znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 538/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K. vo veci namietaného porušenia jeho základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bardejov   č.   k.   4 C   126/10-43 z 5. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2014 doručená sťažnosť I. K. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 C 126/10-43 z 5. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Zo   sťažnosti   a z   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   okresný   súd   napadnutým uznesením vyzval sťažovateľa, aby si v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zvolil advokáta, ktorý ho bude zastupovať v dovolacom konaní, a zároveň aby v uvedenej lehote predložil okresnému súdu splnomocnenie udelené zvolenému advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, a to pod následkom zastavenia dovolacieho konania v prípade, že tak žalobca v uvedenej lehote neurobí.

Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   označeným   uznesením   na   neho „uvalil bremä, ktoré... nie vlastnou vinou nedokážem uniesť a k tomu ešte bez toho, aby som mal možnosť   proti   tomuto   jeho   tvrdému   rozhodnutiu   použiť   akéhokoľvek   opravného prostriedku“. Sťažovateľ vidí porušenie označených práv v tom, že týmto uznesením mu je „bránený prístup k spravodlivosti a tým bardejovským súdom sú porušované nielen v úvode spomínaná rezolúcia VZ-OSN a náš ústavný zákon s Listinou..., ale aj Európsky Dohovor, judikatúra   ktorého   jasnou   rečou   hovorí,   že   kde   niet   súdneho   procesu,   tam   niet   ani spravodlivosti“.

Sťažovateľ svojou sťažnosťou vo veci navrhuje vydanie takéhoto rozhodnutia: „1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. boli v zmysle čl. 46, ods. 1/ v spojení s právami ods. 1/, čl. 6 Dohovoru v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 4C 126/10 – jeho uznesením, zo dňa 5.XI.2013 p o r u š e n é, ktoré súčasne zrušuje.

2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške tisíc eur, ktoré je mu   povinný   Okresný   súd   v Bardejove   uhradiť   najneskôr   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3./ Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť aj vzniklé súdne trovy...“

V sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu,   ako   aj   v jej   doplnení   z 27.   januára   2014 sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   (sťažnosť)   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľ   ani   po   doručení   výziev z 29. januára 2014 a 1. apríla 2014 neodstránil nedostatok sťažnosti spočívajúci v absencii zákonom predpísaného povinného právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom napriek tomu, že v žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní bol ústavným súdom odkázaný na Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“). Ústavný súd zároveň poznamenáva,   že   sťažovateľ   už   bol   v konaniach   v   iných   svojich   sťažnostiach   viackrát poučený   o nevyhnutnosti   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   ako   aj o právomoci centra, pokiaľ ide o ustanovenie takéhoto právneho zástupcu, no túto zákonnú podmienku v skutočnosti dlhodobo ignoruje.

Ústavný   súd   nadväzne   upriamuje   pozornosť   na   to,   že   sťažovateľ   okrem   strohej konštatácie o podľa neho nepochybnom porušení v sťažnosti označených práv postupom okresného súdu ich namietané porušenie v označenom konaní bližšie neodôvodnil, a teda nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným   porušením   označených   práv.   Nedostatok   odôvodnenia   sťažnosti   má   však významné   procesné   dôsledky.   Je   totiž   základnou   povinnosťou   sťažovateľa,   aby   čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti   obsahovať   najmä   právne   argumenty   a   právne   posúdenie   predloženého   sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp. inou aktivitou alebo nečinnosťou   konkrétneho   orgánu   verejnej   moci   (orgánu   štátnej   správy,   územnej   alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok však sťažnosť v podstate neobsahuje.

Týchto skutočností si sťažovateľ napokon musí byť vedomý, keďže ústavnému súdu zaslal už 288 sťažností, z ktorých mnohé boli odmietnuté aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Vzhľadom na uvedené aj v tomto prípade ústavný súd konštatuje nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   a už   z tohto   dôvodu   predmetnú   sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   v   celom   rozsahu,   ústavný   súd   už   o   ďalších požiadavkách sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014