znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 531/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 15163/2013, Rvp 15164/2013, Rvp 15165/2013, Rvp 15166/2013, Rvp 15167/2013, Rvp 15168/2013, Rvp 15169/2013, Rvp 15170/2013, Rvp 15171/2013, Rvp 15172/2013, Rvp 15175/2013, Rvp 15176/2013, Rvp 15182/2013, Rvp 15184/2013, Rvp 15185/2013, Rvp 15186/2013, Rvp 15187/2013, Rvp 15188/2013, Rvp 15189/2013, Rvp 15190/2013, Rvp 15191/2013, Rvp 15192/2013, Rvp 15193/2013, Rvp 15194/2013, Rvp 16402/2013, Rvp   16403/2013,   Rvp   16404/2013,   Rvp   16405/2013,   Rvp   16406/2013   a sp.   zn.   Rvp 16407/2013, zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad Topľou   a   jeho   uzneseniami sp. zn. 6 Er/393/2003 z 28. júna 2012 (Rvp 15163/2013 ), sp. zn. 7 Er/429/2004 z 29. júna 2012 (Rvp 15164/2013 ), sp. zn. 6 Er/373/2004 z 29. júna 2012 (Rvp 15165/2013 ), sp. zn. 6 Er/110/2005 z 28. júna 2012 (Rvp 15166/2013 ), sp. zn. 7 Er/424/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 15167/2013   ),   sp. zn.   6   Er/162/2004   z   27.   júna   2012   (Rvp   15168/2013),   postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/179/2003 zo 4. apríla 2012 (Rvp 15169/2013),   sp.   zn.   1   Er   298/2006   zo   4.   apríla   2012   (Rvp   15170/2013),   sp.   zn.   2 Er/299/2006 z 19.apríla 2012 (Rvp 15171/2013), sp. zn. 2 Er 59/2005 z 19. apríla 2012 (Rvp   15172/2013),   postupom   Okresného   súdu   Humenné a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   18 Er/108/2008 z 10. januára 2013 (Rvp 15175/2013) a sp. zn. 19 Er/185/2003 z 1. augusta 2012 (Rvp 15176/2013), postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/381/2006 z 28. mája 2012 (Rvp 15182/2013), sp. zn. 2 Er /49/2006 z 30. apríla 2012 (Rvp 15184/2013), postupom Okresného súdu Prešov a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er /2604/2003 zo 4. apríla 2012 (Rvp 15185/2013), sp. zn. 26 Er /32/2005 zo 14. mája 2012 (Rvp 15186/2013), sp. zn. 26 Er /170/2004 z 11. apríla 2012 (Rvp 15187/2013), sp. zn. 26 Er /492/2003 zo 16. apríla 2012 (Rvp 15188/2013), sp. zn. 6 Er /2381/2003 zo 17. apríla 2012 (Rvp 15189/2013), sp. zn. 6 Er /2750/2006 z 12. júna 2012 (Rvp 15190/2013), sp. zn. 26 Er /3086/2005 z 12. apríla 2012 (Rvp 15191/2013), sp. zn. 23 Er /865/2005 z 5. apríla 2012 (Rvp 15192/2013), sp. zn. 26 Er /4068/2004 z 24. apríla 2012 (Rvp 15193/2013), postupom Okresného súdu Poprad a jeho uznesením sp. zn. 7 Er /263/2006 z 25. júna 2012 (Rvp 15194/2013), postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 1 Er /142/2003 z 19. apríla 2012 (Rvp 16 402/2013), sp. zn. 1 Er /598/2005 z 25. júna 2012 (Rvp 16403/2013), sp. zn. 1 Er /300/2006 zo 4. apríla 2012 (Rvp 16404/2013), sp. zn. 2 Er /338/2003 z 19. apríla 2012 (Rvp 16405/2013), sp. zn. 1 Er /498/2004 z 19. apríla 2012 (Rvp 16406/2013)   a   sp.   zn.   3 Er /11/2005   z   20.   apríla   2012   (Rvp   16407/2013),   postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. 4 CoE/148/2012 zo 6. februára 2013 (Rvp 15163/2013), sp. zn. 20 CoE/264/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 15164/2013), sp. zn. 1 CoE/142/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 15165/2013), sp. zn. 24 CoE/34/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 15166/2013), sp. zn. 9 CoE/94/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15167/2013), sp. zn.   10 CoE/113/2012   z 21.   