znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 53/07-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. mája 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   Ú.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   M.   P.,   Ž.,   pre   namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 302/1996 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ú. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18   C   302/1996 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   302/1996 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ú.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ú. trovy konania v sume 7 425 Sk (slovom sedemtisícštyristodvadsaťpäť slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. P., Ž., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 53/07-12 z 27. marca 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ú.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 302/1996.

Sťažovateľ   uviedol,   že   návrhom   z 18.   marca   1996   sa   ako   navrhovateľ   domáhal vydania   nehnuteľností   z titulu   reštitúcie. „Okresný   súd   rozsudkom   z 21.   10.   1997, č. k. 18 C 302/96-100 nášmu návrhu vyhovel. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. 9. 1998, č. k. 9 Co 14/98 bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Od   tohto   dátumu,   teda   za   obdobie   viac   ako   8   rokov,   Okresný   súd   v Žiline   termín na pojednávanie nevytýčil,   vo veci nekonal a to napriek tomu,   že ide o vysokú hodnotu sporu   a súdne   konanie   prebieha   už   od   roku   1996.   Okresný   súd   v Žiline   porušil   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 18 C 302/96, nakoľko súdne konanie prebieha už 11. rok a za obdobie viac ako 8 rokov súd vo veci nekonal.“

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa „žiadna   zložitosť   veci   nemôže   v tomto   prípade ospravedlniť 11-ročnú dĺžku súdneho konania. (...) Právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzame,   nám   spôsobuje   materiálnu   aj   nemateriálnu   ujmu,   nakoľko   ide   o vysokú hodnotu   sporu.   Keby   Okresný   súd   v Žiline   neporušoval   naše   základné   ústavné   právo a domohli   by   sme   sa   vydania   predmetnej   nehnuteľnosti,   túto   by   sme   mohli   využívať na prenájom a získanými finančnými prostriedkami tak pokrývať náklady spojené s našou činnosťou“. Z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľ za primerané odškodnenie zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 SprS 145/07 z 5. apríla 2007   vyjadril   okresný   súd,   zastúpený   jeho predsedom,   kde   sa   okrem   prehľadu   úkonov nachádza   aj   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne,   ktorá   uvádza: „K   uvedenej   veci   sa   môžem vyjadriť   v krátkosti.   S účinnosťou   od   16.   4.   2003   som prevzala   spisy   senátu   17   C po JUDr. W. a ako zákonnej sudkyni mi spisy senátu 17 C boli pridelené s účinnosťou od 10. 6. 2003 v počte 271 nevybavených vecí za obdobie rokov 1991 až 2002, ktoré som prevzala už reštančné, rozpracované po predchádzajúcich kolegoch a staršie ako je táto vec. Z týchto prevzatých a nerozhodnutých vecí 271 zostalo nerozhodnutých k 1. 4. 2007 – 34 vecí (13 %), pričom k týmto prevzatým veciam nie sú priradené veci do 10. 6. 2003 s plným nápadom vecí a ktoré som popri reštančných veciach rozhodovala. Ročný nápad vecí v senáte 17 C za rok 2006 predstavoval 283 vecí, za mesiac marec 2007 nápad vecí 250. Mám eminentný záujem na vybavovaní vecí bez zbytočných prieťahov, avšak môžem vybaviť len toľko vecí, koľko je primerané pri riadnom plnení si povinností sudcu.

Vec vedená pod sp. zn.   18 C 302/96 (pridelená dňa 10. 6. 2003) si vyžadovala dôslednú prípravu vzhľadom na špecifickosť prejednávanej veci a po preštudovaní spisu a oboznámení bol predpokladaný termín nariadenia pojednávania na apríl 2007, pričom v mesiaci január 2007 bola doručená výzva právnej zástupkyni sťažovateľa na predloženie dokladov (v rámci prípravy pojednávania), ktorá stanovenú lehotu na predloženie dokladov požiadala právna zástupkyňa sťažovateľa predĺžiť do 6. 4. 2007 a súd jej žiadosti vyhovel. Po doručení   požadovaných   dokladov   k veci   sa   vzťahujúcich   bude   vytýčený   termín pojednávania.“

Predseda okresného súdu uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v podaní   z 19.   apríla   2007   uviedla,   že   súhlasí s upustením od ústneho prerokovania veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:Dňa 18. marca 1996 sťažovateľ podal návrh na začatie konania.Dňa 20. marca 1996 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie.Dňa 9. apríla 1996 sa odporca vyjadril k návrhu.Dňa   12.   apríla   1996   okresný   súd   vyžiadal   od   Katastrálneho   úradu   Ž.   (ďalej   len „katastrálny úrad“) list vlastníctva, ktorý mu bol doručený 24. apríla 1996.

