znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 527/2021-35

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa SEC TRADE s. r. o., Hraničná 18, Bratislava, IČO 44 845 006, zastúpeného URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 1S/43/2019 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 1S/43/2019 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 1S/43/2019 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 460,90 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. septembra 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom krajského súdu vo veci správnej žaloby. Okrem toho žiada, aby ústavný súd krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 2 500 eur.

II.

2. Daňový úrad rozhodnutím zo 4. októbra 2018 znížil sťažovateľovi nadmerný odpočet dane za marec 2016 z 2 905,23 eur na 48,23 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. februára 2019 potvrdilo rozhodnutie daňového úradu. Sťažovateľ podal 28. februára 2019 na krajskom súde správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd 25. marca 2019 sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a 29. apríla 2019 doručil sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného. Dňa 7. mája 2019 sťažovateľ doručil súdu repliku k vyjadreniu žalovaného. Dňa 10. mája 2019 krajský súd rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku žaloby. Krajský súd 5. októbra 2021 nariadil termín pojednávania na 25. november 2021.

III.

3. Sťažovateľ namieta, že po viac ako dva a pol roka od podania žaloby nie je rozhodnuté, hoci vec nie je skutkovo, procesne a ani právne zložitá. Sťažovateľ dĺžku konania viac než dva a pol roka považuje za neprimeranú.

4. Krajský súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril tak, že predložil vyjadrenie sudcu, ktorému bola vec pridelená a z ktorého vyplýva, že boli vykonané všetky nevyhnutné úkony k tomu, aby vo veci mohlo byť rozhodnuté s tým, že je nariadený termín pojednávania na 25. november 2021. Poukázal na zaťaženosť a neobsadenie senátu.

5. Sťažovateľ k vyjadreniu krajského súdu uviedol, že je objektívne zodpovedný za celkovú dĺžku konania, pričom svoju nečinnosť potvrdil aj uvedením úkonov, z ktorých vyplýva jeho nečinnosť.

IV.

6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).

7. Vec je skutkovo a právne celkom jednoduchá, keďže žiadne skutočnosti medzi stranami neboli sporné a rozhodovanie o správnych žalobách je bežnou činnosťou všeobecných súdov. V správaní sťažovateľa neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vplývali na dĺžku konania. Význam sporu pre sťažovateľa vyplynul z toho, že sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, v zmysle ktorého bol sťažovateľovi znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty. Tým, že ide o správne konanie, ktoré má poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred nezákonným, resp. nesprávnym rozhodnutím orgánu verejnej moci, čo zjavne môže ovplyvniť aj podnikateľskú činnosť sťažovateľa, možno dospieť k záveru, že sťažovateľ bol na svojich právach dotknutý a význam sporu pre sťažovateľa bol podstatný. Rozhodujúci bol postup krajského súdu v spore, ktorý vo veci nekonal od mája 2019 do októbra 2021, teda viac ako dva roky. To viedlo k tomu, že banálny spor, v ktorom možno pri bezprieťahovom postupe očakávať rozhodnutie krajského súdu v dobe nie dlhšej ako šesť mesiacov, nebol krajským súdom dosiaľ rozhodnutý. Postup krajského súdu nesmeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, keďže nečinnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovené a vyslovené, že postupom krajského súdu boli porušené sťažovateľom namietané základné práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny.

8. Vzhľadom na to, že v spore sťažovateľa nie je právoplatne rozhodnuté a nie je ani rozhodnuté o výške náhrady trov, bolo krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy prikázané, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

9. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Tak je to aj v tomto prípade, v ktorom rozhodujúcim faktorom pri zistení porušenia základných práv sťažovateľa bola hrubá nečinnosť krajského súdu. S prihliadnutím na doterajšiu celkovú dĺžku konania, správanie sťažovateľa, význam sporu pre sťažovateľa a postup súdu ústavný súd sťažovateľovi priznal podľa čl. 127 ods. 3 ústavy finančné zadosťučinenie 500 eur a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

10. Právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych súdov a správnych orgánov v daňovom konaní, v ktorom sa znížil sťažovateľovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty. Je potrebné odkázať na judikatúru ESĽP, ktorá vylučuje aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru na daňové veci, pretože tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (Jussila proti Fínsku, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006; Ferrazzini proti Taliansku, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001). Nejde teda o rozhodovanie v občianskych veciach ani o rozhodovanie o trestnom obvinení, čo je predpokladom aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru. Výnimku ESĽP nachádza v daňových veciach pri ukladaní daňových sankcií, ktoré majú preventívno-represívny charakter, ktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru (Engel a spol. proti Holandsku, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976). Preto ústavná sťažnosť vo vzťahu k čl. čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dôvodná.

V.

11. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu krajský súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením. Výška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku 2021 je 181,17 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 181,17 eur), čo spolu s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 10,87 eur) predstavuje 384,08 eur, k čomu treba podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty 76,82 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2021

Robert Šorl

predseda senátu