znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 533/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2012 predbežne prerokoval návrh Ing. P. B., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosti funkcií sp. zn. VP/39/12-K z 26. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Návrh   Ing.   P.   B. o d m i e t a   ako   zjavne   neopodstatnený   a   rozhodnutie   Výboru Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   sp.   zn.   VP/39/12-K z 26. júna 2012   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bol 23. augusta 2012 doručený návrh Ing. P. B., B. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   pre   nezlučiteľnosti   funkcií   (ďalej   len   „výbor“) sp. zn. VP/39/12-K z 26. júna 2012.

Navrhovateľ   uviedol,   že   26.   júla   2012   mu   bolo   doručené   rozhodnutie   výboru sp. zn. VP/39/12-K   z 26.   júna 2012,   z ktorého   vyplýva,   že   ako   bývalý   riaditeľ   štátneho podniku H., š. p., B. (ďalej len „štátny podnik“), porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) tým, že ako verejný funkcionár nepodal výboru do 31. marca 2012 oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za kalendárny rok 2011, za čo mu bola v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložená pokuta v sume 786 €.

V rámci   odôvodnenia   návrhu   navrhovateľ   uviedol,   že   funkciou   riaditeľa   štátneho podniku bol poverený 5. októbra 2010 a v súlade s čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podal do 30 dní od nástupu do verejnej funkcie oznámenie. Taktiež uviedol, že takéto oznámenie za obdobie roku 2010 podal výboru v lehote do 31. marca 2011.

Navrhovateľ tvrdil, že v polovici decembra 2010 mu bolo oznámené, že na základe výsledkov výberového konania sa jeho funkcia riaditeľa štátneho podniku končí ku koncu roka 2010. Podľa vyjadrenia navrhovateľa nie jeho zavinením sa odovzdávanie funkcie predĺžilo   až   do   4.   januára   2011,   pričom   v tejto   súvislosti   si   neuvedomil,   že   v zmysle ústavného zákona je povinný podať výboru oznámenie aj za 4 kalendárne dni roku 2011.

Vo   vzťahu   k nesplneniu   si   povinnosti   vyplývajúcej   mu   z ústavného   zákona navrhovateľ   uviedol,   že   mu   je   veľmi   ľúto,   že   tým   spôsobil „zbytočnú   prácu“ výboru. Vedomý si svojho pochybenia požadované oznámenie podal výboru dodatočne 31. júla 2012.

Navrhovateľ vyslovil, že aj keď sa dopustil „čiastočného pochybenia“, výška pokuty v sume 786 € sa mu zdá neprimerane vysoká, keďže jeho mesačný príjem v súčasnej dobe predstavuje sumu 628,50 € a splatenie pokuty by v jeho prípade podstatne skomplikovalo chod jeho domácnosti.

Vychádzajúc   z uvedených   tvrdení   navrhovateľ   žiadal   o preskúmanie   napadnutého rozhodnutia výboru.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril   výbor prostredníctvom   svojho predsedu   v liste sp. zn.   VP/39/12-K   z 11.   októbra   2012,   v ktorom   uviedol,   že   v danom   prípade   bolo rozhodnuté na základe úplne zisteného skutkového stavu a že napadnuté rozhodnutie je potrebné   považovať   za   vecne   správne.   Výbor   uviedol,   že   ani   samotný   navrhovateľ nespochybnil skutočnosť, že porušil povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona. K výške pokuty výbor uviedol: „Pokiaľ sa týka námietky neprimeranosti výšky pokuty, táto bola určená podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona, nakoľko jedna dvanástina ročného platu verejného funkcionára bola nižšia ako mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V takom prípade pri výpočte sumy podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona sa za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v   hospodárstve   Slovenskej   republiky   za   uplynulý   kalendárny   rok.   Výbor   pri   svojom rozhodovaní   je   striktne   viazaný   ustanoveniami   vyššie   uvedených   ustanovení   ústavného zákona, a nemá právnu voľnosť rozhodovať o inej sankcii ako je uvedená a nemôže brať do úvahy žiadne subjektívne skutočnosti na strane verejného funkcionára. Z tohto dôvodu i toto ustanovenie považujeme za vecne správne.“

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona. Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté uznesenie výboru. Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde je účastníkom konania navrhovateľ a výbor. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   verejný   funkcionár   je   povinný   do   30   dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok. V súlade s čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného   zákona   iný   verejný   funkcionár   (v   danom   prípade   navrhovateľ)   predkladá oznámenie výboru.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa   čl.   9   ods.   10   písm.   a)   ústavného   zákona   pokuta   sa   ukladá   v   sume zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného funkcionára, ak ide   o   porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7. Mesačným platom verejného funkcionára sa na účely tohto ústavného zákona rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie (čl. 9 ods. 15 ústavného zákona).   Podľa   čl.   9   ods.   16   ústavného   zákona   v   prípade,   ak   mesačný   plat   verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší ako priemerná   mesačná   nominálna   mzda   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa za mesačný plat považuje   priemerná   nominálna   mesačná   mzda   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky za uplynulý kalendárny rok.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na   preskúmanie   rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   je   konečné   okrem   rozhodnutia   podľa čl. 12 ods. 2.

Vychádzajúc z námietok navrhovateľa a z predloženého spisového materiálu výboru súvisiaceho   s danou   vecou   ústavný   súd   zistil,   že   17.   mája   2012   výbor   navrhovateľovi doručil   svoje   uznesenie   č.   32   z 3.   mája   2012,   ktorým   začal   konanie   vo   veci   ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona za porušenie povinnosti podať oznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. V zmysle tohto ustanovenia bol navrhovateľ povinný podať oznámenie za výkon verejnej funkcie, ktorú vykonával v roku 2011, do 31. marca 2012. Túto povinnosť si však ku dňu začatia konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nesplnil.

