SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 53/2015-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka vo veci návrhu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Bohumírom Bláhom, advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 5,Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republikypre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/16/14-K zo 17. septembra 2014 takto
r o z h o d o l :
1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosťfunkcií sp. zn. VP/16/14-K zo 17. septembra 2014 z r u š u j e.
2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkciíj e p o v i n n ý zaplatiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovomdvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho advokáta JUDr. Bohumíra Bláhu,advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 53/2015-10z 10. februára 2015 prijal na ďalšie konanie návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia VýboruNárodnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)sp. zn. VP/16/14-K zo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorýmuložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – štatutárnemu orgánu/konateľoviobchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „
“), vykonávajúcemu túto funkciu od 31. mája 2012 pokutu podľa čl. 9ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkonefunkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákonč. 357/2004 Z. z.“) v sume 18 000 € za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2citovaného ústavného zákona po tom, ako „zistil, že ⬛⬛⬛⬛ vykonával v roku 2013 popri funkcii konateľa ⬛⬛⬛⬛... aj funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ “.
Navrhovateľ v návrhu vyjadruje presvedčenie, že „porušenia ústavného zákona tak, ako je uvedené v rozhodnutí sa nedopustil“ a „na svoju obranu uvádza, že právnická osoba počas uvedeného obdobia neuzatvárala obchody a teda pre ňu nepodnikal“. Okrem tohopoukazujúc na skutočnosť, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali inérozhodnutia výboru – sp. zn. VP/02/14-K z 27. mája 2014 a sp. zn. VP/15/14-Kzo 17. septembra 2014, namieta, že «jedno porušenie povinnosti čl. 5 ods. 2 ústavného zákona (orgánom zisteného ako verejným funkcionárom vykonávanie verejnej funkcie od 31. 5. 2012 do 13. 12. 2013, súčasne s funkciou konateľa v právnickej osobe) orgán považuje za tri samostatné porušenia a na každé zvlášť uložil pokutu ktorých súčet presahuje výšku pokuty určenú podľa ústavného zákona za také porušenie. Z jednotlivých rozhodnutí nie je možné sa potom dozvedieť na aké obdobia orgán tieto porušenia rozdelil v roku 2014, v ktorom za ne ukladal pokuty. Vo výroku jednotlivých rozhodnutí sa tieto „obdobia“ nedefinujú a v odôvodneniach sa nachádzajú protikladné tvrdenia.» Existenciapredchádzajúcich rozhodnutí tak tvorí „prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), eventuálne prekážku už prejednávanej veci (listispendencia), a preto konať vo veci VP/15/14-K a vo veci VP/16/14-K o tom samom porušení povinnosti verejného funkcionára, zákon neumožňoval“.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. VP/16/14-Kz 3. marca 2015 vyjadril predseda výboru Alojz Přidal a uviedol, že vzhľadom na to, žeo obdobnej veci ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 185/2014z 13. novembra 2014, „výbor nezaujíma k veci vecné ani právne stanovisko, a ponecháva vec na rozhodnutie ústavného súdu“.
Na uvedené vyjadrenie výboru reagoval navrhovateľ listom z 23. marca 2015, pričomopätovne vyjadril presvedčenie, že nového, opakujúceho sa či iného porušenia ako toho,o ktorom už bolo rozhodnuté, sa nedopustil.
II.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionármôže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dníodo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebofunkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolorozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanierozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dníodo dňa jeho doručenia.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejnéhofunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákonao ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sapripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.
Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľa orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporuzáujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejnýchfunkcionárov alebo podľa osobitného predpisu.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanieverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmupri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento zákonvzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodnýchspoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Podľa čl. 3 ods. 1 prvej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejnýmfunkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenúv čl. 2 ods. 1.
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmie byťštatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolnéhoalebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskejčinnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmiepodnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osobaza zákonom ustanovených podmienok.
Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak verejný funkcionárvykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanoveniado verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takúfunkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právnyúkon smerujúci k jej skončeniu.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, ževerejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmtoústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedolneúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom jekonanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonomalebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje ajpovinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Predmetom ústavného prieskumu je predložený návrh navrhovateľa, ktorým napádarozhodnutie výboru sp. zn. VP/16/14-K zo 17. septembra 2014, ktorým mu výbor podľačl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. uložil pokutu v sume 18 000 €za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., pretože„zistil, že ⬛⬛⬛⬛ vykonával v roku 2013 popri funkcii konateľa ⬛⬛⬛⬛... aj funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ “.
