znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 535/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   P.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   Z.,   K.,   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/359/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2012 doručená sťažnosť I. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/359/2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 5. decembra 2001 bola okresnému súdu doručená žaloba   sťažovateľa   z 3.   decembra   2001,   ktorou   sa   od   odporcu   –   Poľnohospodárskeho družstva   vo   S.   –   domáhal   zaplatenia   nájomného   k pozemku   (aj   iné,   pozn.);   vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. 15 Nc/114/01. Po zlúčení okresného súdu s Okresným súdom Bratislava III bola vec v rámci prechodu výkonu súdnictva v roku 2010 opätovne vrátená okresnému súdu, kde jej bola pridelená sp. zn. 5 C/359/2010. Uznesením vydaným pod nesprávnou spisovou značkou č. k. 8 C/359/2010-24 zo 7. januára 2011 okresný súd vyzval sťažovateľa na opravu žaloby, čo urobil listom z 28. januára 2011. Sťažovateľ tvrdí, že od podania   jeho   žaloby   až   do   7.   januára   2011   sa   okresný   súd   nevysporiadal   ani   len s podmienkami konania a v danej veci bol nečinný, čím došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ pripojil aj kópiu svojej sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších   predpisov   z 12.   júla   2012   adresovanú   predsedovi   okresného   súdu,   ktorý v odpovedi sp. zn. Spr. 2089/2012 z 25. júla 2012 po zrekapitulovaní procesných úkonov okresného súdu túto sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/359/2010 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 320,44 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/359/2010.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto   právu   len   vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v   čase,   keď   namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o   ústavnom   súde,   a   to   bez   ohľadu   na   to,   z   akých   dôvodov   skončilo   toto   porušovanie (II. ÚS 139/02).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 184/06, III. ÚS 316/2010).

Keďže   z obsahu   sťažnosti   ani   z pripojených   príloh   nebolo   možné   zistiť,   v akom štádiu sa napadnuté konanie nachádza, ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu a zistil tieto skutočnosti relevantné pre jeho rozhodnutie:

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C/359/2010-24   zo   7.   januára   2011   vyzval sťažovateľa,   aby   v lehote   10   dní   od   jeho   doručenia   opravil/doplnil   svoje   podanie   z 3. decembra 2001 v súlade s § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, 2 a 3 a § 79 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“); toto uznesenie sťažovateľ prevzal 27. januára 2011. Dňa 2. februára 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Výzva z 07. 01. 2011 – odpoveď“.

Dňa 21. februára 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Žiadosť   o právnu   pomoc“,   v ktorom   okresný   súd   upozornil   na   to,   že   v písomnej komunikácii s ním uvádza rozdielne spisové značky, a zároveň ho požiadal o pokračovanie v konaní „sporu pôvodne evidovaného ako 15 Nc 114/01“.

Listom   z 24.   februára   2011   okresný   súd   sťažovateľovi   okrem   iného   oznámil,   že „predmetná vec je na tunajšom súde vedená pod sp. zn. 5 C/359/2010“.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C/359/2010-45   z 30.   augusta   2011   podanie sťažovateľa „vedené pod sp. zn. 5 C/359/2010 na tunajšom súde“ odmietol z dôvodu, že sťažovateľ „vytýkané   vady   podania   vôbec   neodstránil,   pričom   ide   o také   nedostatky podania, pre ktoré nie je možné v tejto časti konania pokračovať“. Okresný súd zároveň uviedol,   že   ak   sťažovateľ „dodatočne,   v lehote   na   podanie   odvolania   vytýkané   vady podania opraví alebo doplní v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, súd môže podľa § 210a OSP toto uznesenie zrušiť“. Uvedené uznesenie sťažovateľ prevzal 23. septembra 2011.Dňa   29.   septembra   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa označené   ako „Odvolanie“,   v ktorom   opísal   priebeh   procesných   úkonov   a   uviedol: „V prípade, že máte v spore ďalšie nejasnosti prosím o presné určenie nejasnosti vo výzve. zatiaľ prosím súd len o doručenie opraveného uznesenia.“

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C/359/2010-49   z 24.   októbra   2011   vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia opravil/doplnil svoje podanie označené ako „Odvolanie“ o náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP; toto uznesenie sťažovateľ prevzal 8. novembra 2011.

Dňa   18.   novembra   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa označené ako „Výzva z 24. 10. 2011 – odpoveď“, v ktorom uviedol: „V prípade, že súd koná uznesením je mojou povinnosťou sa odvolať. Podľa môjho subjektívneho názoru nie je spor nutné postúpiť na odvolací súd. V podanom odvolaní... som uviedol, že prosím len o doručenie   opraveného   uznesenia,   staré   č.   k.   15   Nc/114/01...   Podaním   odvolania   sa domáham doručenia opraveného č. k.“

Dňa   25.   júna   2012   bol   spis   s   „opravným   prostriedkom“   sťažovateľa   predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Listom sp. zn. 5 Co/285/12 z 29. júna 2012 krajský súd okresnému súdu oznámil, že „podľa obsahu podania označeného ako odvolanie z č. l. 48 spisu... ako aj upresnenia navrhovateľa na č. l. 51 spisu je zrejmé, že podanie navrhovateľa z 26. 9. 2011 nie je odvolaním proti uzneseniu z č. l. 45 spisu, ale len návrhom na vydanie opravného uznesenia v časti   čísla   konania   uznesenia,   o ktorom   návrhu   rozhodne   súd   prvého   stupňa.   Keďže v spise sa odvolanie, o ktorom by nebolo rozhodnuté nenachádza, nemá odvolací súd o čom rozhodovať.“.

