znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 528/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   D.,   s.   r.   o., (právnej   nástupkyne obchodnej   spoločnosti   L.,   s. r. o.),   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   OLEXOVA VASILISIN   s. r. o,   Dunajská   18,   Bratislava,   v mene   ktorej   koná   advokát   a konateľ JUDr. Marcel   Vasilišin,   LLM,   vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd „odmietnutím odvolania z 29. apríla 2014“ Daňového úradu Bratislava proti jeho rozhodnutiu sp. zn.... z 11. apríla 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., (ďalej len „pôvodná sťažovateľka“) pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) „odmietnutím odvolania z 29. apríla“ (ďalej len „odmietnutie odvolania“) Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) proti jeho rozhodnutiu sp. zn.... z 11. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie“).

Sťažovateľka   písomným   podaním   doručeným   11.   augusta   2014   oznámila   právne nástupníctvo   pôvodnej   sťažovateľky   na   obchodnú   spoločnosť   D.,   s.   r.   o., (ďalej   len „sťažovateľka“), a skutočnosť, že trvá na podanej sťažnosti.

Z predloženej sťažnosti pôvodnej sťažovateľky a jej príloh vyplýva, že daňový úrad rozhodnutím   určil   pôvodnej   sťažovateľke,   ktorá   žiadala   o registráciu   pre   daň   z pridanej hodnoty,   zložiť   zábezpeku   na   daň   z pridanej   hodnoty   v sume   340 000   €   na   obdobie dvanástich   mesiacov.   Proti   uvedenému   rozhodnutiu   podala   pôvodná   sťažovateľka odvolanie,   na   ktoré   daňový   úrad reagoval   odmietnutím   odvolania   z dôvodu   formálneho nedostatku,   že   nebolo   podané   do   elektronickej   podateľne.   Sťažovateľka   s postupom daňového úradu nesúhlasí, „keďže nemá zákonnú, ústavnú, forenznú (ESD) ani elementárnu logickú oporu“. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „proti tomuto postupu doručil sťažovateľ   dňa   13.06.2014   e-mailom   a dňa   17.06.2014   poštou   sťažnosť.   Na   sťažnosť porušovateľ   sťažovateľovi   doposiaľ   neodpovedal   ani   ju   iným   spôsobom   nevybavil a sťažovateľ je preto nútený sa pre ochranu svojich ústavných práv obrátiť na tento súd..

V závere ústavnej sťažnosti na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej označených práv odmietnutím odvolania daňového úradu, prikázal daňovému úradu prijať sťažovateľkou podané odvolanie proti rozhodnutiu   daňového   úradu,   ako   aj priznať   náhradu   trov   konania.   Zároveň   žiadala   aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia daňového úradu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom   súde návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zaoberal tým, či účinnú ochranu práv, ktorých porušenie vo svojej sťažnosti namietala, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkov nápravy, ktoré je možné súčasne považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jeho práva (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), teda či v danom prípade nejde o nedostatok právomoci ústavného súdu.

Z obsahu sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že k porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť podľa odmietnutím odvolania daňového úradu proti rozhodnutiu daňového úradu.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   účinnom   od   1.   septembra   2003   (ďalej   len   „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa   odseku 2   citovaného   ustanovenia   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie   o   právach   a   povinnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb   v   oblasti verejnej správy.

Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho   dôsledku   bol   proti   nej   priamo   vykonaný,   môže   sa   pred   súdom   domáhať ochrany   proti   zásahu,   ak   taký   zásah   alebo   jeho   dôsledky   trvajú,   alebo   hrozí   jeho opakovanie.

Preskúmajúc   negatívnu   enumeráciu   a postupy   a rozhodnutia,   ktoré   sú   vylúčené z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že nie je žiaden legálny dôvod na záver, podľa ktorého by malo byť v danej veci namietané odmietnutie odvolania daňového úradu (ako orgánu verejnej moci) pri výkone jej úloh z tejto právomoci vylúčené.

Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažovateľka mala a má v systéme všeobecného súdnictva   k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   na dosiahnutie   nápravy   svojich označených práv, porušenie ktorých v konaní pred ústavným súdom namietala. Účinným prostriedkom   nápravy   v prípade   namietaného   porušenia   označených   práv   odmietnutím odvolania proti rozhodnutiu daňového úradu bol a je návrh všeobecnému súdu v závislosti od právneho posúdenia povahy odmietnutia odvolania. Pokiaľ ho sťažovateľka považovala za   rozhodnutie,   mohla   podať   návrh   podľa § 244   OSP   a nasl., alebo   ak   odmietnutie odvolania sťažovateľka považovala za iný zásah, mohla podať návrh podľa § 250v ods. 1 OSP. Podľa zistení ústavného súdu obe návrhy pôvodná sťažovateľka aj podala a sú vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2 S 135/2014 (ako žaloba proti nezákonnému postupu a rozhodnutiu) a pod sp. zn. 5 S 119/2014 (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka disponovala a aj využila dostupný a účinný prostriedok nápravy ňou namietaného porušenia označených práv, o ktorom je v konečnom dôsledku   oprávnený   rozhodnúť   všeobecný   súd.   Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity, podľa ktorého   ústavný   súd   rozhoduje   o individuálnych   sťažnostiach   fyzických   osôb alebo právnických   osôb   vo   veci   porušenia   ich   základných   práv   alebo   slobôd   v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k predmetnému odmietnutiu odvolania daná právomoc ústavného súdu.

Tento   záver   má   oporu   aj   v   stabilnej   judikatúre   ústavného   súdu   (podobne IV. ÚS 65/02, II. ÚS 147/02, II. ÚS 148/02).

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   v rámci   predbežného prerokovania odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie bez toho,   aby   sa   zaoberal   tým,   či   vôbec   mohlo   namietaným   odmietnutím   odvolania   dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014