znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 533/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   B. B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 8/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. B., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2014 doručená   sťažnosť   B. B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorej   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 7   C   8/2012   (ďalej   len   „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je navrhovateľom   v konaní o zaplatenie 564 300 € s príslušenstvom, kde za odporcu je označená „Slovenská republika zastúpená   Ministerstvom   pôdohospodárstva   a rozvoja   vidieka   SR“.   Napadnuté   konanie začalo   v roku   2012   a   sťažovateľ   uvádza,   že   okresný   súd   odročil   ústne   pojednávanie na neurčito. Od toho času sa neuskutočnilo pojednávanie a do podania tejto sťažnosti nebol určený ďalší termín pojednávania v napadnutom konaní. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ tvrdí, že uplynul viac ako rok, počas ktorého bol okresný súd nečinný, a preto je sťažovateľ toho názoru, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom.

K využitiu účinných prostriedkov nápravy sťažovateľ uvádza, že v zmysle judikatúry Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“),   konkrétne   podľa   veci „Ištván a Ištvánová   proti   Slovenskej   republike   a   Komanický   proti   Slovenskej   republike   ESĽP, odmietol   prax   ústavného   súdu   podmieňujúcej   podanie   ústavnej   sťažnosti   na   prieťahy v konaní predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi súdu“, preto tento prostriedok nevyužil.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní, priznal mu   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   3   500   €,   ako   aj trovy   právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008) považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“)   podanú   predsedovi   príslušného   súdu.   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“),   ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o súdoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   predsedovi príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,   I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   tvrdil   a   argumentoval,   že   nevyčerpal   účinný   právny   prostriedok poskytnutý príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jeho označených práv s poukazom na už citované rozhodnutia ESĽP.

Zároveň   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   posudzovanom   prípade   sťažovateľa   neboli v sťažnosti iné dôvody hodné osobitného zreteľa tvrdené, ani preukázané, ktoré by mohli viesť k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   existenciu   procesnej   prekážky   pre   meritórne   rozhodovanie   o   tom, či v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručené   čl.   6   ods.   1   dohovoru, ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti ako predčasne podanú.

Ústavný   súd   k   argumentácii   sťažovateľa,   že   nie   je   potrebné   využiť „sťažnosť predsedovi   súdu“,   s odvolaním   sa   na   citované   rozhodnutia   ESĽP   uvádza,   že   okolnosti prípadov v uvedených veciach, v ktorých ESĽP konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, sú   rozdielne,   najmä   čo   sa   týka   celkovej   dĺžky   konaní   a   štádia,   v ktorom   ústavný   súd odmietol   sťažnosti   sťažovateľov   z   dôvodu   nevyužitia,   respektíve   formálneho   využitia účinného prostriedku nápravy pri porušovaní ich označených práv, pretože v posudzovanom prípade sťažovateľa ide o dvojročné konanie, pričom sťažovateľ poukazuje na konkrétny úsek konania (ojedinelý prieťah v trvaní viac ako rok). Za daných okolností preto nemožno tvrdiť,   že   sťažnosť   adresovaná   predsedovi   okresného   súdu   by   nemohla   byť   účinným prostriedkom nápravy v posudzovanom prípade, tak ako to paušálne a generalizujúco tvrdí sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti.   Ústavný   súd   prípomína,   že   každý   prípad   skúma individuálne, podobne, ako aj ESĽP, preto závery v konkrétnych uvádzaných prípadoch nemožno bez ďalšieho aplikovať automaticky.

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že aj v prípade akceptácie   sťažovateľových   názorov   o   nadbytočnosti,   respektíve   zbytočnosti   využitia sťažnosti predsedovi príslušného súdu, by bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, a to s poukazom na judikatúru ESĽP, podľa ktorej je primeraná dĺžka rozhodovania súdu na jednom stupni podľa okolností prípadu dva až tri roky, a takisto s poukazom   na   judikatúru   ústavného   súdu,   podľa   ktorej   „nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (IV. ÚS 203/03), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní. Aj s poukazom na   uvedené   je   ústavný   súd   preto   toho   názoru,   že   v posudzovanom   prípade   sťažnosť na postup   súdu   adresovaná   predsedovi   okresného   súdu   by   spĺňala   kritérium   účinného prostriedku nápravy, preto jeho nevyužitie posúdil ako prekážku a sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014