SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 534/2016-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Co 322/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 11736/2015), sp. zn. 6 Co 48/2015 z 28. apríla 2015 (Rvp 11737/2015), sp. zn. 19 Co 313/2015 z 12. mája 2015 (Rvp 11738/2015), sp. zn. 17 Co 57/2015 z 26. februára 2015 (Rvp 11739/2015), sp. zn. 6 Co 206/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 11740/2015), sp. zn. 17 Co 476/2014 z 15. apríla 2015 (Rvp 11741/2015), sp. zn. 17 Co 445/2014 z 15. apríla 2015 (Rvp 11742/2015), sp. zn. 6 Co 780/2014 z 28. apríla 2015 (Rvp 11743/2015), sp. zn. 19 Co 782/2014 z 30. apríla 2015 (Rvp 11744/2015), sp. zn. 8 Co 187/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11745/2015), sp. zn. 8 Co 196/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11746/2015), sp. zn. 8 Co 159/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11747/2015), sp. zn. 6 Co 828/2014 z 28. apríla 2015 (Rvp 11748/2015), sp. zn. 8 Co 209/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11749/2015), sp. zn. 8 Co 213/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11750/2015), sp. zn. 8 Co 230/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11751/2015), sp. zn. 8 Co 185/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11752/2015), sp. zn. 8 Co 215/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11753/2015), sp. zn. 8 Co 189/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11754/2015), sp. zn. 16 Co 151/2014 z 26. mája 2015 (Rvp 11755/2015), sp. zn. 8 Co 166/2014 z 26. mája 2015 [správne má byť zo 6. mája 2015](Rvp 11756/2015), sp. zn. 16 Co 137/2014 z 26. mája 2015 (Rvp 11757/2015), sp. zn. 8 Co 226/2014 zo 6. mája 2015 (Rvp 11758/2015), sp. zn. 5 Co 198/2015 z 3. júna 2015 (Rvp 12256/2015), sp. zn. 5 Co 365/2015 z 13. mája 2015 (Rvp 12257/2015), sp. zn. 19 Co 360/2015 zo 16. júna 2015 (Rvp 12258/2015), sp. zn. 4 Co 805/2014 z 21. mája 2015 (Rvp 12259/2015), sp. zn. 4 Co 24/2015 z 21. mája 2015 (Rvp 12260/2015), sp. zn. 6 Co 394/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 12261/2015), sp. zn. 19 Co 42/2015 z 31. marca 2015 (Rvp 12262/2015), sp. zn. 19 Co 45/2015 z 31. marca 2015 (Rvp 12263/2015), sp. zn. 17 Co 447/2015 z 27. mája 2015 (Rvp 12264/2015), sp. zn. 19 Co 490/2015 z 18. júna 2015 (Rvp 12265/2015), sp. zn. 6 Co 212/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 12266/2015), sp. zn. 6 Co 228/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 12267/2015), sp. zn. 6 Co 225/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 12268/2015), sp. zn. 6 Co 209/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 12269/2015), sp. zn. 6 Co 367/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 12270/2015), sp. zn. 6 Co 369/2015 z 19. mája 2015 (Rvp 12271/2015), sp. zn. 17 Co 487/2015 z 27. mája 2015 (Rvp 12272/2015), sp. zn. 19 Co 242/2015 z 18. júna 2015 (Rvp 12273/2015), sp. zn. 19 Co 205/2015 z 18. júna 2015 (Rvp 12274/2015), sp. zn. 8 Co 79/2015 z 10. júna 2015 (Rvp 12531/2015), sp. zn. 8 Co 109/2015 z 27. mája 2015 (Rvp 12532/2015), sp. zn. 5 Co 251/2015 zo 17. júna 2015 (Rvp 12533/2015), sp. zn. 19 Co 455/2015 z 26. júna 2015 [správne má byť 16. júna 2015](Rvp 12534/2015), sp. zn. 4 Co 61/2015 z 21. mája 2015 (Rvp 12535/2015), sp. zn. 5 Co 235/2015 zo 17. júna 2015 (Rvp 12536/2015), sp. zn. 5 Co 261/2015 zo 17. júna 2015 (Rvp 12537/2015), sp. zn. 5 Co 255/2015 zo 17. júna 2015 (Rvp 12538/2015), sp. zn. 5 Co 238/2015 zo 17. júna 2015 (Rvp 12539/2015), sp. zn. 17 Co 44/2015 z 11. marca 2015 (Rvp 12540/2015), sp. zn. 4 Co 