februára   2013   (Rvp   15168/2013),   sp.   zn.   26   CoE/20/2012 z 9. januára   2013   (Rvp   15169/2013),   sp.   zn.   22   CoE/44/2012   zo 7. februára   2013 (Rvp 15170/2013), sp. zn. 18 CoE/152/2012 z 28. januára 2013 (Rvp 15 171/2013), sp. zn. 16 CoE/7/2013 z 28. januára 2013 (Rvp 15172/2013), sp. zn. 9 CoE 50/2012 z 11.decembra 2012 (Rvp 1175/2013), sp. zn. 17 CoE 6/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 15176/2013), sp. zn. 9 CoE/67/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15182/2013), sp. zn. 9 CoE/67/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15182/2013), sp. zn. 10 CoE/62/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15184/2013), sp. zn. 19 CoE/133/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 15185/2013), sp. zn. 1 CoE/159/2012 z 31.   januára   2013   (Rvp   15186/2013),   sp.   zn.   4   CoE/140/2012   z   30.   januára   2013 (Rvp 15187/2013), sp. zn. 17 CoE/203/2012 z 22. januára 2013 (Rvp 15188/2013), sp. zn. 6 CoE /4/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 15189/2013), sp. zn. 6 CoE /9/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 15190/2013), sp. zn. 6 CoE /281/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 15191/2013), sp. zn. 8 CoE/206/2012 z 21. januára 2013 (Rvp 15192/2013), sp. zn. 6 CoE/284/2012 z 31. januára   2013   (Rvp   15193/2013),   sp.   zn.   4   CoE/134/2012   zo   16.   januára   2013 (Rvp 15194/2013), sp. zn.4 CoE/154/2012 zo 6. februára 2013 (Rvp 16402/2013), sp. zn. 24 CoE/33/2012   z   15.   februára   2013   (Rvp   16403/2013),   sp.   zn.20   CoE/250 a 20 CoE/255/2012   z 31. januára   2013   (Rvp   16404/2013),   sp.   zn.   14   CoE/24 a 14 CoE/26/2013   z   12.   marca   2013   (Rvp 16405/2013),   sp.   zn.   14   CoE/112 a 14 CoE/113/2012   z   12.   marca   2013   (Rvp   16406/2013)   a sp. zn.   3   CoE/116/2012 zo 6. februára 2013 (Rvp 16407/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 15163/2013, Rvp 15164/2013, Rvp 15165/2013, Rvp 15166/2013, Rvp 15167/2013, Rvp 15168/2013, Rvp 15169/2013, Rvp 15170/2013, Rvp 15171/2013, Rvp 15172/2013, Rvp 15175/2013, Rvp 15176/2013, Rvp 15182/2013, Rvp 15184/2013, Rvp 15185/2013, Rvp 15186/2013, Rvp 15187/2013, Rvp 15188/2013, Rvp 15189/2013, Rvp 15190/2013, Rvp 15191/2013, Rvp 15192/2013, Rvp 15193/2013, Rvp 15194/2013, Rvp 16402/2013, Rvp 16403/2013, Rvp 16404/2013, Rvp 16405/2013, Rvp 16406/2013 a sp. zn. Rvp 16407/2013   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 531/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. a 27. mája 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uzneseniami sp. zn. 6 Er/393/2003 z 28. júna 2012 (Rvp 15163/2013   ),   sp. zn.   7   Er/429/2004   z   29.   júna   2012   (Rvp   15164/2013   ),   sp. zn. 6 Er/373/2004 z 29. júna 2012 (Rvp 15165/2013 ), sp. zn. 6 Er/110/2005 z 28. júna 2012 (Rvp   15166/2013   ),   sp. zn.   7   Er/424/2004   zo   7.   júna 2012   (Rvp   15167/2013   ),   sp. zn. 6 Er/162/2004 z 27.   júna 2012 (Rvp   15168/2013), postupom Okresného súdu   Bardejov a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   2   Er/179/2003   zo 4.   apríla   2012   (Rvp   15169/2013),   sp.   zn. 1 Er 298/2006 zo 4. apríla 2012 (Rvp 15170/2013), sp. zn. 2 Er/299/2006 z 19.apríla 2012 (Rvp 15171/2013), sp. zn. 2 Er 59/2005 z 19. apríla 2012 (Rvp 15172/2013), postupom Okresného súdu Humenné a jeho uzneseniami sp. zn. 18 Er/108/2008 z 10. januára 2013 (Rvp 15175/2013) a sp. zn. 19 Er/185/2003 z 1. augusta 2012 (Rvp 15176/2013), postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/381/2006 z 28. mája 2012 (Rvp 15182/2013), sp. zn. 2 Er /49/2006 z 30. apríla 2012 (Rvp 15184/2013), postupom Okresného   súdu   Prešov   a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   7   Er   /2604/2003   zo   4.   