K predmetnému   rozhodnutiu   výboru   o začatí   uvedeného   konania   sa   vyjadril navrhovateľ listom z 30. mája 2012, v ktorom na svoju obranu uviedol totožné skutočnosti ako v návrhu doručenom ústavnému súdu.

Následne výbor na svojej 3. schôdzi prijal vo veci sp. zn. VP/39/12-K uznesenie č. 79 z 26. júna 2012, v ktorom konštatoval, že navrhovateľ ako bývalý riaditeľ štátneho podniku porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, za čo mu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) s použitím čl. 9 ods. 16 ústavného zákona uložil pokutu v sume 786 €. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 26. júla 2012.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa na konanie o návrhoch vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Predmetom   posudzovaného   návrhu   je   žiadosť   navrhovateľa   o   preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy tretej časti zákona o ústavnom súde označenom ako „Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov“   (§   73a   a   §   73b   zákona o ústavnom súde).

Z už   citovaných   ustanovení   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   v   konaní o preskúmanie   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore   s   ustanoveniami ústavného   zákona,   teda   že   povinnosti   verejného   funkcionára vyplývajúce z citovaného ústavného zákona neporušil, a teda nebol dôvod, aby mu výbor uložil pokutu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   vôbec   netvrdil,   že neporušil povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Naopak, navrhovateľ uviedol, že nemal vedomosť o tom, že do 31. marca 2012 bol povinný podať oznámenie za kalendárny rok 2011, pretože funkciu riaditeľa štátneho podniku vykonával len 4 dni tohto roku. Potom, ako bol výborom upozornený na to, že uvedenú povinnosť si nesplnil, 31. júla   2012   požadované   oznámenie   dodatočne   podal.   Navrhovateľ   teda   uznal,   že povinnosť uloženú mu ústavným zákonom riadne nesplnil a v tejto súvislosti vyjadril ľútosť nad tým, že výboru spôsobil „zbytočnú prácu“.

Vychádzajúc z podania navrhovateľa dospel ústavný súd k záveru, že jeho argumenty smerovali proti výške určenej pokuty, ktorú označil za neprimeranú. Zároveň uviedol, že zaplatenie pokuty by podľa jeho názoru podstatne ovplyvnilo chod jeho domácnosti, keďže jeho mesačný príjem v súčasnej dobe predstavuje sumu 628,50 €. Ústavný súd konštatuje, že   navrhovateľ   v tejto   súvislosti   nenamietal   postup   výboru   pri   určovaní   výšky   pokuty a ani netvrdil, žeby výbor uložil pokutu v rozpore s pravidlami, ktoré stanovujú jej výpočet.

Ústavný súd majúc na pamäti argumenty navrhovateľa konštatuje, že z citovaných ustanovení   §   73a   a   73b   zákona   o   ústavnom   súde   jednoznačne   vyplýva,   že   vo   vzťahu k pokutám   uloženým   verejným   funkcionárom   podľa   ústavného   zákona   mu   neprislúcha žiadne moderačné oprávnenie. Ústavný súd pripomína, že je štátny orgán (nezávislý súdny orgán   ochrany   ústavnosti)   a   jeden   zo   základných   princípov   právneho   štátu,   ktorý   je pozitívne zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasl. ústavy a ďalej konkretizovaných v zákone o ústavnom súde a nemôže sa zaoberať podaniami,   ktorými   sa   fyzické   osoby   domáhajú   niečoho,   čo   podľa   ústavy   a   zákona o ústavnom súde nemôže posudzovať (napr. I. ÚS 447/2010). Ústavný súd teda v tomto prípade nemôže prehodnocovať alebo určovať výšku   pokuty, ktorá bola navrhovateľovi určená príslušným orgánom – výborom.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde predmet tohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru,   je   jednoznačne   obmedzený   na   posúdenie   konania   navrhovateľa   ako   verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona. Primárnym impulzom   vzniku   tohto   konania   je   konanie verejného   funkcionára,   ktorý   je povinný plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z ústavného zákona (III. ÚS 137/2012). Vo vzťahu k pokutám uloženým verejným funkcionárom podľa ústavného zákona neplynie ústavnému súdu oprávnenie či možnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby dospel k   záveru,   že   konanie   verejného   funkcionára   nebolo   v   rozpore   s   ústavným   zákonom (II. ÚS 193/2012).   V danom   prípade   bolo   nepochybne   zistené,   že   navrhovateľ   porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ústavného zákona, čo napokon aj sám potvrdil. Z uvedeného dôvodu   sa   preto   ústavný   súd   primeranosťou   uloženej   pokuty   nezaoberal,   a   pokiaľ   ide o určenie správnosti jej výšky, túto skutočnosť navrhovateľ vôbec nenamietal.

Preskúmaním návrhu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru, že jeho návrh je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva z toho, že jeho odôvodneniu chýba   akákoľvek   argumentácia   týkajúca   sa   toho,   že   by   konanie   navrhovateľa   nebolo v rozpore s právami a povinnosťami uloženými mu ústavným zákonom, a teda neuvádza žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   ústavný   súd   mohol   kvalifikovať   ako   relevantné   v   rámci konania podľa § 73a zákona o ústavnom súde.

Uvedené zistenia boli podkladom na záver ústavného súdu uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2012