znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 53/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Z. P., bytom N. Z., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., Advokátska kancelária, N. Z., pre namietané porušenie jej základného práva   na   ochranu   vlastníctva   podľa   čl.   20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky rozsudkom   Krajského   súdu   v Nitre   z   8.   októbra   2002   sp.   zn.   11   S   52/02,   ako   aj rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002 a takto

r o z h o d o l:

Sťažnosť MUDr. Z. P.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22.   januára   2003   doručená   sťažnosť   MUDr.   Z.   P.,   bytom   N.   Z.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. D., Advokátska kancelária, N. Z.

Sťažovateľka uviedla, že 10. marca 2002 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 C 6/99 z 9. februára 1999,   ktorým   v právnej   veci   navrhovateľky   (v   konaní   pred   ústavným   súdom sťažovateľky)   proti   odporcovi   Ing.   M.   P.,   CSc.,   o   zrušenie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“)   rozhodol   tak,   že   bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu,   ktoré vzniklo uzavretím ich   manželstva 7. marca 1981 v Nových Zámkoch, zrušil počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Ing.   M.   P.,   CSc.,   10.   marca   1999   uzavrel   so   sťažovateľkou   dohodu o vyporiadaní BSM a kúpnu zmluvu. Dňa 11. marca 2002 bol podaný na Správu katastra   Nové   Zámky   návrh   na   zápis   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   na   LV č. 3511 a LV č. 2096 č. k. V 697/02.

Na   základe   rozhodnutia   Správy   katastra   Nové   Zámky   zo   17.   apríla   2002 č. V 697/2002 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý z dôvodu, že zo zápisu   na   LV   č.   3511   bolo   zistené,   že   zmluvná   voľnosť   účastníkov   dohody o vyporiadaní BSM bola obmedzená, pretože na LV č. 3511 sú zapísané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX 418/99 z 25. novembra 1999, EX 452/99 z 25. novembra 1999, EX 417/99 z 25. novembra 1999, EX 61/2000 zo 7. apríla 2000 a EX 592/2000 z 15. augusta 2000 a exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. EX 419/1999 z 25. novembra 1999. Zo zápisu na LV č. 2096 bolo zistené, že zmluvná voľnosť predávajúceho bola obmedzená, pretože na nehnuteľnosť sú vydané tie isté exekučné príkazy ako na LV č. 3511.

Dňa 20. novembra 2002 bol sťažovateľke doručený rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002, ktorým bolo v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002 potvrdené toto rozhodnutie z dôvodu obmedzenia zmluvnej voľnosti predávajúceho.

Dňa 2. januára 2003 podala sťažovateľka Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podnet sp. zn. 03/Pc/N/01 na podanie mimoriadneho dovolania.

Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   vidí   sťažovateľka   v tom,   že   v konečnom   dôsledku spôsobom odporujúcim zákonu nebol povolený prevod jej vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností z týchto dôvodov:

1. Obsahom vlastníckeho práva podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) je okrem iného právo vlastníka nakladať s predmetom svojho vlastníctva s tým, že podľa § 128 ods.   2   Občianskeho   zákonníka   možno   vlastnícke   právo   obmedziť,   len   ak   účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

2. Exekučnými príkazmi bolo v súlade s § 135 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a doplnení   ďalších   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zakázané nakladať so svojím majetkom len povinnému, t. j. manželovi sťažovateľky. S poukazom na znenie § 37 ods.   1   a   2   Exekučného   poriadku   je   pojmovo   vylúčené,   aby   povinný   bol   totožný s manželom   povinného,   t.   j.   so   sťažovateľkou.   Platí   preto,   že   zákaz   nakladania s majetkom podľa citovaných exekučných príkazov sa na sťažovateľku nevzťahuje, a   preto   zmluvná   voľnosť   sťažovateľky   v čase   uskutočnenia   právnych   úkonov obmedzená nebola.

3. Oba štátne orgány opomenuli, že podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných   práv   k nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „katastrálny   zákon“)   je   sťažovateľka   oprávnená   na   samostatné   podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nezávisle od vôle manžela sťažovateľky (povinného), pričom na ňu sa inhibitórium podľa exekučných príkazov nevzťahuje.

4.   Okrem   uvedeného   z rozhodnutia   Správy   katastra   Nové   Zámky   vyplýva, že   všetky   v ňom   citované exekučné   príkazy   boli   vydané   po   dni   uzavretia   dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy, t. j. po 10. marci 1999, preto v čase ich uzavretia zmluvná voľnosť sťažovateľky obmedzená nebola. Rozsudok Krajského súdu v Nitre a rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky sú v rozpore s dôvodovou správou k § 31 katastrálneho   zákona,   podľa   ktorej   katastrálny   úrad   skúma   podstatné   náležitosti príslušného   zmluvného   typu,   oprávnenie   prevodcu   nakladať   s nehnuteľnosťou z hľadiska existencie jeho práva k nehnuteľnosti a z hľadiska spôsobilosti na právne úkony v čase, keď k nemu došlo.