Následne okresný súd opravným uznesením č. k. 5 C/359/2010-61 z 19. júla 2012 opravil spisovú značku svojho uznesenia zo 7. januára 2011 tak, že táto má správne znieť: „č. k.: 5 C/359/2010-24“; toto uznesenie sťažovateľ prevzal 3. augusta 2012. Keďže proti tomuto rozhodnutiu   sťažovateľ nepodal opravný prostriedok, okresný súd vyznačil   jeho právoplatnosť dňom 21. augusta 2012.

Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon (účastníka, pozn.) posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Podľa § 167 ods. 1 OSP ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením   sa   rozhoduje   najmä   o   podmienkach   konania,   o   zastavení   alebo   prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 164 OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť   vykonateľnosť   rozsudku   na   čas,   kým   opravné   uznesenie   nenadobudne právoplatnosť.

Opravným uznesením okresného súdu č. k. 5 C/359/2010-61 z 19. júla 2012 bola opravená spisová značka jeho uznesenia zo 7. januára 2011 (nachádzajúca sa v záhlaví tohto rozhodnutia, pozn.), a to tak, že správne má znieť: „č. k.: 5 C/359/2010-24“.

Ústavný súd konštatuje, že v zmysle § 164 OSP môže súd opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti v zásade v ktorejkoľvek časti rozhodnutia, t. j. či sa vyskytli vo výroku rozhodnutia, v odôvodnení alebo v poučení. Nie je vylúčené, aby súd opravil aj chyby, ktoré sa vyskytli v záhlaví rozhodnutia, tak ako to bolo v danom prípade. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že len oprava výroku pôvodného rozhodnutia opravným uznesením má právne účinky (následky) na plynutie (resp. uplynutie) lehoty na plnenie konkrétne uloženej povinnosti v ňom uvedenej. To znamená, že oprava spisovej značky   pôvodného   rozhodnutia   nespôsobuje   to,   že   po   doručení   opravného   uznesenia účastníkovi konania začína plynúť nová lehota na plnenie povinnosti určenej vo výroku pôvodného rozhodnutia. V praxi dokonca nie je vylúčené ani to, že opravu spisovej značky urobí   súd   priamo   v   rovnopise   rozhodnutia,   ktoré   si   na   ten   účel   od účastníka   konania vyžiada. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že aj proti opravnému uzneseniu možno podať opravný   prostriedok,   avšak   len   v rozsahu   vykonanej   opravy   a v zákonom   (Občianskym súdnym poriadkom) stanovenej lehote.

V okolnostiach   daného   prípadu   bol   sťažovateľ   uznesením   okresného   súdu zo 7. januára 2011 vyzvaný, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia opravil/doplnil svoje podanie z 3. decembra 2001 v súlade s § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, 2 a 3 a § 79 ods. 1 a 2 OSP; toto uznesenie sťažovateľ prevzal 27. januára 2011.

Lehoty vrátane ich plynutia upravujú ustanovenia § 55 až 58a OSP.

Napriek   riadnemu   poučeniu   sťažovateľ   v okresným   súdom   stanovenej   lehote nedostatky svojho podania neodstránil, a keďže okresný súd nemohol pokračovať v konaní, uznesením   č.   k.   5   C/359/2010-45   z 30.   augusta   2011   jeho   podanie   odmietol.   Uvedené uznesenie   sťažovateľ   prevzal   23.   septembra   2011,   avšak   v zákonom   ustanovenej   lehote proti   nemu   nepodal   opravný   prostriedok   (odvolanie)   a ani   okresnému   súdu   nedoručil bezvadný návrh (§ 201 a nasl. OSP a § 43 ods. 1 a 2 OSP). Tento záver potvrdil aj krajský súd v liste sp. zn. 5 Co/285/12 z 29. júna 2012. Právoplatnosť tohto uznesenia okresný súd dosiaľ nevyznačil.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   v čase doručenia mu sťažnosti (6. septembra 2012) k porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní nedochádzalo, a teda konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd vo vzťahu k označeným právam poskytuje. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nesprávny úradný postup/rozhodnutie všeobecného súdu po meritórnom ukončení súdneho konania nie je predmetom   posudzovania   ústavného   súdu   v   konaní o   sťažnosti podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   pre   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (m. m. III. ÚS 141/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2012