364/2015 z 22. mája 2015 (Rvp 12726/2015), sp. zn. 4 Co 366/2015 z 22. mája 2015 (Rvp 12727/2015), sp. zn. 4 Co 368/2015 z 22. mája 2015 (Rvp 12728/2015), sp. zn. 17 Co 490/2015 z 18. júna 2015 (Rvp 12729/2015), sp. zn. 4 Co 450/2015 z 22. mája 2015 (Rvp 12730/2015), sp. zn. 6 Co 509/2015 zo 7. júla 2015 (Rvp 12731/2015), sp. zn. 19 Co 233/2015 z 18. júna 2015 (Rvp 12732/2015), sp. zn. 8 Co 224/2014 z 10. júna 2015 (Rvp 12733/2015), sp. zn. 8 Co 228/2014 z 10. júna 2015 (Rvp 12734/2015), sp. zn. 17 Co 431/2015 z 24. júna 2015 (Rvp 12735/2015), sp. zn. 8 Co 211/2014 z 10. júna 2015 (Rvp 12736/2015), sp. zn. 6 Co 556/2015 z 30. júna 2015 (Rvp 12737/2015), sp. zn. 6 Co 492/2015 z 30. júna 2015 (Rvp 12738/2015), sp. zn. 19 Co 550/2015 z 2. júla 2015 (Rvp 12739/2015), sp. zn. 6 Co 287/2015 z 30. júna 2015 (Rvp 13146/2015), sp. zn. 17 Co 381/2015 z 24. júna 2015 (Rvp 13147/2015), sp. zn. 6 Co 249/2015 z 30. júna 2015 (Rvp 13148/2015), sp. zn. 6 Co 296/2015 z 30. júna 2015 (Rvp 13149/2015), sp. zn. 6 Co 364/2015 z 30. júna 2015 (Rvp 13150/2015), sp. zn. 6 Co 250/2015 [správne má byť 6 Co 259/2015] z 30. júna 2015 (Rvp 13151/2015), sp. zn. 6 Co 282/2015 z 30. júna 2015 (Rvp 13152/2015), sp. zn. 16 Co 203/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13153/2015), sp. zn. 16 Co 186/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13154/2015), sp. zn. 16 Co 207/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13155/2015), sp. zn. 8 Co 192/2014 z 10. júna 2015 (Rvp 13156/2015), sp. zn. 16 Co 226/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13157/2015), sp. zn. 8 Co 194/2014 Z 10. júna 2015 (Rvp 13158/2015), sp. zn. 6 Co 252/2015 z 30. júna 2015 (Rvp 13159/2015), sp. zn. 17 Co 321/2015 z 24. júna 2015 (Rvp 13160/2015), sp. zn. 19 Co 387/2015 zo 4. júna 2015 (Rvp 13161/2015), sp. zn. 19 Co 377/2015 zo 4. júna 2015 (Rvp 13162/2015), sp. zn. 16 Co 224/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13163/2015), sp. zn. 17 Co 581/2014 z 8. júla 2015 (Rvp 13164/2015), sp. zn. 8 Co 94/2015 z 27. mája 2015 (Rvp 13165/2015), sp. zn. 8 Co 106/2015 z 27. mája 2015 (Rvp 13166/2015), sp. zn. 6 Co 513/2015 zo 7. júla 2015 (Rvp 13167/2015), sp. zn. 16 Co 192/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13168/2015), sp. zn. 16 Co 182/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13169/2015), sp. zn. 16 Co 209/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13170/2015), sp. zn. 16 Co 181/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13171/2015), sp. zn. 16 Co 205/2014 z 9. júna 2015 (Rvp 13172/2015), sp. zn. 17 Co 1023/2014 z 10. júna 2015 (Rvp 13436/2015), sp. zn. 17 Co 1027/2014 z 10. júna 2015 (Rvp 13437/2015), sp. zn. 19 Co 58/2015 z 25. júna 2015 (Rvp 13438/2015), sp. zn. 6 Co 401/2015 zo 7. júla 2015 (Rvp 13439/2015), sp. zn. 5 Co 206/2015 z 29. júla 2015 (Rvp 13440/2015), sp. zn. 17 Co 539/2015 z 8. júla 2015 (Rvp 13441/2015), sp. zn. 6 Co 521/2015 zo 7. júla 2015 (Rvp 13442/2015) a sp. zn. 19 Co 376/2015 zo 16. júla 2015 (Rvp 13443/2015) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými značkami: Rvp 11736/2015, Rvp 11737/2015, Rvp 11738/2015, Rvp 11739/2015, Rvp 11740/2015, Rvp 11741/2015, Rvp 11742/2015, Rvp 11743/2015, Rvp 11744/2015, Rvp 11745/2015, Rvp 11746/2015, Rvp 11747/2015, Rvp 11748/2015, Rvp 11749/2015, Rvp 11750/2015, Rvp 11751/2015, Rvp 11752/2015, Rvp 11753/2015, Rvp 11754/2015, Rvp 11755/2015, Rvp 11756/2015, Rvp 11757/2015, Rvp 11758/2015, Rvp 12256/2015, Rvp 12257/2015, Rvp 12258/2015, Rvp 12259/2015, Rvp 12260/2015, Rvp 12261/2015, Rvp 12262/2015, Rvp 12263/2015, Rvp 