znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 538/2013-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   novembra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   A.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej   advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. J., PhD., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného súdu   Košice   – okolie   v konaniach   vedených pod sp. zn. 12 Cb 56/2008 a pod sp. zn. 12 Cb 1/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., a. s.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013 doručená sťažnosť spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   –   okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 12 Cb 56/2008 a pod sp. zn. 12 Cb 1/2013 (ďalej len „napadnuté konania“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresnému súdu doručila 14. júla 2008 návrh na vydanie   platobného   rozkazu   na   sumu   4 401,82   €   s príslušenstvom.   Okresný   súd v uvedenej veci vydal platobný rozkaz 12. septembra 2008. Po podaní odporu odporcom bola   vec   prevedená   a   zaregistrovaná   pod   sp.   zn.   12   Cb   56/2008.   Sťažovateľka nespokojná s postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 12   Cb   56/2008 podala sťažnosť na prieťahy v konaní z 9. apríla 2013 adresovanú predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu reagovala na podanú sťažnosť listom zo 6. mája 2013, v ktorom sťažnosť sťažovateľky vyhodnotila ako opodstatnenú a prijala opatrenie – výkon dohľadu nad plynulosťou uvedeného konania.

Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že   vo   veci   sp.   zn.   12   Cb   56/2008   sa   uskutočnilo pojednávanie   10.   júna   2013,   na   ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   okresný   súd čiastočne   vyhovel   návrhu   sťažovateľky   a uložil   povinnosť   odporcovi   zaplatiť   sumu 2 399,15 € s príslušenstvom, v ostatnej časti návrh vylúčil na samostatné konanie, ktorému bola pridelená sp. zn. 12 Cb 1/2013.

Sťažovateľka   namieta,   že „do   dnešného   dňa   sa   nepodarilo   predmetnému   súdu dosiahnuť samotný účel súdneho konania, a to odstrániť stav právnej neistoty v právnom vzťahu navrhovateľa a odporcu právoplatným rozhodnutím vo veci samej“.

Sťažovateľka   na   základe   uvedeného   žiadala,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   -   okolie v konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 Cb 56/2008 a pod sp. zn. 12 Cb 1/2013 porušené bolo.

2. Okresný   súd   Košice   -   okolie   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie v sume -2.000,- EUR (slovom: dvetisíc eur) do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice - okolie je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   označených   práv   postupom   okresného súdu v napadnutých konaniach, pričom v sťažnosti uvádza, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 12 Cb 56/2008 rozhodol rozsudkom z 10. júna 2013 v časti uplatneného nároku, pričom zároveň tým istým rozsudkom uplatnený nárok vo zvyšku vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené okresným súdom pod sp. zn. 12 Cb 1/2013.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   v súčinnosti   s okresným   súdom   zistil,   že rozsudok   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   Cb   56/2008   nadobudol právoplatnosť 27. augusta 2013 a okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 1/2013 rozhodol na pojednávaní 14. októbra 2013 rozsudkom, ktorým vyhovel návrhu sťažovateľky v celom rozsahu. V súčasnosti sa rozsudok doručuje účastníkom konania.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy v konaní   bola   efektívna   a splnila   svoj   účel,   keďže   v   napadnutom   konaní   vedenom na okresnom   súde   pod   sp.   zn.   12   Cb   56/2008   bolo   rozhodnuté   rozsudkom   ešte pred doručením   sťažnosti   sťažovateľky   a uvedené   konanie   je   v čase   rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti už právoplatne skončené. Pokiaľ ide o druhé napadnuté konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 12 Cb 1/2013, ústavný súd konštatuje, že aj v tomto prípade bola sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní efektívna, keďže okresný súd   o nároku   sťažovateľky   v relatívne   krátkom   čase   už rozhodol   a urobil   všetky   úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   jednou zo základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je   požiadavka smerovania   sťažnosti   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných   práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   z princípu,   podľa   ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa   predišlo   zásahu do   základných práv,   a v prípade,   že už k zásahu došlo,   aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   že účelom   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú   vtedy,   ak   preskúmanie   namietaného   postupu,   resp.   rozhodnutia všeobecného   súdu   v rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   101/03, II. ÚS 104/04).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru ústavný   súd sťažnosť   sťažovateľky   posúdil   ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013