Uplatniac svoju právomoc vyplývajúcu z čl. 10 ods. 2 ústavného zákonač. 357/2004 Z. z. sa ústavný súd v danom prípade obmedzil výlučne na posúdenie konanianavrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnýmiustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a vychádzal z týchto skutočností:
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo) jediným spoločníkom spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ je Ministerstvo hospodárstvaSlovenskej republiky, a teda ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovouúčasťou štátu. Navrhovateľ bol konateľom tejto spoločnosti od 31. mája 2012 do 28. októbra2014.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo) funkcia konateľa spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „
“), navrhovateľovi skončila 13. decembra 2013, pričom zápis tejto zmeny bolvykonaný na základe rozhodnutia jediného spoločníka z 12. decembra 2013.
Z uvedeného vyplýva, že súbeh verejnej funkcie a podnikateľskej činnostiu navrhovateľa trval od 31. mája 2012 do 13. decembra 2013, t. j. 7 mesiacov a 1 deň v roku2012 a 11 mesiacov a 13 dní v roku 2013.
Ústavný súd v uznesení č. k. PLz. ÚS 1/2010-10 zo 7. júla 2010, ktoré bolo prijatépodľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátovústavného súdu, vyslovil, že zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie (dodržiavanie) ústavného zákonač. 357/2004 Z. z., ktorý verejným funkcionárom ustanovuje povinnosti a obmedzenia nielenpočas aktívneho výkonu funkcie, ale aj po jej skončení vrátane tzv. postzamestnaneckýchpovinností. Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byťdodržiavaný ústavný zákon, a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované.
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu pritom vyplýva, že už uznesenímsp. zn. III. ÚS 568/2014 z 24. septembra 2014 odmietol ako zjavne neopodstatnený návrhnavrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboru sp. zn. VP/02/14-K z 27.mája 2014, ktorým mu výbor uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č.357/2004 Z. z. v sume 10 500 € za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2 ústavnéhozákona č. 357/2004 Z. z., pretože „zistil, že ⬛⬛⬛⬛ vykonával v roku 2012 popri funkcii konateľa ⬛⬛⬛⬛... aj funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ “.
Predmetom ústavného prieskumu tak ostalo posúdiť opodstatnenosť poslednej pokutyuloženej navrhovateľovi v súvislosti so súbežným výkonom verejnej funkciea podnikateľskej činnosti v roku 2013 (trvajúcej v období od 1. januára 2013do 13. decembra 2013, t. j. 11 mesiacov a 13 dní).
Keďže k aplikácii zásady „ne bis in idem“ v konaní vo veci ochrany verejnéhozáujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa ústavný súd podrobne vyjadril už v uznesenísp. zn. III. ÚS 51/2015 z 10. februára 2015, ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnenýďalší návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výborusp. zn. VP/15/14-K zo 17. septembra 2014, nepovažoval v okolnostiach daného prípaduza potrebné tieto závery duplicitne citovať a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Majúc na zreteli, že konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejnéhozáujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konštruované na princípe jednoinštančnéhokonania, v ktorom je vylúčené podanie opravných prostriedkov, však ústavný súd považovalza potrebné, aby zahrnul do predmetu preskúmania v danej veci otázku správnosti výškypokuty uloženej navrhovateľovi (posledným) rozhodnutím výboru, k čomu tentov odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol:
„... Listom ⬛⬛⬛⬛, ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 252208/2014-1000-43975 zo dňa 9. októbra 2014 bolo výboru oznámené, že ⬛⬛⬛⬛, konateľ ⬛⬛⬛⬛ za obdobie január až december 2013 poberal odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 3 000 EUR mesačne na základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa.
Z uvedeného vyplýva, že ročný príjem verejného funkcionára za rok 2013 bol vo výške 36 000 EUR, a jedna dvanástina ročného príjmu verejného funkcionára za rok 2013 bola vo výške 3 000 EUR. Z tohto dôvodu bola výška pokuty uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia určená v uvedenej sume.“
Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta sa ukladáv sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejnýfunkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.
Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely tohto ústavnéhozákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jehoročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...
