znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 534/2023-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava IV) v konaní sp. zn. 38D/1512/2005 (Dnot 211/2005) takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava IV) v konaní sp. zn. 38D/1512/2005 (Dnot 211/2005) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 38D/1512/2005 (Dnot 211/2005) k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 6 000 eur, ktoré mu j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 442,38 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. septembra 2023 domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Tiež navrhoval prikázať mestskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznať finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania.

II.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že matka sťažovateľa (poručiteľka) zomrela ako vdova ⬛⬛⬛⬛. Okresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 38D/1512/2005 z 21. decembra 2007 rozhodol, že bude konať s dedičmi zo závetu (so sťažovateľom a jeho sestrou). Proti tomuto uzneseniu podala sestra sťažovateľa odvolanie, v ktorom namietla absolútnu neplatnosť závetu. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 13CoD/43/2008 z 11. marca 2009 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením z 23. júla 2009 dedičské konanie prerušil, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti závetu (23C/194/2008).

3. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 23C/194/2008 z 24. júna 2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3Co/282/2009 z 18. marca 2010 bolo určené, že závet poručiteľky zriadený 29. júna 2005 je neplatný.

4. Okresný súd Bratislava uznesením z 13. júla 2012 rozhodol o prerušení dedičského konania a sestru sťažovateľa odkázal na podanie žaloby proti sťažovateľovi, že nie je dedičom po poručiteľke z dôvodu jeho dedičskej nespôsobilosti.

5. Sťažovateľ upozornil na možné prieťahy v konaní sťažnosťou pre nečinnosť z 8. júla 2022 podľa § 62 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predsedníčka okresného súdu listom (sp. zn. Spr 103/22 z 5. augusta 2022) vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú. Sťažovateľ požiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti krajský súd. Krajský súd listom (sp. zn. 1Spr/233/2022 z 30. septembra 2022) oznámil sťažovateľovi, že ním podaná sťažnosť je nedôvodná. Sťažovateľ opakovane uplatnil sťažnosť pre nečinnosť zo 6. marca 2023 adresovanú predsedovi okresného súdu z dôvodu, že okresný súd v namietanom konaní nevykonal po dobu 6 mesiacov žiadny procesný úkon. Predsedníčka okresného súdu listom (sp. zn. Spr/103/2022 z 27. marca 2023) vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú. Sťažovateľ opakovane požiadal krajský súd o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Krajský súd listom (sp. zn. 1Spr/145/2023) vyhodnotil žiadosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

6. Sťažovateľ namietal celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 17 rokov, pričom vec dosiaľ nie je právoplatne skončená. Tiež argumentoval, že konanie nie je zložité na posúdenie, pretože v ňom vystupujú iba dvaja dedičia po poručiteľke. V závere uviedol, že neprimeranou dĺžkou dedičského konania dochádza k znehodnoteniu majetku po poručiteľke.

7. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 534/2023 z 31. októbra 2023 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.

8. Mestský súd vo vyjadrení uviedol, že 9. marca 2023 došlo k zmene zákonného sudcu v namietanom konaní, a preto sa k predošlému postupu zákonného sudcu nevyjadruje. Podľa jeho názoru zo strany súdu nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní.

III.

9. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (tzv. nová súdna mapa), ktorým bol v čl. VIII zmenený aj zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“). Podľa § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva z Okresného súdu Bratislava IV na Mestský súd Bratislava IV.

10. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov spočíva v konštatovaní nečinnosti mestského súdu (okresného súdu) s dôrazom na skutočnosť, že v čase podania ústavnej sťažnosti v namietanom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté ani po viac ako 17 rokoch od začatia dedičského konania.

11. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako k čl. 6 ods. 1 dohovoru) už judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Ústavný súd [obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)] prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP z 30. 3. 2023 vo veci Roth Neveďalová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 50525/21, bod 11, obdobne nález sp. zn. IV. ÚS 465/2022).

