znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 537/2014-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   B.   A.   a J.   B.,   zastúpených   advokátom   JUDr.   Jozefom Sabóom, Obchodná 187/6, Sečovce, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prípravu obhajoby podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a namietaného porušenia čl. 1 ods.   1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 86/08-123 z 30. septembra 2013 vrátane postupu, ktorý vydaniu uznesenia predchádzal, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. A. a J. B. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. novembra 2013   doručená   sťažnosť   B.   A.   a J.   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na prípravu obhajoby podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru a namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy   uznesením   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „úrad   špeciálnej   prokuratúry“)   č.   k.   VII/2   Gv   86/08-123 z 30. septembra   2013   (ďalej   aj   „napadnuté   uznesenie“)   a postupom,   ktorý   jeho   vydaniu predchádzal.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odboru   Východ   trestne stíhaní okrem iného aj pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-27 z 19. novembra 2008 bolo trestné stíhanie sťažovateľov podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zastavené, keďže dospel k záveru, že je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení. Tým istým prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry   však   bolo   autoremedúrou   uvedené   uznesenie   zrušené   uznesením č. k. VII/2   Gv   86/08-27   z 15.   januára   2009   podľa   §   190   ods.   1   Trestného   poriadku. Následne podanú sťažnosť sťažovateľa B. A. proti uzneseniu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-27 z 15. januára 2009 špeciálny prokurátor uznesením č. k. VII/2 Gv 86/08-35 zo 6. marca 2009 zamietol z dôvodu, že sťažnosť nepovažoval za prípustnú. Návrhu sťažovateľa B. A. na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku vybavil   generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“) upovedomením   vydaným   pod   č.   k.   VII/2   Gv   86/08-44   z 22. októbra 2009   dospejúc k záveru,   že   vo   vzťahu   k uzneseniu   špeciálneho   prokurátora   č. k.   VII/2   Gv   86/08-35 zo 6. marca 2009 dôvody na navrhovaný postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku nezistil. V označenej trestnej veci sťažovateľov však mal špeciálny prokurátor uznesením č. k. VII/2 Gv 86/08-123 z 30. septembra 2013 (teda napadnutým uznesením) opätovne zrušiť uznesenie prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-18 z 19. novembra 2008 a prokurátorovi špeciálnej prokuratúry uložil, aby vo veci konal a rozhodol.

Sťažovatelia   namietajú,   že   špeciálny   prokurátor „obišiel   a nerešpektoval   svoje vlastné   rozhodnutie   a svoj   právny   názor   uvedený   v uznesení   zo   6.3.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-35   a   právny   názor   generálneho   prokurátora   SR   v   oznámení z 22.10.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-44 podľa ktorých rozhodnutie prokurátora vydané podľa §   190   ods.   1   Tr.   por.   (tvz.   autoremedúra)   v   danom   prípade   uznesenie   prokurátora z 15.1.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-27, je takým rozhodnutím prokurátora, proti ktorému zákon nepripúšťa   opravný   prostriedok“.   Súčasne   poukazujú   na   v sťažnosti   bližšie   označený komentár k Trestnému poriadku, podľa ktorého je nové uznesenie vydané autoremedúrou na podnet sťažnosti podanej proti pôvodnému uzneseniu z hľadiska prípustnosti riadneho opravného   prostriedku   uznesením   orgánu   v   prvom   stupni,   proti   ktorému   je   sťažnosť prípustná.   Podľa   názoru   sťažovateľov   však   v danom   prípade   autoremedúra   do   úvahy neprichádzala,   lebo „zmena   pôvodného   uznesenia   sa   dotýkala   práv   obvinených... K uvedeným porušeniam procesných pravidiel pristupuje tá skutočnosť, že sťažnosť pošk. Š. nebola doručená obvineným ani obhajcom...

Napriek   skutočnostiam,   že   uznesenie   prokurátora   ÚŠP   GP   SR   z   15.1.2009   č.   k. VII/2 Gv   86/08-27   ktorým   autoremedúrou   zrušil   svoje   uznesenie   z   19.11.2008   č.   k. VII/2 Gv 86/08-18 je naďalej právoplatné a nezrušil ho ani špeciálny prokurátor uznesením z 6.3.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-35 na základe sťažnosti podanej sťažovateľom v 1. rade špeciálny prokurátor uznesením z 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 podľa § 194 ods. 1 Tr. por.   zrušil   uznesenie   prokurátora   ÚŠP   GP   SR   z   19.11.2008   č.   k.   VII/2   Gv   86/08-18 o zastavení   trestného   stíhania   a   súčasne   podľa   §   194   ods.   1   písm.   b)   Tr.   por.   uložil prokurátorovi ÚŠP GP SR aby vo veci znova konal a rozhodol.

Špeciálny   prokurátor   nerešpektoval   ani   svoj   vlastný   právny   názor   vyjadrený v uznesení z 6.3.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-35 a právny názor generálneho prokurátora z 22.10.2009   č.   k.   VII/2   Gv   86/08-44,   že   proti   uzneseniu   prokurátora   ÚŠP   GP   SR z 15.1.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-27 sťažnosť nie je prípustná....

Uznesením   špeciálneho   prokurátora   z   30.9.2013   č.   k.   VII/2   Gv   86/08-123   došlo k porušeniu zásady právnej istoty, porušeniu ústavného príkazu konať iba podľa ústavy a zákonov, porušeniu práva na inú právnu ochranu podľa čl. 1 ods. 1, čl.2 ods.2, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.6 ods. 1 dohovoru.“ .