5.   Vklad   do   katastra   nehnuteľností   nie   je   otázkou   zmluvnej   voľnosti sťažovateľky,   ale,   naopak,   splnením   jej   zmluvného   práva   na   to,   aby   jej   manžel v súlade s jeho povinnosťou vyplývajúcou z citovaných právnych úkonov previedol na ňu vlastnícke právo ako podstatnú náležitosť dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy.

6. S poukazom na vyššie uvedené je rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky a Krajského súdu v Nitre v rozpore s § 123 a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 1 a 2 a § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a preto aj s čl. 20 ods. 4 ústavy.

Sťažovateľka   si   uplatnila   vo   svojej   sťažnosti   aj   priznanie   finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk z dôvodu, že boli porušené jej základné ľudské práva   a   slobody,   na   nehnuteľnosti   sa   ďalej   vykonáva   exekúcia   na   vymoženie pohľadávky oprávneného voči manželovi sťažovateľky, hoci by sa inak nevykonávala, čím je zmarený účel ochrany majetku sťažovateľky, ktorá nie je podnikateľom, a na dotknuté   nehnuteľnosti   sa   môže   v budúcnosti   uskutočniť   nútený   výkon   iného rozhodnutia, hoci by sa inak neuskutočnil.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 52/02-14 zo dňa 8. 10. 2002 boli porušené základné ľudské práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky č. V 697/02 zo dňa 17. 4. 2002 bolo porušené základné práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v Nitre   č.   k. 11 S 52/02-14 zo dňa 8. 10. 2002 zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky č. V 697/02 zo dňa 17. 4. 2002 zrušuje.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk.“

II.

Na   základe   listinných   dôkazov   predložených   samotnou   sťažovateľkou v uvedenej veci zistil ústavný súd tento skutkový stav:

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 10 C 6/99 z 10. marca 1999 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo sťažovateľky a jej manžela Ing. M. P., CSc., ku dňu právoplatnosti rozsudku, teda k 10. marcu 1999, podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka   na   návrh   sťažovateľky   z dôvodu,   že   Ing.   M.   P.,   CSc.   (manžel),   získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Následne v ten istý deň (10. marca 1999) uzavreli sťažovateľka a Ing. M. P., CSc., dohodu o vyporiadaní BSM, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vedená na LV č. 3511, a to pozemok - ostatná plocha o výmere 91 m2, parc. č. 7704/2 a rodinný dom s príslušenstvom na parc. č. 7704/1, súpisné číslo 2193 v katastrálnom území   Nové Zámky.   Na   základe   tejto   dohody   mala   nehnuteľnosť   nadobudnúť   do   výlučného vlastníctva sťažovateľka.

V ten istý deň, teda 10. marca 1999, uzavrel Ing. M. P., CSc., so sťažovateľkou kúpnu   zmluvu,   predmetom   ktorej   bol   prevod   nehnuteľnosti   -   pozemku   -   záhrady o výmere 403 m2, parc. č. 7704/1 v katastrálnom území Nové Zámky vedenej na LV č. 2096 do vlastníctva sťažovateľky.

Na   základe   rozhodnutia   Správy   katastra   Nové   Zámky   zo   17.   apríla   2002 č. V 697/2002 bol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v dohode o vyporiadaní BSM a v kúpnej zmluve zamietnutý. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia   je   zrejmé,   že   na   vklad   boli   predložené   tri   zmluvy,   a   to   dohoda o vyporiadaní BSM z 10. marca 1999, kúpna zmluva z 10. marca 1999 a zmluva o   zriadení   vecného   bremena   zo   7.   marca   2002.   Vzhľadom   na   to,   že   išlo   o   tri samostatné právne úkony, Správa katastra Nové Zámky ich posudzovala samostatne a zistila nasledovné nedostatky:

1. Vkladu vlastníckeho práva podľa predloženej dohody o vyporiadaní BSM nebolo možné vyhovieť, pretože návrh na vklad do katastra nehnuteľností nespĺňal náležitosti   podľa   §   47   ods.   2   Občianskeho   zákonníka,   ktorý   ustanovuje   3-ročnú hmotnoprávnu   lehotu   na   podanie   návrhu   na   vklad   do   katastra   odo   dňa   uzavretia dohody.   Okrem   toho   zo   zápisu   na   LV č.   3511   bolo   zistené,   že   zmluvná voľnosť účastníkov dohody bola obmedzená, pretože na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania,   boli   vydané   exekučné   príkazy   na   vykonanie   exekúcie   predajom nehnuteľnosti č. EX 418/99 z 25. novembra 1999, EX 452/99 z 25. novembra 1999, EX   417/99   z 25.   novembra   1999, EX   61/2000   zo 7.   apríla   2000   a   EX   592/2000 z   15.   augusta   2000   a   exekučný   príkaz   na   zriadenie   exekučného   záložného   práva č. EX 419/99 z 25. novembra 1999. Vydanie vyššie uvedených exekučných príkazov malo za následok zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom exekučného konania podľa § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