Ústavný súd konštatuje, že výbor nevyužil možnosť vyjadriť sa k návrhunavrhovateľa a ponechal vec na rozhodnutie ústavného súdu.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia výboru a jeho spisu sp. zn. 016/14ústavný súd zistil, že výška pokuty (18 000 €) za porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 5ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v súvislosti so súbežným výkonom verejnejfunkcie a podnikateľskej činnosti v roku 2013 nebola navrhovateľovi uložená v súlades čl. 9 ods. 10 písm. d) a čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
V tejto súvislosti ústavný súd musí poukázať na to, že výbor uložil navrhovateľovicelkom trikrát sankciu za porušenie povinností podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákonač. 357/2004 Z. z. (výbor sa o tom tiež zmieňuje v napadnutom rozhodnutí). Okremuvedeného uznesenia sp. zn. III. ÚS 51/2015 (ktorým ústavný súd potvrdil rozhodnutievýboru sp. zn. VP/15/14-K) rovnako ústavný súd rozhodol aj v rámci preskúmaniarozhodnutia výboru sp. zn. VP/02/14-K (uznesenie č. k. III. ÚS 568/2014-14z 24. septembra 2014). Keďže vo všetkých predmetných rozhodnutiach vrátanenapadnutého rozhodnutia je konštatačná časť výroku identická a nedá sa z nej odôvodiťobdobie, za ktoré sa navrhovateľovi sankcia ukladá, ústavný súd musel vychádzať z týchčastí rozhodnutí, kde sa odôvodňuje výška pokuty.
Z rozhodnutia výboru sp. zn. VP/15/14-K potom vyplýva, že sankcia bola uloženáza časť roka 2012 a výška pokuty správne vychádzala z priemernej mzdy v hospodárstveSlovenskej republiky v roku 2011.
Z rozhodnutia výboru sp. zn. VP/02/14-K vyplýva, že sankcia bola navrhovateľoviuložená za rok 2013, pretože výška pokuty správne vychádzala v súlade s čl. 9 ods. 15ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. z výšky príjmov navrhovateľa v predchádzajúcomkalendárnom roku, teda roku 2012.
Pri dodržaní rovnakého metodického postupu ústavný súd musí konštatovať, ženapadnuté rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta v sume 18 000 €vychádzajúca z jeho príjmu v roku 2013, je v rozpore s citovaným čl. 9 ods. 15 ústavnéhozákona č. 357/2004 Z. z. Použiť príjem navrhovateľa za uvedené obdobie na výpočet pokutyby bolo možné iba v prípade, ak by sa sankcia ukladala za rok 2014, v ktorom však užnavrhovateľ preukázateľne čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. neporušoval.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru týkajúcu sauplatňovania zásady prednosti ústavne konformného výkladu. Túto zásahu uplatnil ústavnýsúd najprv v konaní o súlade právnych predpisov, keď vyslovil tento právny názor: „Keďprávnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlades ústavou a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 ústavy (teraz čl. 7) a druhý výklad jes nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátneorgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou“(PL. ÚS 15/98). Zásadu prednosti ústavne konformného výkladu ústavný súd uplatňuje ajv konaniach o návrhoch fyzických osôb a právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejtozásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metódvýkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, boluprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciuústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetkyorgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospechrealizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práva slobôd“ (II. ÚS 148/06, m. m. IV. ÚS 96/07).
Vychádzajúc z doterajšej judikatúry ústavný súd zdôrazňuje, že pri svojejrozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciua interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnychprípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiskavšeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/08).
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutéhorozhodnutia výboru je nepreskúmateľné a arbitrárne, a preto ho ako celok podľa § 73b ods. 3zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku nálezu).
III.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súdeaj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnymzastupovaním advokátom Bohumírom Bláhom v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ v podaní z 23. marca 2015 vychádzajúc z ustanovení § 1 ods. 3, § 11ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vyčíslil trovy konania celkovou sumou284,08 € pozostávajúcou z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravazastúpenia, podanie písomného návrhu na ústavný súd) vykonané v roku 2014 a dva režijnépaušály.
Keďže navrhovateľom vyčíslené trovy konania sú v súlade s relevantnýmiustanoveniami vyhlášky, ústavný súd rozhodol o ich priznaní v požadovanej sume, ktorúzaviazal uhradiť výbor prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republikyoprávnenej nakladať s jej rozpočtovými prostriedkami (bod 2 výroku nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015