K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces sťažovatelia ďalej poukazujú na obsah vybranej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu a nadväzne na to uvádzajú, že „uznesenie prokurátora ÚŠP GP SR z 19.11.2008 č. k. VII/2 Gv 86/08-18 ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. zastavil   trestné   stíhanie   je   meritórne   rozhodnutie   vo   veci.   Ak   teda   poškodená...   toto uznesenie   prokurátora   napadla   sťažnosťou,   a   boli   zabezpečené   údaje   prostredníctvom Generálnej   prokuratúry   SR,   bolo   povinnosťou   prokurátora   obe   tieto   podania   doručiť obvineným a ich obhajcom a určiť primeranú lehotu na zaujatie stanoviska...

Niet   pochýb   o   tom,   že   prokurátor   ÚŠP   GP   SR   uznesením   z   15.1.2009   č.   k. VII/2 Gv 86/08-27   zrušil   uznesenie   o   zastavení   trestného   stíhania   práve   na   základe sťažností   pošk.  ...   a   údajov   získaných   prostredníctvom   GPSR,   teda   podaní,   o   ktorých obvinený ani obhajcovia nevedeli.

U   sťažovateľa   v 1.   rade   je   toto   pochybenie   zvýraznené   o   to   viac,   že   uznesenia prokurátora o zastavení trestného stíhania a uznesenie o zrušení tohto uznesenia mu bolo doručené   v   jeden   deň.   V   takom   prípade   a   za   takýchto   okolností   je   uplatňovanie   práv na obhajobu a spravodlivý trestný proces skutočne iba iluzórne.

Rozhodnutie   špeciálneho   prokurátora   z   30.9.2013   č.   k.   VII/2   Gv   86/08-123 iba prehĺbilo   nezákonný   postup   a   porušovanie   procesných   pravidiel,   lebo   predmetné uznesenie vydal na základe sťažnosti pošk...., ktoré ako už bolo viackrát uvedené, ešte ani v súčasnosti nebolo doručené obhajobe.“.

Na základe uvedeného sa sťažovatelia svojím návrhom domáhajú vydania takéhoto rozhodnutia:

Základné práva B. A. a J. B. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 dohovoru... v spojení so zásadou právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy... b o l o p o r u š e n é uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 a konaním, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo.

Základné právo B. A. a J. B. na obhajobu podľa čl. 50 ods.3 Ústavy... a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru... v spojení s právom na spravodlivé konane podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods.   3   Ústavy...   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru... b o l o   p o r u š e n é   uznesením   Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 a konaním, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo.

Uznesenie   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2013 č.k. VII/2 Gv 86/08-123 sa zrušuje.“

Zároveň sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur a na účet právneho zástupcu sťažovateľov úhradu trov ich právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľov   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateľov napadnutým uznesením   špeciálneho prokurátora   ústavný súd   považuje za   potrebné uviesť,   že nie je súčasťou   sústavy   orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti,   ktorý   okrem   iného   rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V   prípadoch,   pri   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich   ústavou garantovaných   práv   alebo   slobôd   v   trestnom   konaní,   ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom   konaní,   ako   aj   v   predmetnej   veci   konajúcich   všeobecných   súdov   naprávať, resp. korigovať   jednotlivé   pochybenia,   ku   ktorým   došlo   v   predchádzajúcich   štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom   súde   namietať   také   pochybenia   príslušných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré neboli   odstránené   v   jeho   dovtedajšom   priebehu   a   ktoré   mohli   vo   svojich   dôsledkoch spôsobiť   porušenie   práv   a   slobôd   označených   v   čl.   127   ods.   1   ústavy   (m.   m.   pozri napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).

Podľa   § 363   ods.   1 Trestného   poriadku   generálny   prokurátor   zruší   právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa   §   364   ods.   3   Trestného   poriadku   generálny   prokurátor   ak   rozhoduje bez návrhu podľa odseku 1, môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od   právoplatnosti   napadnutého   rozhodnutia;   ak   rozhoduje   na   základe   návrhu   podľa odseku 1,   môže   rozhodnutie   podľa   § 363   ods.   1 zrušiť   do   šiestich   mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Medzi mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní patrí aj inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Právomoc rušiť takéto rozhodnutia má generálny prokurátor Slovenskej republiky, a to tak na návrh, ako aj bez neho. Aj právoplatné uznesenia špeciálneho prokurátora patria medzi rozhodnutia   v   prípravnom   konaní,   ktoré   možno   uvedeným   postupom   preskúmať. Sťažovatelia teda mali možnosť podať návrh na zrušenie napadnutého uznesenia, ktorým bolo zrušené uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-18 z 19. novembra 2008.

Z podanej sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovatelia tento mimoriadny opravný prostriedok využili. Možno preto dospieť k záveru, že sťažovatelia nevyčerpali opravný prostriedok, ktorý im Trestný poriadok na ochranu označených základných práv účinne poskytoval a na ktorého použitie boli oprávnení. Treba tiež dodať, že sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej preukazovali), že návrh na zrušenie napadnutého uznesenia nepodali z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa.   Preto   zo   strany   ústavného   súdu   neprichádzal do úvahy prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh navyše vyplýva, že sťažovatelia si musia byť existencie   uvedeného   mimoriadneho   opravného   prostriedku   vedomí,   keďže   proti   inému uzneseniu špeciálneho prokurátora vydanému pod č. k. VII/2 Gv 86/08-35 zo 6. marca 2009 už v minulosti   generálnemu   prokurátorovi   podali   návrh   na   postup   podľa § 363   ods.   1 Trestného poriadku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou praxou (napríklad I. ÚS 320/2011, II. ÚS 187/2012, IV. ÚS 461/2011 a iné) ústavný súd sťažnosť   sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   ako neprípustnú.

Keďže   sťažnosť   bola   ako   celok   odmietnutá,   rozhodovanie   o   ďalších   návrhoch sťažovateľov v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014