12264/2015, Rvp 12265/2015, Rvp 12266/2015, Rvp 12267/2015, Rvp 12268/2015, Rvp 12269/2015, Rvp 12270/2015, Rvp 12271/2015, Rvp 12272/2015, Rvp 12273/2015, Rvp 12274/2015, Rvp 12531/2015, Rvp 12532/2015, Rvp 12533/2015, Rvp 12534/2015, Rvp 12535/2015, Rvp 12536/2015, Rvp 12537/2015, Rvp 12538/2015, Rvp 12539/2015, Rvp 12540/2015, Rvp 12726/2015, Rvp 12727/2015, Rvp 12728/2015, Rvp 12729/2015, Rvp 12730/2015, Rvp 12731/2015, Rvp 12732/2015, Rvp 12733/2015, Rvp 12734/2015, Rvp 12735/2015, Rvp 12736/2015, Rvp 12737/2015, Rvp 12738/2015, Rvp 12739/2015, Rvp 13146/2015, Rvp 13147/2015, Rvp 13148/2015, Rvp 13149/2015, Rvp 13150/2015, Rvp 13151/2015, Rvp 13152/2015, Rvp 13153/2015, Rvp 13154/2015, Rvp 13155/2015, Rvp 13156/2015, Rvp 13157/2015, Rvp 13158/2015, Rvp 13159/2015, Rvp 13160/2015, Rvp 13161/2015, Rvp 13162/2015, Rvp 13163/2015, Rvp 13164/2015, Rvp 13165/2015, Rvp 13166/2015, Rvp 13167/2015, Rvp 13168/2015), Rvp 13169/2015, Rvp 13170/2015, Rvp 13171/2015, Rvp 13172/2015, Rvp 13436/2015, Rvp 13437/2015, Rvp 13438/2015, Rvp 13439/2015, Rvp 13440/2015, Rvp 13441/2015, Rvp 13442/2015 a Rvp 13443/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 534/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. augusta 2015, 31. augusta 2015, 3. septembra 2015, 10. septembra 2015, 18. septembra 2015 a 30. septembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), tak ako sú označené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v postavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, Okresným súdom Partizánske, Okresným súdom Trenčín, Okresným súdom Prievidza a Okresným súdom Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.
Okresné súdy rozhodli v predmetných veciach vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podala sťažovateľka odvolania. Následne jej okresné súdy vyrubili uzneseniami za podané odvolania súdny poplatok 20 € podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]. Proti uzneseniam okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľka odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd napadnutými rozhodnutiami tak, že potvrdil uznesenia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania.
Tvrdenie o porušení v sťažnostiach označených práv sťažovateľka odôvodňuje najmä takto:„Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie odvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov...... Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie...
V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.“
Podľa sťažovateľky jej „bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov... uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal[a]. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.“.
Sťažovateľka argumentuje aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007 poukazujúc na jeho časť, v ktorej sa uvádza: «Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver, že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.»
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „... podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.“.
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a rozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred ústavným súdom, a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich v odvolacom konaní o potvrdení rozhodnutí súdov prvého stupňa o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 453/2014, I. ÚS 517/2014, I. ÚS 763/2014, III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014, IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014, atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016