2. Vkladu vlastníckeho práva podľa predloženej kúpnej zmluvy nebolo možné vyhovieť, pretože návrh na vklad nebol podaný v 3-ročnej lehote podľa § 47 ods. 2 Občianskeho   zákonníka.   Okrem   toho   zo   zápisu   na   LV   č.   2096   bolo   zistené, že   zmluvná   voľnosť   predávajúceho   je   obmedzená,   pretože   na   predmetnom   liste vlastníctva   sú   zapísané   exekučné   príkazy   na   vykonanie   exekúcie   predajom nehnuteľností č. EX 452/1999 z 25. novembra 1999, EX 61/2000 zo 7. apríla 2000 a EX 592/2000 z 15. augusta 2000.

3. Vkladu práva vyplývajúceho z vecného bremena podľa predloženej zmluvy o   zriadení   vecného   bremena   nebolo   možné   vyhovieť,   pretože   táto   zmluva   právne nadväzovala na predchádzajúce právne úkony - kúpnu zmluvu a dohodu o vyporiadaní BSM, ktoré sa však nestali právne účinnými.

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002 bolo potvrdené rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že je vecne správne, aj keď zo strany   navrhovateľov   bola   odôvodnene   vznesená   námietka   proti   rozhodnutiu o oneskorenom podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, čo Správa katastra Nové   Zámky   uznala   ako   námietku   dôvodnú,   pretože   dohoda   o   vyporiadaní   BSM a kúpna zmluva boli uzavreté 10. marca 1999, 3-ročná lehota na podanie návrhu na vklad pripadla na nedeľu 10. marca 2002, teda posledným dňom bol podľa § 122 ods.   2   Občianskeho   zákonníka   najbližší   nasledujúci   pracovný   deň,   to   znamená pondelok   11.   marca   2002.   Teda   návrh   na   vklad   bol   podaný   v lehote.   Z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že Správa katastra Nové Zámky dospela k správnemu záveru,   že   zmluvná   voľnosť   nakladania   s nehnuteľnosťami,   ktoré   boli   predmetom kúpnej zmluvy a dohody o vyporiadaní BSM, bola obmedzená z toho dôvodu, že na LV č. 3511 a LV č. 2096 Správy katastra Nové Zámky boli zapísané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie predajom   nehnuteľností.   Zo zistených skutočností   vyplýva, že   Ing.   M.   P.,   CSc.,   mal   obmedzenú   zmluvnú   voľnosť   a   jeho   právo   nakladať s nehnuteľnosťami bolo obmedzené.

III.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ústavný súd   návrh   predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd   skúma, či   dôvody uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych a   trestnoprávnych   veciach;   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov verejnej   správy   a   zákonnosť   rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   napáda   tak rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky, ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre. V petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd zrušil obe spomínané rozhodnutia.

Z konkrétnych   okolností   uvedeného   prípadu,   ako   aj   z tvrdení   a   listinných dôkazov,   ktoré   sťažovateľka   ku   sťažnosti   pripojila,   však   vyplýva,   že   ochrana základných   práv   a   slobôd   sťažovateľky   pred   ňou   namietaným   zásahom   patrí   do právomoci   všeobecného   súdu,   v danom   prípade   Krajského   súdu   v Nitre,   ktorý o   ochrane týchto   práv a slobôd   aj rozhodol,   a nie do   právomoci   ústavného súdu. Sťažovateľka   tu   namieta   nesprávnosť   právneho   názoru,   ktorý   bol   vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002 a v rozhodnutí Správy katastra v Nových Zámkoch č. V 697/2002 zo 17. apríla 2002.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil právny názor, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly   zo   strany   ústavného   súdu   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok   porušenie základného práva alebo slobody   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   37/95,   II.   ÚS   58/98,   I.   ÚS   5/00,   I.   ÚS   17/01 a I. ÚS 13/00).

Po oboznámení sa s obsahom rozsudku Krajského súdu v Nitre z 8. októbra 2002 sp. zn. 11 S 52/02 ústavný súd dospel k názoru, že právny záver Krajského súdu v Nitre   v predmetnej   veci   nemožno   kvalifikovať   ako   zjavne   neodôvodnený   alebo arbitrárny, a preto nie je daná ani právomoc ústavného súdu na jeho preskúmavanie a prípadné nahradenie právnym názorom ústavného súdu v danej veci.

Na   základe   vyššie   uvedeného   ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003