Dňa 25. apríla 1996 okresný súd vyžiadal spis katastrálneho úradu. Dňa 10. júna 1996 podala právna zástupkyňa sťažovateľa stanovisko k vyjadreniu odporcu.

Dňa 10. júna 1996 sa na okresnom súde konalo pojednávanie za účasti zástupcu sťažovateľa a zástupcu odporcu, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd zabezpečí listiny z katastrálneho úradu.

Dňa 13. júna 1996 okresný súd požiadal katastrálny úrad o výpis z pozemnoknižnej vložky.

Dňa 16. júla 1996 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na predloženie listinných dokladov.

Dňa 25. júla 1996 právny zástupca odporcu požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na predloženie dokladov.

Dňa   11.   septembra   1996   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   odporcu na predloženie dokladov.

Dňa   24.   septembra   1996   právny   zástupca   odporcu   predložil   okresnému   súdu požadované doklady.

Dňa 25. septembra 1996 okresný súd požiadal katastrálny úrad o zaslanie dokladov.Dňa   17.   októbra   1996   katastrálny   úrad   oznámil   okresnému   súdu,   že   predmetné doklady pochádzajúce z doby pred rokom 1964 je potrebné žiadať z archívov organizácií, ktoré ich vydali.

Dňa 22. októbra 1996 okresný súd vyžiadal od Štátneho okresného archívu Ž. (ďalej len „štátny okresný archív“) listinné doklady k nehnuteľnostiam.

Dňa 29. októbra 1996 okresný štátny archív oznámil okresnému súdu, že požadované doklady sa v jeho archíve nenachádzajú.

Dňa 4. novembra 1996 okresný súd požiadal katastrálny úrad o zaslanie listinných dokladov.

Dňa 3. decembra 1996 katastrálny úrad oznámil okresnému súdu, že ním vyžiadané rozhodnutie sa na katastrálnom úrade nenachádza.

Dňa 28. mája 1997 okresný súd požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej   len   „ministerstvo   vnútra“),   aby   oznámilo,   kedy   bol   sťažovateľ   registrovaný na ministerstve vnútra.

Dňa 9. júna 1997 ministerstvo vnútra oznámilo okresnému súdu, že sťažovateľ nie je registrovaný ako občianske združenie.

Dňa 9. júna 1997 okresný súd požiadal Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej   len   „ministerstvo   kultúry“),   aby   oznámilo,   kedy   bol   sťažovateľ   registrovaný na ministerstve kultúry.

Dňa 4. augusta 1997 okresný súd určil termín pojednávania na 9. september 1997.Dňa 20. augusta 1997 ministerstvo kultúry oznámilo okresnému súdu, že sťažovateľ je registrovaný na ministerstve kultúry ako náboženská spoločnosť.

Dňa 9. septembra 1997 sa na okresnom súde konalo pojednávanie za účasti zástupcu sťažovateľa, ktoré bolo odročené na 21. október 2001 za účelom pribratia ďalšieho odporcu do konania.

Dňa   9.   septembra   1997   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   predloženie   rozhodnutia ministra kultúry o odňatí právnej subjektivity.

Dňa 22. septembra 1997 odporca predložil okresnému súdu vyžiadané rozhodnutie.Dňa 21. októbra 1997 sa na okresnom súde konalo pojednávanie za účasti zástupcu sťažovateľa, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 4. decembra 1997 podal odporca odvolanie proti rozsudku okresného súdu.Dňa 4. decembra 1997 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k podanému odvolaniu.

Dňa   15.   decembra   1997   požiadal   sťažovateľ   o predĺženie   lehoty   na   vyjadrenie z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne.

Dňa   19.   decembra   1997   sa   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vyjadrila   k odvolaniu odporcu.

