znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 530/2012-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   októbra   2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   D.,   zastúpenej   spoločnosťou   E., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát Mgr. T. R., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4 C 274/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   D.   o d m i e t a   pre nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra 2012   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 4 C 274/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   ňou   ako   žalobcom „bol   12.2.2007 podaný   žalobný   návrh   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam“.   Sťažovateľka po opísaní stavu konania pred okresným súdom, ktorý do podania tejto sťažnosti nerozhodol o jej viacerých návrhoch na zmenu účastníkov konania, je toho názoru, že okresný súd je v jej veci nečinný, v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu jej označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto v závere sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vyniesol tento nález:

„1. Okresný súd Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 274/08 porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 274/08 p r i k a z u je konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-Eur (slovom štyritisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 323,52 Eur,.na účet právneho zástupcu sťažovateľa, č. účtu 0632448508/0900, vedený   v   Slovenskej   sporiteľni,   a.   s.,   variabilný   symbol   20072580,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že   sťažovateľka   je   zastúpená   advokátom,   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

V   prípadoch   obligatórneho   zastúpenia   navrhovateľa   advokátom   v   konaní pred ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Citované zákonné ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť (obdobne napr. I. ÚS 339/2012).

Ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť neobsahuje zákonom o ústavnom súde predpísanú náležitosť, a to riadne, akceptovateľné splnomocnenie pre účely zastupovania sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.

Splnomocnenie   pre   advokáta   neobsahuje   skutočnosť,   že   sa   udeľuje   v   konaní pred ústavným súdom. Uvedená skutočnosť je podstatnou náležitosťou podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nie je splnená zákonná podmienka, ktorá vyplýva z už citovaného ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a teda návrh nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti, nie je teda spôsobilý ani vyvolať začatie konania.

V tomto smere sa žiada dodať, že preukázanie zastúpenia riadnou plnou mocou pre účely konania pred ústavným súdom nie je len formálnou náležitosťou sťažnosti. Podľa názoru   ústavného   súdu   to   vyplýva   nielen   z príslušnej   osobitnej   právnej   úpravy,   ale   aj charakteru konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde,   a   preto   ju   z   uvedeného   dôvodu   odmietol   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   už ústavný súd rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých   sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené (m. m. II. ÚS 93/2011). Na základe uvedeného má sťažovateľka stále možnosť za predpokladu splnenia všetkých náležitostí obrátiť sa na ústavný súd s novým podaním v prípade, ak by v napadnutom konaní dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012