účely znaleckého dokazovania - realizované 06.08.2013;

- 13.09.2013 - predloženie žiadaných dokladov odporcom;

- 18.09.2013 - úprava sudcu - doručenie dokladov znaleckému ústavu (znalcovi) + určená nová lehota na vypracovanie ZP (60 dní);

- 03.12.2013 - úprava VSÚ - urgencia znaleckému ústavu na predloženie kontrolného znaleckého posudku + spis;

- 20.12.2013 - doručenie spisu + Znalecký posudok č. 10/2013 + vyúčtovanie znalečného;

- 14.01.2014 - úprava sudcu - vytýčenie TP na dňa 19.02.2014 + doručenie kontrolného ZP č. 10/2013;

- 30.01.2014 - uznesenie o priznaní znalečného ZÚEaI FEI STU + vyznačenie ppl. uvedeného uznesenia k 28.02.2014 (čl. 1003);

- 10.02.2014 - námietky navrhovateľky ku kontrolnému znaleckému posudku (čl. 1006 až 1024 - 18 strán!) + doloženie ďalších listinných dôkazov (zväzok);

- 19.02.2014 - pojednávanie vo veci samej - odročené na 23.04.2014 z dôvodu vyžiadania vyšetrovacieho spisu - dopočutie účastníkov konania k jednotlivým žalovaným nárokom (bodom petitu) v nadväznosti na ZP č. 10/2013;

- 03.03.2014 - písomné podanie - námietky navrhovateľky k premlčaniu pohľadávok (nárokov);

- 23.04.2014 - pojednávanie odročené na žiadosť navrhovateľky zo dňa 17.04.2014 zo zdravotných dôvodov - zdokladovaná hospitalizácia + rehabilitácia, na dňa 18.06.2014;

- 16.06.2014 - písomné podanie- podnet navrhovateľky k doplneniu zmätočne napísanej výpovedi navrhovateľky + doloženie ďalších listinných dôkazov;

- 18.06.2014 - pojednávanie vo veci samej - rozhodnutie o námietkach navrhovateľky z 19.2.2014 voči protokolácii + záverečné prednesy a vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a odročené na termín 24.09.2014;

- 15.07.2014 - zmena zákonného sudcu ( ⬛⬛⬛⬛ );

- 30.07.2014 - úprava sudcu - zmena termínu pojednávania z 24.09.2014 na 28.10.2014, z dôvodu zmeny zákonného sudcu;

- 10.10.2014 - písomné podanie - vyjadrenie navrhovateľky k záverečným prednesom na pojednávaní dňa 18.06.2014 a zároveň upresnenia a doplnenia žaloby a uplatnených nárokov (čl. 1189 až 1228 - 39 strán !) + doloženie ďalších listinných dôkazov;

- 28.10.2014 - pojednávanie vo veci samej, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej;

- 20.11.2014 a 01.12.2014 - žiadosť o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie a doručenie rozsudku - predĺžená do 15.01.2015;

- 15.01.2015 - úprava sudcu, 09.02.2015 - spis daný na doručenie rozsudku - realizované 07.04.2015;

- 27.04.2015 - odvolanie navrhovateľky voči rozsudku z 28.10.2014;

- 04.05.2015 - úprava sudcu - pokyn na doručenie odvolania protistrane + pokyn na predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní;

- 06.05.2015 - odvolanie odporcu voči rozsudku z 28.10.2014;

- 11.05.2015 - úprava sudcu - pokyn na doručenie odvolania protistrane + pokyn na vyrubenie SP za odvolanie + pokyn na predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní;

- 18.05.2015 - vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu;

- 19.05.2015 - úprava sudcu - pokyn na doručenie vyjadrenia + prílohy odporcovi

-realizované 20.05.205(nesprávne označený rok v orig., správne má byť pravdepodobne2015, pozn);

- 09.06.2015 - spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky a odporcu voči rozsudku z 28.10.2014.»

