znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 536/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., P., zastúpeného advokátom Mgr. M. P., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   a inú   právnu   ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava V a Krajskej   prokuratúry   v Bratislave   a   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   V   sp.   zn.   2 T/151/2009 z 3. mája 2009 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 To/94/2011 z 19. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2012 doručená   sťažnosť   J.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu   podľa čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) a Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd súd“) sp. zn. 2 T/151/2009 z 3. mája 2009 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To/94/2011 z 19. októbra 2011. Sťažnosť bola doplnená na   základe   výzvy   ústavného   súdu   podaním   sťažovateľa   doručeným   ústavnému   súdu 28. augusta 2012.

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že „Okresná prokuratúra... podala dňa 28. 09. 2009 č. k. 2 Pv 1130/05-39 proti sťažovateľovi obžalobu....

Sťažovateľ,   požiadal   o   preskúmanie   postupu   prokurátora   Okresnej   prokuratúry Bratislava Krajskú prokuratúru Bratislava. Prokurátor krajskej prokuratúry listom zo dňa 31. 12. 2009 sp. zn. 1 KPt 903/09-7 odložil podnet sťažovateľa ako nedôvodný.... Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. 05. 2011, sp. zn. 2 T/151/2009 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Tr. zák. v znení účinnom do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 23. 08. 2005 napadol poškodeného J. L...

Voči uvedenému rozsudku podal   sťažovateľ   odvolanie,   ktoré   doplnil   dňa   28.   06. 2011.   V   odvolaní   sťažovateľ   namietal   postup   samosudkyne   súdu   prvého   stupňa,   ktorá odmietla   prečítať   výpovede   svedkov   z   hlavného   pojednávania,   ktoré   bolo   v   minulosti vykonané opakovane s dôrazom na existujúce rozpory...

Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   zo   dňa   19.   10.   2011,   sp.   zn.   1   To   94/2011 odvolanie sťažovateľa zamietol...

Voči uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ dovolanie... Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie sťažovateľa uznesením zo dňa 03. 04. 2012, sp. zn. 2 Tdo 10/2012 odmietol...

Podaním   dovolania   voči   rozhodnutiu   Krajského   súdu   v   Bratislave   vyčerpal sťažovateľ   všetky   prostriedky   riadnej   nápravy,   pričom   Najvyšší   súd   SR   v   poučení k uzneseniu sp. zn. 2 Tdo 10/2012 zo dňa 03. 04. 2012 uviedol, že proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 04. 2012 sp. zn. 2 Tdo 10/2012 bolo doručené sťažovateľovi dňa 25. 05. 2012, vzhľadom na to je splnená aj podmienka podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorej sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ v závere žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že: „... Základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V a Krajskej prokuratúry v Bratislave porušené bolo.

... J. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000 € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré mu sú Okresná prokuratúra Bratislava V a Krajská prokuratúra v Bratislave povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

...   Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a základné právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 10. 2011, sp. zn. 1 To 94/2011   a   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   V   zo   dňa   03.   05.   2011,   sp.   zn. 2 T/151/2009 porušené bolo.

... J. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000 €..., ktoré mu sú Okresný súd   Bratislava   V   a   Krajský   súd   v   Bratislave   povinné   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu

... Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. 05. 2011, sp. zn. 2 T/151/2009 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

... Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom na rozhodnutie (petitom). Ústavný súd môže rozhodnúť teda len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha   v petite   svojej   sťažnosti,   a vo vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorý   označil za porušovateľa   svojich   práv   (čl. 2   ods. 2   ústavy).   Petit   sťažnosti   musí   byť   tiež   jasný, zrozumiteľný   a vykonateľný,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodovanie   ústavného súdu.

Petit požadovaný sťažovateľom sa však nezhoduje s dôvodmi sťažnosti. Sťažovateľ namieta síce porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (okresnej prokuratúry a tiež krajskej prokuratúry), ale v petite sťažnosti   okrem   toho,   že   vôbec   neoznačil   konanie   okresnej   prokuratúry   a krajskej prokuratúry, v ktorých malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv, v dôvodoch sťažnosti ani riadne neodôvodnil a vôbec nekonkretizoval, v čom vidí porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo svojej veci (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ iba tvrdí,   že   okresná   prokuratúra   a krajská   prokuratúra   nedostatočne   zistili   skutkový   stav a nevykonali   v potrebnom   rozsahu   dokazovanie,   keď odmietli   jeho   trestné   oznámenie, pretože „preukázaný fyzický útok voči jeho osobe nebol uplatnený prokurátorom v trestnom obvinení“. Neuviedol to ani v petite svojej sťažnosti, v ktorom tiež žiada (nevykonateľný petit),   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho   práva   v bližšie   neoznačenom   konaní pred okresnou   a krajskou   prokuratúrou,   pričom   v petite   absentuje   vo   vzťahu   k týmto porušovateľom   aj   návrh,   akých   konkrétnych   ďalších   opatrení   smerujúcich   k   náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (m. m. III. ÚS 282/04, IV. ÚS 168/05).

Obdobne   nie   je   sťažnosť   odôvodnená   vo   vzťahu   k rozsudku   okresného   súdu sp. zn. 2 T/151/2009 z 3. mája 2009, ktorým bol sťažovateľ odsúdený a uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, a tiež aj vo vzťahu k uzneseniu   krajského súdu   sp.   zn.   1 To/94/2011   z   19.   októbra   2011,   ktorým   zamietol krajský súd jeho odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   vidí   sťažovateľ   iba   v tom,   že   sa   na   okresnom   súde „samosudkyňa odmietla zaoberať skutkom J. L.“ a počas celého konania tvrdila, že tento skutok   nie   je   predmetom   trestného   konania...,   ale   tiež „nezaoberala   sa   priebehom skutkového deja ako celku, ale vytrhla z toho iba údajné konanie sťažovateľa, ktorý mal latou udrieť J. L.“.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   aj   napriek   tomu,   že   je   zastúpený kvalifikovaným odborníkom v oblasti práva (advokátom), svoju sťažnosť v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   rozhodnutiami   okresného   súdu a krajského súdu riadne a konkrétne neodôvodnil.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd opätovne uvádza, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05, III. ÚS 304/08).

Ústavný   súd   preto   na   základe   uvedeného   rozhodol   o   odmietnutí   sťažnosti sťažovateľa, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2012