Dňa 9. januára 1998 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 6. júla 1998 podal sťažovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia.Dňa 8. júla 1998 okresný súd vydal predbežné opatrenie.Dňa 28. júla 1998 odporca podal odvolanie proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia.

Dňa 30. júla 1998 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia.

Dňa   5.   augusta   1998   sa   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vyjadrila   k odvolaniu odporcu.

Dňa 10. augusta 1998 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia.

Dňa 31. augusta 1998 krajský súd uznesením potvrdil   uznesenie okresného súdu o vydaní predbežného opatrenia.

Dňa   25.   septembra   1998   krajský   súd   uznesením   zrušil   rozsudok   okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie; 7. októbra 1998 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 8. októbra 1998 okresný súd vyzval sťažovateľa na doručenie jeho stanov.Dňa 20. októbra 1998 sťažovateľ predložil svoje stanovy.Dňa 9. novembra 1998 predložila právna zástupkyňa sťažovateľa svoje vyjadrenie.Dňa 15. januára 2001 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie do senátu Mgr. D. W.

Dňa   15.   mája   2001   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   odporcu   na   zaujatie stanoviska k vyjadreniu právnej zástupkyne sťažovateľa.

Dňa 20. júna 2001 právny zástupca odporcu zaujal stanovisko k vyjadreniu právnej zástupkyne sťažovateľa.

Dňa   2.   februára   2007   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa na predloženie dokladov.

Dňa 20.   februára 2007   okresný   súd vyzval katastrálny úrad o zapožičanie   listiny č. d. 5332/1940.

Dňa 20. februára 2007 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľa o predĺženie lehoty na predloženie dokladov.

Dňa   2.   marca   2007   katastrálny   úrad   oznámil   okresnému   súdu,   že   listina č. d. 5332/1940 sa v jej archíve nenachádza.

Dňa   9.   marca   2007   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   predložila   okresnému   súdu doklady.

Dňa 23. marca 2007 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľa o predĺženie lehoty na predloženie ďalších dokladov.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorých každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutí súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 302/1996 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 302/1996 je vydanie nehnuteľnosti z titulu reštitúcie, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali takmer 11-ročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol   v konaní   aktívny   a súčinnostný.   Ani   okresný   súd   nemal   k správaniu   sťažovateľa výhrady.   Pri   hodnotení   správania   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho   konania   dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, bol postup okresného súdu. Ústavný súd   sa zaoberal   postupom   okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska sťažovateľom   namietaných   (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo v roku 1996. Ústavný súd zistil, že v tomto   súdnom   konaní   došlo   k opakovanej   nečinnosti.   Nečinnosť   bola   zistená od 8. októbra   1998,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa na   predloženie   jeho   stanov, do 15. mája 2001, keď okresný súd vyzval odporcu na zaujatie stanoviska (nečinnosť 2 roky a 7 mesiacov), a od 15. mája 2001, keď okresný súd vyzval odporcu na zaujatie stanoviska, do 2. februára 2007, keď okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na predloženie dokladov (nečinnosť 5 rokov a 9 mesiacov).

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a skutočnosť, že hoci konanie začalo ešte   v roku   1996,   bol   tento   nečinný   spolu   8   rokov   a   4   mesiace,   dospel   k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 302/1996 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 302/96 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   priznané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, pričom poukázal najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v dôsledku čoho u neho dochádza k stavu právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby účastník súdneho konania   čakal   na   výsledok   konania   o vydanie   nehnuteľnosti,   ktoré   nie   je   právoplatne skončené ani po takmer 11 rokoch. Takýto postup okresného súdu oprávnene vyvoláva u sťažovateľa stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby,   ako   aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru, že finančné   zadosťučinenie   v sume   100   000   Sk,   ktoré   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť v súlade   s výrokom   tohto   nálezu, je primeraným zadosťučinením   spojeným s porušením označených práv sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu); ústavný súd vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania v sume 7 424,60 Sk, ktoré aj bližšie špecifikoval.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   (§   36   ods.   2   zákona o ústavnom súde) v celkovej sume 7 425 Sk (bod 4 výroku nálezu), a to za dva úkony právnej služby po 2 970 Sk (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) plus 19 % DPH, pretože právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   bola   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk. Ďalej   ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004   Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení   neskorších   predpisov   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   dvakrát   náhradu režijného paušálu po 178 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2007