znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 53/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť D. Š., S., Š., vo veci porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   74/95 a Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 5 NcC 50/03, 5 NcC 51/03 a 5 NcC 52/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo faxom 19. júla 2007 a poštou 27. júla 2007 doručené podanie D. Š. (ďalej len „sťažovateľka“) označené ako „Sťažnosť na OS BA 4 pre porušovanie zákona a mojich ľudských práv, ktoré mi dávajú zákony, ústava a medzinárodné konvencie o ľudských právach vo veci námietky zaujatosti voči JUDr. M. K., OS BA 4“.

Z obsahu   jej   podania   vyplynulo,   že   sťažovateľka   (ako   občianka   Slovenskej republiky) ním požadovala zrušenie všetkých   rozhodnutí Okresného súdu   Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 74/95 a tiež Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 NcC 50/03, 5 NcC 51/03 z 29. a 31. marca 2004 a sp. zn. 5 NcC 52/03, pretože všeobecné súdy nerozhodli v súlade s jej návrhmi na vylúčenie zákonného sudcu okresného súdu z 9. decembra 1997, z 12. septembra 2002 a tiež zo 4. januára 2005.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20, § 50   a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľka   síce   označila   konkrétne   konania   okresného   súdu   a krajského   súdu, ktorých   protiústavnosť   namietala,   ale   jej   sťažnosť   neobsahovala   presné   označenie základných práv a slobôd podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), prípadne Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré mali byť týmto postupom a rozhodnutiami   všeobecných   súdov   porušené,   ani návrh   rozhodnutia   (petit)   vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu v uvedenej veci (napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04). K sťažnosti neboli pripojené ani kópie právoplatných   rozhodnutí okresného   súdu   a krajského súdu,   ktorými mali byť porušené sťažovateľkine základné práva alebo slobody.

Ústavný súd preto výzvou z 23. augusta 2007 upozornil sťažovateľku na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané   náležitosti   nespĺňa   (výzva   jej   bola   doručená 1. októbra 2007), zároveň ju poučil, že v konaní pred ústavným súdom musí byť právne zastúpená advokátom a vyzval ju, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti   v rámci   svojich   možností   odstránila.   V závere   bola   upozornená   aj   na   to,   že v prípade, ak podanie v určenej lehote nedoplní, ústavný súd môže jej podanie odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) alebo odložiť (§ 23a zákona o ústavnom súde).

Na   túto   výzvu   sťažovateľka   reagovala   podaním   zo   4.   októbra   2007   doručeným ústavnému   súdu   16.   októbra   2007,   v   ktorom   okrem   iného   k jej   zastúpeniu   advokátom uviedla: „To ma prekvapuje, že keď sa človek domáha svojich práv, ktoré mu zaručujú naše zákony   a ústava   a ktoré   mu   úrady   upierajú,   tak   on   má   platiť   advokáta,   aby   dosiahol spravodlivosť. To je niečo neuveriteľné. Riešenie prípadov porušenia práv resp. sťažnosť pre porušenie zákona má byť pre človeka zadarmo a bez advokáta. (...)

Pokiaľ ide o advokáta na to potrebujem dlhšiu dobu, v prípade že to bude aktuálne. Z predošlej skúsenosti viem, že advokáti nechcú prípad, ktorý sa týka námietky zaujatosti, a nie je to tak jednoduché nájsť advokáta zo Š. (...)“

V tomto podaní tiež žiadala ústavný súd, aby ju bližšie poučil o vyčerpaní opravných prostriedkov   týkajúcich   sa   rozhodovania   o námietke   zaujatosti.   V závere   požiadala,   aby ústavný súd „jej podanie zatiaľ neodmietol alebo neodložil“.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka aj napriek podrobnému poučeniu ústavného súdu nedoplnila svoju sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania)   v súlade   s požiadavkami   obsiahnutými   vo   výzve   ústavného   súdu z 23. augusta   2007.   Predovšetkým   nepredložila   ústavnému   súdu   splnomocnenie   na   jej zastupovanie   advokátom   v zmysle   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   neuviedla konkrétne   označenie   základných   práv   alebo   slobôd,   ktoré   mali   byť   postupmi a rozhodnutiami   všeobecných   súdov   porušené   v   zmysle   §   50   ods.   1   písm.   a)   zákona o ústavnom   súde   pri   rozhodovaní   o námietkach   zaujatosti,   a   k svojmu   doplňujúcemu podaniu   sťažovateľka   nepripojila ani žiadne kópie jej návrhov na vylúčenie   zákonného sudcu   okresného   súdu,   ani   namietané   rozhodnutia   okresného   súdu   sp.   zn.   17   C   74/95 a krajského súdu sp. zn. 5 Nc C 50/03, sp. zn. 5 Nc C 51/03 a sp. zn. 5 Nc C 52/03, z ktorých by vyplývala možnosť porušenia jej práv v súvislosti s uvedenými konaniami. Treba tiež konštatovať, že jej podania neobsahovali ani zrozumiteľný petit návrhu, ktorý by bol východiskom na rozhodovanie ústavného súdu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný   súd   preto   na   základe   uvedeného   rozhodol   o   odmietnutí   sťažnosti sťažovateľky   proti   postupom   všeobecných   súdov   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2008