znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 529/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného advokátom   JUDr.   Ladislavom   Ščurym,   advokátska   kancelária,   Mierová   1725,   Čadca, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-163/OO-CA-2014   a postupom   Okresnej   prokuratúry Čadca pri vybavení podnetu v konaní vedenom pod č. k. Pv 228/14/5502-36 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. augusta 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na informácie podľa čl. 26   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-163/OO-CA-2014   a postupom   Okresnej   prokuratúry Čadca (ďalej len „okresná prokuratúra“) pri vybavení podnetu v konaní vedenom pod č. k. Pv 228/14/5502-36.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v postavení poškodeného účastníkom trestného konania vedeného pred okresným riaditeľstvom Policajného zboru pre trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Sťažovateľ uvádza, že počas uskutočnených úkonov trestného konania – konfrontácií svedkov,   nebolo   zo   strany   orgánov   činných   v trestnom   konaní   umožnené   jeho splnomocnencovi vyhotoviť z priebehu týchto výsluchov zvukový záznam. Uvedený postup príslušníka Policajného zboru namietal sťažovateľ u dozorujúcej prokuratúry, ktorá posúdila jeho námietky ako podnet, avšak neopodstatnený s poukazom na neverejnosť prípravného konania.

Sťažovateľ argumentuje, že označeným postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo   k porušeniu   jednej   zo   základných   zásad   trestného   konania,   zásady   zdržanlivosti a primeranosti,   ktorá   vyžaduje   taký   postup   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   ktorý obmedzuje akékoľvek zásahy do základných práv a slobôd účastníkov trestného konania na nevyhnutnú mieru potrebnú na dosiahnutie účelu trestného konania.

Podľa   názoru   sťažovateľa   mu   orgány   činné   v trestnom   konaní   svojím   postupom odňali základné právo na informácie garantované čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, kde sťažovateľ svoje   stanovisko   argumentačne   podporuje   poukazom   na,   podľa   jeho   názoru,   súvisiacu judikatúru   ústavného   súdu,   ktorou   bolo   konštatované   porušenie   základného   práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy v štádiu súdneho konania.

Sťažovateľ je toho názoru, že „neverejnosť prípravného štádia trestného konania nelimituje   (neobmedzuje)   tú   ktorú   stranu   trestného   konania   na   to,   aby   si   z úkonu nevyhotovoval zvukový záznam. Neverejnosť znamená, že úkonu sa nezúčastňuje široká verejnosť, ktorá by mohla dohliadať prípadným svojim verejným tlakom na zákonnosť týchto úkonov, avšak domnievam sa, že pokiaľ osoba, ktorá sa zúčastní úkonu OČTK, si zvolí na ochranu svojich záujmov vyhotovenie zvukového záznamu, tak pri tejto činnosti nemôže byť limitovaná.“.

Sťažovateľ preto v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jeho základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: ORP-163/OO-CA-2014 a postupom okresnej prokuratúry pri vybavení podnetu v konaní vedenom pod č. k. Pv 228/14/5502-36 „opatrenie“ okresnej prokuratúry zrušil a vrátil vec okresnej prokuratúre na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ porušenie svojho základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy vidí v postupe   príslušníka   Policajného   zboru,   ktorý   mu   ako   účastníkovi   vedeného   trestného konania   neumožnil   vyhotoviť   si   prostredníctvom   splnomocnenca   zvukový   záznam z priebehu   realizovaných   úkonov,   a   tiež   v spôsobe   vybavenia   jeho   podnetu   okresnou prokuratúrou,   ktorá   sa   s postupom   príslušníka   Policajného   zboru   stotožnila   odkazujúc na neverejný charakter prípravného konania. Sťažovateľ považuje postup oboch orgánov činných v trestnom konaní „za zrejmý exces z ich právomocí, pretože svoje rozhodnutie nepodložili žiadnym relevantným odkazom na právny predpis alebo konštantnú judikatúru súdov“.

V zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   v konaní   o individuálnych sťažnostiach   fyzických   a právnických   osôb   namietajúcich   porušenie   svojich   základných práv   alebo   slobôd   uplatňuje   princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu,   z ktorého vyplýva   povinnosť   sťažovateľa   pred   tým,   ako   uplatní   ochranu   svojich   základných   práv a slobôd   pred   ústavným   súdom,   vyčerpať   jemu   dostupné   a   účinné   právne   prostriedky ochrany pred iným orgánom verejnej moci. V opačnom prípade ústavný súd pri predbežnom prerokovaní   sťažnosti   odmietne   takúto   sťažnosť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci na jej prerokovanie, resp. pre jej neprípustnosť (obdobne napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06).

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému   súdu   právomoc   zaoberať   sa   namietaným   porušením   základného   práva   alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (m. m.   I.   ÚS   78/99).   Podstatou   účinnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, resp. iný právny prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (obdobne I. ÚS 36/96).

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon o   prokuratúre“) prokurátor preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Sťažovateľovi teda poskytuje možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry   pri   vybavení   jeho   podnetu   citované   ustanovenie   §   34   ods.   1   zákona o prokuratúre.

Sťažovateľ teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia svojho   základného práva (pozri obdobne   III.   ÚS 214/07). V prípade zistenia neústavnosti   v zmysle   námietok   sťažovateľa   vo   vzťahu   k   označenému postupu   orgánov činných v trestnom konaní má príslušný nadriadený prokurátor pri vybavení opakovaného podnetu oprávnenie záväzným pokynom nariadiť zjednanie nápravy.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov   (napr. III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06).

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   smerujúcu   proti   označenému   postupu okresného riaditeľstva Policajného zboru a okresnej prokuratúry posúdil ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015