znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 537/2011-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., trvale bytom R., prechodne bytom H., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 137/2005 (následne pod sp. zn. 10 C 104/2010) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra 2011 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné (ďalej   len   „okresný súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   137/2005   (následne   pod   sp.   zn. 10 C 104/2010).

Sťažovateľ opätovne podal túto sťažnosť ústavnému súdu, pretože nie je spokojný s vybavením sťažnosti z 9. apríla 2010 ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. I.   ÚS   207/2011,   ktorý   ju   odmietol   ako   neprípustnú   z   dôvodu   nevyčerpania   opravných prostriedkov nápravy – nepodania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu   podľa   osobitného   zákona   (sťažnosť   podľa   §   62 a   nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Sťažovateľ vysvetľuje svoje dôvody, prečo nepodal sťažnosť vtedajšiemu predsedovi okresného   súdu,   prikladá   k   tomu   dôkaz   (zápisnicu   z   29.   marca   2006,   ktorou   žiadal   o urýchlenie   konaní   v   jeho   veciach,   ktorý   požaduje   akceptovať   ako   dôvod   osobitného zreteľa). Tiež uvádza, že v auguste 2011 si bol na okresnom súde vyhotoviť fotokópie „zápisníc zo spisu 10 C/104/2010“, ktoré požaduje „Európsky súd“, ale okresný súd jeho žiadosti nevyhovel, pretože sa spis nachádzal od 29. júna 2011 na ústavnom súde.

K   sťažnosti   tiež   priložil   svoju   novú   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   v   konaní z 27. októbra 2011 a ďalšie dôkazy. Tvrdí tiež, že ústavný súd jeho sťažnosť z 15. marca 2010   týkajúcu   sa   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   9   C/137/2005   vôbec neprerokoval a o jej vybavení ho ešte nevyrozumel.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že predmetom tejto opakovanej sťažnosti sťažovateľa na priebeh konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   9   C   137/2005   (ktoré   už   bolo   v   časti právoplatne   skončené)   a   následne   pod   sp.   zn.   10   C   104/2010   je   v   podstate   jeho nespokojnosť s rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 267/2011 z 24. augusta 2011, ktoré mu bolo doručené 13. septembra 2011, v ktorom ústavný súd jeho sťažnosť odmietol pre neprípustnosť z dôvodu, že sťažovateľ nepodal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy   v   konaní   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   a   z   obsahu   pôvodnej sťažnosti   nevyplývali   žiadne   dôvody   hodné   osobitného   zreteľa,   na   základe   ktorých   by ústavný súd mohol upustiť od splnenia podmienky prípustnosti sťažnosti v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ súčasne priložil k svojej opakovanej sťažnosti aj sťažnosť predsedovi okresného súdu z 27. októbra 2011.

Sťažovateľ súčasne tvrdí, že ústavný súd mu ešte nedal odpoveď na jeho sťažnosť z 15. marca 2010.

Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno podať   opravný prostriedok.

Vzhľadom   na   túto   ústavnú   normu   zákon   vyriešil   otázku   podávania   opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už   podmienky   konania   boli   splnené.   Návrh   nie   je   prípustný   ani   v   prípade,   ak   sa   ním navrhovateľ   domáha   preskúmania   rozhodnutia   ústavného   súdu   [§   24   ods.   1   písm.   c) citovaného zákona].

Ústavný súd v posudzovanej veci zistil, že sťažovateľ doručil ústavnému súdu 9. novembra   2011   podanie,   ktoré   sa   týkalo   toho   istého   konania   na   okresnom   súde,   ktoré posudzoval ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti 24. augusta 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 267/2011.

Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí, že bolo porušené jeho základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   v   konaní okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C 104/2010.   Okrem   toho uvádza, že už 27. októbra 2011 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na nečinnosť okresného súdu.

Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol. Tento záver platí najmä s poukazom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu iba po uplynutí dvoch mesiacov (9. novembra 2011) od toho, ako mu bolo doručené uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 267/2011 z 24. augusta 2011 (13. september 2011).

Ústavný súd k tomu už viackrát rozhodol   (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti sťažnosť zaslanú okresnému súdu 27. októbra 2011, po podaní ktorej vzápätí bola podaná sťažnosť ústavnému súdu (9. november 2011), ak navyše mu nebola daná ani odpoveď na jeho sťažnosť predsedom okresného súdu. Takáto sťažnosť je iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v jeho veci.

Takisto   ústavný   súd   nemohol   akceptovať   ako   dôvod   hodný   osobitného   zreteľa skutočnosť,   že sťažovateľ predtým   žiadal o urýchlenie tohto konania 29. marca 2006, keďže sám na okresnom súde vtedy uviedol, že jeho žiadosť „nie je potrebné považovať za sťažnosť na prieťahy v týchto konaniach“. Nie je pravdou ani to, že ústavný súd nevybavil jeho sťažnosť z 15. marca 2010, pretože táto sťažnosť je totožná so sťažnosťou, ktorú preskúmaval ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 267/2011.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná po takej krátkej dobe od doručenia uznesenia o neprípustnosti nie je prípustná jednak sčasti pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde a tiež je neprípustná podľa § 24 písm. c) tohto zákona, pretože sa ňou sťažovateľ domáhal aj preskúmania údajne nesprávneho rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd opätovne na záver pripomína, že tak, ako bol poučený sťažovateľ aj v konaní   vedenom   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   267/2011,   že   toto   rozhodnutie nezakladá prekážku vo veci rozhodnutej, a preto po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sa sťažovateľ môže so sťažnosťou obrátiť na ústavný súd v prípade, že okresný súd v predmetnej veci nebude konať plynulo.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   jej neprípustnosť (obdobne napr. IV. ÚS 368/04, III. ÚS 326/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011