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka stanovisko nezaujala.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 31/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn.6 NcC 5/2002) v období po právoplatnosti nálezu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra2011.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04,III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdomprikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, abyochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšoujudikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje trizákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahuveci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa kritéria zložitosti, ústavný súd v zhodes predchádzajúcimi nálezmi sp. zn. IV. ÚS 43/06 z 20. apríla 2006 a sp. zn. III. ÚS 92/2010z 22. novembra 2011 nenašiel dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnuté konanievyhodnotiť ako právne alebo skutkovo zložité. Ústavný súd teda nesúhlasí s názoromuvedeným vo vyjadrení predsedu okresného súdu k sťažnosti, ktorý v súvislosti s písanýmvyhotovením rozsudku označil napadnuté konanie ako skutkovo a právne náročné. Ústavnýsúd zastáva názor, že ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov,ku ktorej pre rozhodnutie existuje dostatočné množstvo aplikovateľnej judikatúry.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutéhokonania v časti po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 92/2010z 22. novembra 2011, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania. V súvislostis hodnotením procesných úkonov sťažovateľky uplatnených v napadnutom konaní, ktorédáva do pozornosti okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, ústavný súd poukazujena svoju stabilnú judikatúru (napr. III. ÚS 242/03), podľa ktorej za prieťahy vzniknutév dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosťoprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrubštátnemu orgánu konajúcemu vo veci. Ústavný súd teda nezistil také skutočnosti, ktoré byv súvislosti s predĺžením priebehu preskúmavanej časti napadnutého konania bolo potrebnépripísať na ťarchu sťažovateľky.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu vo vymedzenej častinapadnutého konania.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je úplneneprijateľné, aby napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac ako13 rokoch od jeho začatia, a to ani napriek tomu, že ústavný súd už vo svojich nálezoch sp.zn. IV. ÚS 43/06 z 20. apríla 2006 a sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011konštatoval existenciu zbytočných prieťahov, okresnému súdu prikázal, aby v napadnutomkonanípostupovalbezzbytočnýchprieťahova sťažovateľkepriznalfinančnézadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Pokiaľ okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti ospravedlňuje prieťahy v napadnutomkonaní neprimerane vysokým nápadom vecí a„absolútne poddimenzovaným personálnym obsadením súdu“, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú štandardnú judikatúru(napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štátmusí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôžev čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byťdôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahova v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúcezbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje za potrebné osobitne skúmaťvykonané procesné úkony a berúc do úvahy aj celý priebeh napadnutého konaniakonštatuje, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 31/2011v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra2011 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľkou označených práv.

III.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konanídošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konalbez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojomnáleze sp. zn. IV. ÚS 43/06 z 20. apríla 2006; okrem toho okresný súd vo veci v októbri2014 rozhodol rozsudkom a táto sa v dôsledku odvolania oboch účastníkov nachádzaod júna 2015 na Krajskom súde v Bratislave.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume4 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že napriek dvomnálezom ústavného súdu, ktoré konštatovali existenciu zbytočných prieťahov postupomokresného súdu v napadnutom konaní, nebola vec právoplatne skončená, pričom„dlhodobá stresová situácia a právna neistota zhoršujú jej zdravotný stav“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.6 C 31/2011 a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, ako aj skutočnosť,že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn.IV. ÚS 43/06 z 20. apríla 2006, ktorým okresnému súdu prikázal konať v tejto vecibez zbytočných prieťahov, a nerešpektoval ani opakovane vyslovenú existenciu zbytočnýchprieťahov nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011, ústavnýsúd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátomMgr. Marošom Palikom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžev odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839,83 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 predstavuje spolus režijným paušálom (2 x 8,39 €) sumu 296,44 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanejhodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zneníneskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijnéhopaušálu boli priznané v celkovej sume 355,72 €.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jedenúkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovaniapred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konaniapred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľnápeniazmi.

Ak teda právny zástupca sťažovateľky hodnotu jedného úkonu právnej pomocivyčíslil s poukazom na § 10 ods. 1 vyhlášky, postupoval nesprávne, a preto ústavný súdvo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskehosúdneho poriadku) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016