13. V konkrétnom posudzovanom prípade sťažovateľa ústavný súd nepostupoval podľa uvedených kritérií, a to vzhľadom na extrémnu dĺžku konania v trvaní viac ako 17 rokov s absenciou právoplatného rozhodnutia vo veci, pretože ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takúto dlhú dobu, lebo dôveryhodnosť justície tak trpí zásadným spôsobom. Takéto extrémne dlhé konanie zo strany všeobecného súdu prima facie odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vo vzťahu k strane, ktorá je subjektom takéhoto konania (III. ÚS 346/2023).

14. Z chronológie úkonov vyplýva, že úmrtný list poručiteľky bol okresnému súdu doručený 5. augusta 2005, ktorým sa iniciovalo viac ako 17-ročné dedičské konanie. Poručiteľka zanechala (alografný) závet, ktorého obsahom bola chata s pivnicou (ďalej len „nehnuteľnosť“). Okresný súd uznesením z 21. decembra 2007 rozhodol, že v dedičskom konaní bude konať s dedičmi zo závetu, a to so sťažovateľom a jeho sestrou. Počas namietaného (dedičského) konania prebiehalo konanie o neplatnosť (alografného) závetu. Rovnako prebiehalo aj trestné konanie za trestný čin podvodu, na základe ktorého bola podaná zo strany sestry sťažovateľa žaloba o určenie dedičskej nespôsobilosti. Namietané konanie bolo dvakrát prerušené v dôsledku zákonnej prekážky (prebiehajúcich súvisiacich konaní) uznesením z 23. júla 2009 a uznesením z 13. júla 2012. Okresný súd napokon uznesením z 5. mája 2014 rozhodol, že závet je neplatný a dedičia budú dediť zo zákona podľa podielov, preto bolo nariadené znalecké dokazovanie pre účely ohodnotenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Sťažovateľ v konaní využíval všetky dostupné opravné prostriedky podľa vnútroštátneho práva, ktoré mu nemôžu byť súdmi vyčítané (rozsudok ESĽP z 23. 4. 1987 vo veci Erkner a Hofauer proti Rakúsku, sťažnosť č. 9616/81).

15. Celková extrémna dĺžka trvania súdneho sporu (viac ako 17 rokov) výrazne vybočila z rámca požiadavky dosiahnutia konečného rozhodnutia vo veci v primeranej lehote a ničím neospravedlniteľným pomalým a nesústredeným postupom okresného súdu (v súčasnosti mestského súdu) v namietanom konaní došlo k neprimeraným prieťahom. Ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou a nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (III. ÚS 635/2022, III. ÚS 660/2022). Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že dĺžka súdneho konania by mala v „rozumnej miere“ zodpovedať intenzite faktorov, ktoré môžu konanie predlžovať (III. ÚS 577/2022, III. ÚS 704/2022, III. ÚS 190/2023). V súlade s judikatúrou ESĽP je ukončenie súdneho konania v primeranom čase základným ľudským právom (rozsudok ESĽP z 29. 5. 1986 vo veci Deumeland proti Nemecku, sťažnosť č. 9384/81).

16. Ústavným súdom posúdené okolnosti odôvodňujú, aby vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z vyjadrenia mestského súdu nevyplynul priaznivý výsledok, čo sa týka včasnosti vybavenia veci, a preto ústavný súd doplnil ochranu aj o uloženie príkazu mestskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov (porov. I. ÚS 314/2019, I. ÚS 333/2021).

IV.

17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia 10 000 eur. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu namietaného porušenia (III. ÚS 189/2023). O takýto prípad ide aj v preskúmavanej veci. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, predmet posudzovaného konania (dedičské konanie), povahu a význam dotknutých práv, namietanú dĺžku konania (viac ako 17 rokov), aktivitu sťažovateľa (opakované sťažnosti pre nečinnosť), ako aj vlastnú judikatúru týkajúcu sa výšky priznávaného finančného zadosťučinenia (III. ÚS 336/2021, III. ÚS 590/2022, III. ÚS 108/2023), ústavný súd považoval za spravodlivé priznať sťažovateľovi 6 000 eur [§ 133 ods. 3 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

19. Ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde v celkovej sume 442,38 eur. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2023 (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie sťažnosti).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. decembra 2023

Robert Šorl

predseda senátu