apríla   2012 (Rvp 15185/2013), sp.   zn.   26   Er   /32/2005   zo   14.   mája 2012   (Rvp   15186/2013), sp.   zn. 26 Er /170/2004 z 11. apríla 2012 (Rvp 15187/2013), sp. zn. 26 Er /492/2003 zo 16. apríla 2012   (Rvp   15188/2013), sp.   zn.   6   Er   /2381/2003   zo   17.   apríla   2012 (Rvp 15189/2013), sp. zn.   6   Er   /2750/2006   z   12.   júna   2012   (Rvp   15190/2013), sp.   zn. 26 Er /3086/2005 z 12. apríla 2012 (Rvp 15191/2013), sp. zn. 23 Er /865/2005 z 5. apríla 2012 (Rvp 15192/2013), sp. zn. 26 Er /4068/2004 z 24. apríla 2012 (Rvp 15193/2013), postupom Okresného súdu Poprad a jeho uznesením sp. zn. 7 Er /263/2006 z 25. júna 2012 (Rvp   15194/2013),   a   postupom   Okresného   súdu   Bardejov   a jeho   uzneseniami   sp.   zn. 1 Er /142/2003 z 19. apríla 2012 (Rvp 16 402/2013), sp. zn. 1 Er /598/2005 z 25. júna 2012 (Rvp   16403/2013), sp.   zn. 1   Er   /300/2006   zo 4.   apríla 2012   (Rvp   16404/2013), sp.   zn. 2 Er/338/2003 z 19. apríla 2012 (Rvp 16405/2013), sp. zn. 1 Er /498/2004 z 19. apríla 2012 (Rvp 16406/2013) a sp. zn. 3 Er /11/2005 z 20. apríla 2012 (Rvp 16407/2013) - ďalej len „postupy   a uznesenia   okresných   súdov“   -   a postupom   Krajského   súdu   v Prešove   a   jeho uzneseniami   sp.   zn.   4   CoE/148/2012   zo 6. februára   2013   (Rvp   15163/2013),   sp.   zn. 20 CoE/264/2012   z 31.   januára   2013   (Rvp   15164/2013),   sp.   zn.   1   CoE/142/2012 z 31. januára   2013   (Rvp   15165/2013),   sp.   zn.   24   CoE/34/2012   z 31. januára   2013 (Rvp 15166/2013), sp. zn. 9 CoE/94/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15167/2013), sp. zn. 10 CoE/113/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15168/2013), sp. zn. 26 CoE/20/2012 z 9. januára 2013 (Rvp 15169/2013), sp. zn. 22 CoE/44/2012 zo 7. februára 2013 (Rvp 15170/2013), sp. zn. 18 CoE/152/2012 z 28. januára 2013 (Rvp 15 171/2013), sp. zn. 16 CoE/7/2013 z 28. januára   2013   (Rvp   15172/2013),   sp.   zn.   9   CoE   50/2012   z 11.decembra   2012 (Rvp 1175/2013), sp.   zn. 17 CoE   6/2013   z 31.   januára 2013   (Rvp   15176/2013),   sp.   zn. 9 CoE/67/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15182/2013), sp. zn. 9 CoE/67/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15182/2013), sp. zn. 10 CoE/62/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 15184/2013), sp. zn. 19 CoE/133/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 15185/2013), sp. zn. 1 CoE/159/2012 z 31.   januára   2013   (Rvp   15186/2013),   sp.   zn.   4   CoE/140/2012   z   30.   januára   2013 (Rvp 15187/2013), sp. zn. 17 CoE/203/2012 z 22. januára 2013 (Rvp 15188/2013), sp. zn. 6 CoE /4/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 15189/2013), sp. zn. 6 CoE /9/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 15190/2013), sp. zn. 6 CoE /281/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 15191/2013), sp. zn. 8 CoE/206/2012 z 21. januára 2013 (Rvp 15192/2013), sp. zn. 6 CoE/284/2012 z 31. januára   2013   (Rvp   15193/2013),   sp.   zn.   4   CoE/134/2012   zo   16.   januára   2013 (Rvp 15194/2013), sp. zn.4 CoE/154/2012 zo 6. februára 2013 (Rvp 16402/2013), sp. zn. 24 CoE/33/2012   z   15.   februára   2013   (Rvp   16403/2013),   sp.   zn.   20   CoE/250 a 20 CoE/255/2012   z 31. januára   2013   (Rvp   16404/2013),   sp.   zn.   14   CoE/24 a 14 CoE/26/2013   z 12.   marca   2013   (Rvp 16405/2013),   sp.   zn.   14   CoE/112 a 14 CoE/113/2012   z   12.   marca   2013   (Rvp   16406/2013)   a sp. zn.   3   CoE/116/2012 zo 6. februára 2013 (Rvp 16407/2013) - ďalej len „postupy a uznesenia krajského súdu“.

