znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 541/2011-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 13.   decembra   2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   M.   C.,   Česká   republika, zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cod/11/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. M. C.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra 2011 doručená sťažnosť MUDr. M. C. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cod/11/2010.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedla,   že „je   zákonnou   dedičkou   po poručiteľke A. H...

Dedičské   konanie...   sa   viedlo   na   Štátnom   notárstve   v D.   pod   sp.   zn. D 322/71. Rozhodnutie Štátneho notárstva v D. č. k. D 322/71-44 zo dňa 01. 10. 1973 však pre procesné pochybenie nenadobudlo právoplatnosť dňa 25. 01. 1974, ako bolo pôvodne vyznačené. Krajský súd v Banskej Bystrici totiž v konaní o dodatočné prejednanie dedičstva po nebohej A. H., rod. K. zistil, že dedičské rozhodnutie č. k. D 322/71-44 zo dňa 01. 10. 1973 nebolo doručené právnemu nástupcovi pôvodného zákonného dediča MUDr. J. H. st, jeho synovi MUDr. J. H. ml., ktorý sa ani nevyjadril k relatívnej neplatnosti závetu a preto nariadil, aby sa toto rozhodnutie doručilo MUDr. J. H. ml. aj s výzvou na vyjadrenie sa k relatívnej neplatnosti závetu poručiteľky...

Dedičskú vec... opätovne prejednal Okresný súd v Dolnom Kubíne prostredníctvom súdneho   komisára   JUDr.   M.   K.   a   rozhodol   uznesením   č.   k.   D   416/1996, IV Dnot 135/96 zo dňa 10. 01. 2006.

Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu v Dolnom Kubíne podali odvolanie dedičky po závetnej dedičke M. K., jej dcéry M. G., rod. K. a F., rod. K. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9 CoD/12/2006 zo dňa 10. 01. 2007.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 9 CoD/12/2006 zo dňa 10. 01. 2007 sťažovateľka   podala   prostredníctvom   mojej   právnej   zástupkyne   dovolanie   spísané   dňa 21. 02. 2007. Na základe tohto dovolania Najvyšší súd... rozsudkom č. k. 3 Cdo 171/2007 zo dňa 25. 09. 2008 dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline v podstatnej časti zrušil a vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline opätovne rozhodol uznesením č. k. 10 CoD/24/2008 zo dňa 11. 12. 2008. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Žiline som opäť podala dovolanie prostredníctvom právnej zástupkyne spísané dňa 03. 03. 2009. Na základe tohto dovolania Najvyšší   súd...   uznesením   č.   k.   3   Cdo   119/2009   zo   dňa   20.   05.   2010   opäť   dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 119/2009 zo dňa 20. 05. 2010 bolo doručené Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 31. 05. 2010. Okresný súd Dolný Kubín predložil spis Krajskému súdu v Žiline dňa 23. 06. 2010.

V marci 2011 som prostredníctvom advokátky JUDr. D. S. zisťovala na KS v Žiline, aký   je   stav   v   tejto   dedičskej   veci.   Moja   právna   zástupkyňa   bola   dňa   28.   03.   2011 informovaná, že senát JUDr. R. U. na Krajskom súde v Žiline sa bude touto právnou vecou zaoberať v apríli 2011.

Do dnešného dňa Krajský súd v Žiline o tejto právnej veci nerozhodol. Krajskému súdu v Žiline predložil Okresný súd Dolný Kubín spis dňa 23. 06. 2010, z čoho vyplýva, že Krajský súd v Žiline po dobu 17 mesiacov vo veci nekonal a nerozhodol. Nečinnosť Krajského súdu v Žiline v tejto dedičskej veci je o to závažnejšia, že ide o starú   dedičskú   vec,   ktorá   pochybením   súdu   nebola   právoplatne   ukončená   v   pôvodnom dedičskom   konaní,   teda   dedičské   konanie,   ktoré   začalo   v   roku   1971   nie   je   doteraz právoplatne skončené.

Sťažovateľka... po zvážení všetkých okolností nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Krajského súdu v Žiline, pretože predsedom Krajského súdu v Žiline je JUDr. R. U., ktorý je na odvolacom súde aj zákonným sudcom v tejto dedičskej veci.

Tým,   že Krajský súd v Žiline v dedičskej veci po nebohej A.   H., rod.   K.   riadne nekoná,   dochádza   k   výrazným   prieťahom   v   tomto   dlhoročnom   dedičskom   konaní. Jednoznačne možno konštatovať, že sťažovateľka... stratila možnosť dosiahnuť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase.“.

Sťažovateľka   na   základe   uvedeného   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   MUDr.   M.   C...   v   dedičskej   veci   po   nebohej   A.   H...   na prerokovanie dedičskej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod spisovou značkou 8 Cod/11/2010 porušené bolo.

2. Sťažovateľke MUDr. M. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 320,00 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľke vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažovateľke MUDr. M. C. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 €..., ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). V tomto ohľade sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátkou) namietala prieťahy (iba) v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cod/11/2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že krajskému súdu „predložil Okresný súd Dolný Kubín spis dňa 23. 06. 2010, z čoho vyplýva, že Krajský súd v Žiline po dobu 17 mesiacov vo veci nekonal a nerozhodol.

Nečinnosť Krajského súdu v Žiline v tejto dedičskej veci je o to závažnejšia, že ide o starú   dedičskú   vec,   ktorá   pochybením   súdu   nebola   právoplatne   ukončená   v   pôvodnom dedičskom   konaní,   teda   dedičské   konanie,   ktoré   začalo   v   roku   1971   nie   je   doteraz právoplatne skončené.

Sťažovateľka... po zvážení všetkých okolností nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Krajského súdu v Žiline, pretože predsedom Krajského súdu v Žiline je JUDr. R. U., ktorý je na odvolacom súde aj zákonným sudcom v tejto dedičskej veci.“.

Ústavný súd po preskúmaní   sťažnosti konštatuje, že ju bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr.   IV.   ÚS   221/05,   III.   ÚS   126/2010a I. ÚS 96/2011).

Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku namietaného konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 8 Cod/11/2010 (viac ako 17 mesiacov), táto sama osebe nemá takú ústavne   relevantnú   intenzitu,   aby   bolo   možné   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   a   preto   sťažnosť   smerujúcu   proti   postupu   krajského   súdu   bolo   potrebné odmietnuť   z   dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti   (obdobne   napr.   III.   ÚS   126/2010 a I. ÚS 96/2011).

K tomu ústavný súd ešte nad rámec uvádza, že sťažovateľka sa počas nečinnosti krajského súdu nedomáhala ochrany svojich práv podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu, ale priamo sa obrátila so svojou sťažnosťou na ústavný súd, pričom ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdoch“)   je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo sa však v tejto veci nestalo, a uvádzaný dôvod, prečo ju nepodala, nemôže ústavný súd akceptovať. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Ak   by   však   aj   v   budúcnosti   nebola   vec   právoplatne   skončená,   má   sťažovateľka po vyčerpaní   všetkých   právnych   prostriedkov   nápravy   možnosť   opätovne   podať kvalifikovanú sťažnosť ústavnému súdu a domáhať sa tak ochrany svojich práv.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011