znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 54/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti t., s. r. o., K., zastúpenej advokátkou JUDr. V. B., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er/5483/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti t., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti t., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er/5483/2012.

Sťažovateľka   uviedla,   že   29.   júna   2012   podala   návrh   na   vykonanie   exekúcie súdnemu   exekútorovi,   ktorý   následne   13.   júla   2012   požiadal   okresný   súd   o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd listom zo 17. augusta 2012 postúpil vec Okresnému súdu Košice II. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3 NcC/30/2012-18 z 21. septembra 2012 rozhodol, že na konanie je príslušný okresný súd. Dňa 25. októbra 2012   okresný   súd   vyzval   súdneho   exekútora,   aby   v lehote   15   dní   od   doručenia   výzvy predložil rámcovú kúpnu zmluvu, ručiteľskú zmluvu a rozhodcovskú zmluvu. Hoci súdny exekútor požadované doklady v stanovenej lehote predložil, okresný súd mu dosiaľ nevydal poverenie na vykonanie exekúcie. Sťažnosť sťažovateľky z 12. októbra 2012 na postup okresného súdu spôsobujúci zbytočné prieťahy v tomto konaní predseda okresného súdu listom   sp.   zn.   Spr   207/12   z 5.   novembra   2012   vyhodnotil   ako   dôvodnú   a za   vzniknuté prieťahy sa ospravedlnil.

Podľa názoru   sťažovateľky   v dôsledku   prieťahov   v predmetnom   konaní   došlo k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť ani odstrániť. Vymoženie dlžnej sumy bude pravdepodobne neúspešné, pretože povinný v 1. rade nedisponuje žiadnym majetkom a na   majetok   povinného   v 2.   rade   je   vedená   iná   exekúcia.   Táto   situácia   vyvoláva u sťažovateľky pocity krivdy a zúfalstva a spôsobuje stratu dôvery k orgánu, ktorého úlohou je ochrana zákonnosti.

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er/5483/2012 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   aby okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať bez zbytočných   prieťahov   a zaplatiť   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 300   €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   Er/5483/2012   odôvodnená   tým,   že okresný   súd   takmer päť mesiacov nerozhodol   o vydaní   poverenia   súdnemu   exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Ústavný súd konštatuje, že právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia je považované za integrálnu súčasť súdnej ochrany zahrňujúcej aj právo účastníka konania na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Z ustanovenia   §   44   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995 Z. z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene   a   doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   vyplýva,   že   súd preskúma   žiadosť   o   udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie,   návrh   na   vykonanie exekúcie   a   exekučný   titul...   Ak   súd   nezistí   rozpor   žiadosti   o   udelenie   poverenia na vykonanie   exekúcie   alebo   návrhu   na vykonanie   exekúcie   alebo   exekučného   titulu so zákonom,   do   15   dní   od   doručenia   žiadosti   písomne   poverí   exekútora,   aby   vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), ktorým je v zmysle tohto zákona notárska zápisnica... a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu...

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo/11/2010 z 26. septembra 2011, v ktorom uviedol:

„... Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z   hľadísk   zakotvených   v   príslušných   právnych   predpisov   vykonateľné   tak   po   stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať)...

Exekučný   súd   je   však   v   exekučnom   konaní   zo   zákona   oprávnený   a   povinný preskúmať   rozhodcovský   rozsudok   z   hľadísk,   ktoré   sú   vymedzené   v   §   45   zákona č. 244/2002   Z.   z.   Toto   zákonné   ustanovenie   umožňuje exekučnému   súdu   preskúmať aj materiálnu   správnosť   rozhodcovského   rozsudku.   Ak   exekučný   súd   zistí   naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku.Preskúmanie   správnosti   rozhodcovského   rozsudku   exekučným   súdom   možné   iba v zmysle   §   45   ods.   1   písm.   c)   zákona   č.   244/2002   Z.   z.   (rozsudok   zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom)...“

Keďže   v danom   prípade   bol   exekučným   titulom   rozhodcovský   rozsudok   Stáleho rozhodcovského súdu, Obchodného arbitrážneho súdu K., okresný súd nemal povinnosť rozhodnúť   o žiadosti   súdneho   exekútora   o vydanie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie v lehote   15   dní   od   jej   doručenia.   Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   vydal   poverenie na vykonanie exekúcie 10. decembra 2012 a 12. decembra 2012 ho expedoval súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 91/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013