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe   rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v   týchto   konaniach   začaté   exekučné konania.   V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa   taktiež   stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami Okresného súdu   Vranov   nad   Topľou,   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa,   Okresného   súdu   Humenné, Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Bardejov a Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresné   súdy“)   v sťažovateľkou   napadnutých   konaniach   rozhodnuté   o   zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Okrem toho boli zamietnuté jej návrhy na prerušenie konaní.   Sťažovateľka   tiež   tvrdí,   že   v   jej   veci   konajúce   súdy   nesprávne   aplikovali ustanovenia   smernice   Rady   93/13/EHS   z   5.   apríla   1993   o   nekalých   podmienkach v spotrebiteľských   zmluvách.   Krajský   súd   na   odvolania   sťažovateľky   svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V doplneniach   sťažností   doručených   ústavnému   súdu   25.   júla   2013   sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že   čl.   6   ods.   1   a čl.   7   ods.   1   smernice   Rady   93/13/EHS   z 5.   apríla   1993   o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,   ktorý   konštatoval ex offo   nekalú povahu zmluvnej podmienky,   nemusí   na to,   aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom   a   uzneseniami   krajského   súdu   v   uvedených   konaniach,   zruší   označené uznesenia   okresných   súdov   a   uznesenia   krajského   súdu,   veci   vráti   okresným   súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 15163/2013, Rvp 15164/2013, Rvp 15165/2013, Rvp 15166/2013, Rvp 15167/2013, Rvp 15168/2013, Rvp 15169/2013, Rvp 15170/2013, Rvp 15171/2013, Rvp 15172/2013, Rvp 15175/2013, Rvp 15176/2013, Rvp 15182/2013, Rvp 15184/2013, Rvp 15185/2013, Rvp 15186/2013, Rvp 15187/2013, Rvp 15188/2013, Rvp 15189/2013, Rvp 15190/2013, Rvp 15191/2013, Rvp 15192/2013, Rvp 15193/2013, Rvp 15194/2013, Rvp 16402/2013, Rvp   16403/2013,   Rvp   16404/2013,   Rvp   16405/2013,   Rvp   16406/2013   a sp.   zn. Rvp 16407/2013   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností,   ako aj vzhľadom   na totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa   stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta   2012,   sp.   zn.   I. ÚS 409/2012   z   22.   augusta   2012,   sp.   zn.   III.   ÚS   7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra   2013,   pri   akceptovaní právnych   záverov   rozhodnutí   všeobecných   súdov o neprípustnosti resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a hlavne notárske zápisnice, ako to bolo v týchto prípadoch, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností ústavným súdom na jej námietky, ktoré uviedla v doplneniach sťažností z 25. júla 2013 (uznesenia z 28. septembra 2013 sp. zn. III. ÚS 398/2013, sp. zn. III. ÚS 399/2013 a sp. zn. III. ÚS 400/2013 a ďalšie), prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti preto ústavný súd tieto sťažnosti odmietol bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013