SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 525/2015-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,L. Novomeského25,Pezinok,pre namietanéporušeniejejzákladnéhoprávana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 38/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti obchodnej spoločnostin e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 525/2015-11 z 20. októbra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 14 C 38/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Následne ústavný súd 16. novembra 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sak vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústnehopojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. januára 2016. V jehoprílohe sa nachádzalo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne s chronológiou úkonov okresnéhosúdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
9. marca 2011 - sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu,
6. mája 2011 - okresný súd žiadal poskytnúť informácie od ORPZ Bratislava 5a zapožičať spis sp. zn. ORP-214/2-OVK-B5-2004,
1. júna 2011 – ORPZ Bratislava doručil požadovaný spis okresnému súdu,
6. júla 2011 – okresný súd uznesením vyzval odporcu na vyjadrenie sa k žalobe,
21. júla 2011 – bola okresnému súdu doručená odpoveď odporcu, v zmysle ktorejodporca nedisponuje aktuálnymi informáciami s prísľubom, že sa vyjadrí až po doručenís vecou súvisiacich materiálov,
19. septembra 2011 – urgencia odporcu na doručenie vyjadrenia,
5. októbra 2011 – doručená žiadosť odporcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie,
21. decembra 2011 – žiadosť súdu o zapožičanie kópie spisu Okresnej prokuratúryBratislava V, sp. zn. 1 PV 842/2005,
13. januára 2012 – odpoveď Okresnej prokuratúry Bratislava V, že požadovanýdozorový spis nie je možné zapožičať bez pokynu Generálnej prokuratúry SR,
22. marca 2012 – urgencia odporcu na doručenie vyjadrenia,
4. apríla 2012 – doručené vyjadrenie odporcu,
14. a 18. mája 2012 – žiadosť sťažovateľky o určenie termínu pojednávania,
11. októbra 2012 a 14. novembra 2012– elektronické podanie sťažovateľky spojenéso žiadosťou o určenie termínu pojednávania,
27. mája 2014 – pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky odročené na 15. októbra2014,
4. júla 2014 – doručené podanie odporcu,
15. októbra 2014 – pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky odročenéna 25. novembra 2014 pre jej neúčasť,
25. novembra 2014 – pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky odročenéna 24. februára 2015 pre neúčasť sťažovateľky,
23. februára 2014 – oznámenie o zrušení termínu pojednávania emailom z dôvoduchoroby zákonnej sudkyne,
20. apríla 2015 – doručené emailové podanie sťažovateľky do podateľne okresnéhosúdu so žiadosťou o odročenie určeného termínu pojednávania z dôvodu vyšetrenia sluchumal. syna, ktoré sa malo konať 22.4.2015,
22. apríla 2015 – pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľkyna 9. júna 2015,
9. júna 2015 – pojednávanie, odročené z dôvodu ďalšieho dokazovaniana 23. septembra 2015,
15. júna 2015 – doručené podanie sťažovateľa spolu s listinnými dôkazmi,
7. augusta 2015 – doručené vyjadrenie odporcu,
21. septembra 2015 - doručené emailové podanie sťažovateľky do podateľneokresného súdu so žiadosťou o odročenie určeného termínu pojednávania na 23. septembra2015 z dôvodu ošetrovania člena rodiny,
23. septembra2015 – pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neúčasťsťažovateľky na 1. decembra 2015,
1. decembra 2015 – pojednávanie, odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutiana 16. decembra 2015,
16. decembra 2015 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok, doručený 20. januára 2016sťažovateľke ako poslednému z účastníkov konania
28. januára 2016 – doručené odvolanie sťažovateľky proti rozsudku.
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. marca 2016, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že„z chronologického prehľadu úkonov vyplýva, že okrem obdobia od 22.03.2012 (urgencia odporcovi na vyjadrenie) do 27.05.2014 (prvé pojednávanie), keď dochádzalo zo strany súdu k zbytočným prieťahom, súd vo veci priebežne konal. V dôsledku nečinnosti v predmetnom období som listom zo dňa 30.04.2015 vyhodnotila sťažnosť navrhovateľa ako dôvodnú a vyzvala zákonnú sudkyňu a vyššieho súdneho úradníka, aby konali bez prieťahov. Nasledujúce obdobie podľa môjho názoru nebolo poznačené zbytočnými prieťahmi... Navrhovateľ v sťažnosti uviedol, že v období od 12.4.2014 a do 15.1.2015 bol vo väzbe. Túto skutočnosť však navrhovateľ v konaní 14 C 38/2011 súdu neoznámil, čím si nesplnil svoje povinnosti a tak sám zapríčinil, že zásielky sa vracali súdu neprevzaté a pojednávania boli z toho dôvodu odročené..“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia súhlasila s upustenímod ústneho pojednávania vo veci.
Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že„vec je skutkovo náročná, súd si musel zabezpečiť vyšetrovací spis a naštudovať si príslušný spis a ďalšie listinné dôkazy, ktoré s vecou súvisia. Naviac, spornou okolnosťou v danej veci je aj otázka posudzovania aktívnej legitimácie navrhovateľa. Navrhovateľ má viacero konaní, s ktorými /na OS BA V sp. zn. 50 C 96/2012, OS BA I 9 C 223/2009 a iné/ predmetná vec súvisí.“.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu25. januára 2016 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konanípred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka žalobcom„o náhradu nemajetkovej ujmy“ a žalovaným Slovenská republika, ústavný súd konštatuje,že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, hociústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť/bola čiastočne ovplyvnená skutkovounáročnosťou prerokovávanej veci, keďže sťažovateľka svoj nárok opierala o nesprávnyúradný postup Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V v trestnej veci, kdesťažovateľka vystupuje ako poškodená, pričom táto trestná vec nie je právoplatne ukončená.
2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiskadruhého kritéria zistil ústavný súd určité okolnosti signalizujúce podiel sťažovateľky akojeho účastníka na narušení plynulosti konania, pričom túto skutočnosť ústavný súdzohľadnil pri hodnotení postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd máv tomto smere na mysli neoznámenie skutočnosti, že konateľ sťažovateľky bol od 12. apríla2014 do 15. januára 2015 vo väzbe, v dôsledku čoho okresný súd musel odročiť tripojednávania (konané 27. mája 2014, 15. októbra 2014 a 25. novembra 2014)pre nevykázané doručenie predvolania na tieto termíny pojednávaní. Napadnuté konanie satak predĺžilo o približne deväť mesiacov.
Pokiaľ ide o ďalšie pojednávanie určené na 22. apríl 2015, ktoré bolo odročenépre ospravedlnenú neúčasť konateľa sťažovateľky na tomto pojednávaní z dôvodu„vyšetrenia sluchu svojho maloletého syna“a pojednávanie určené na 23. september 2015,ktoré bolo odročené pre ospravedlnenú neúčasť konateľa sťažovateľky na tomtopojednávaní z dôvodu„ošetrovaním člena rodiny“, ústavný súd v tejto súvislosti poukazujena svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkomkonania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosťv takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci(III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou preto obdobia, v ktorých bolipojednávania odročené z dôvodov na strane sťažovateľky (teda obdobie v trvaní piatichmesiacov), bolo potrebné zohľadniť pri posúdení postupu okresného súdu a otázky, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľky.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd s výnimkouobdobia, na ktoré poukázala aj predsedníčka okresného súdu (od 22. marca 2012 urgencia̶odporcovi na vyjadrenie do 27. mája 2014prvé pojednávanie vo veci) konal priebežne,̶bez zbytočných prieťahov, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že okresný súd v priebehu tohtokonania už rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorý už aj doručil účastníkom napadnutéhokonania.
Ústavný súd sa preto zaoberal len obdobím priznanej nečinnosti z hľadiska jehodopadov na označené práva sťažovateľky.
Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdusa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať akozbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného právazaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buďnevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Pre posúdenie ústavného súdu, či v okolnostiach prípadu bolo potrebné, aby ústavnýsúd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky, bolo potrebné zohľadniť aj ďalšieskutočnosti, ktoré nemožno v okolnostiach prípadu prehliadnuť. Sťažovateľka využilasťažnosť na prieťahy, ktorá z pohľadu úkonov okresného súdu po zavedení opatrenípredsedníčkou okresného súdu bola účinná a efektívna, ďalej skutočnosť, že okresný súd užvo veci sťažovateľky počas tohto konania rozhodol a svoje rozhodnutie vo veci samej ajdoručil účastníkom konania, čo je z hľadiska odstraňovania právnej neistoty sťažovateľkypostupom okresného súdu kľúčové.
Ďalším významným faktorom bola doterajšia dĺžka napadnutého konania na prvomstupni, ktorá predstavuje necelé štyri roky. V tejto súvislosti je potrebné dodať, žek doterajšej dĺžke konania prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľky (v trvaní spolu viacako rok), ktoré narušili plynulosť napadnutého konania a ktoré nie je možné pričítaťna vrub konajúcemu súdu. Ústavný súd po zvážení všetkých relevantných skutočností, ktoréovplyvnili doterajšiu dĺžku napadnutého konania, s dôrazom na skutočnosť, že okresný súdv napadnutom konaní už aj meritórne rozhodol, dospel k záveru, že postup okresného súduvo svetle už uvedených okolností sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré byodôvodňovali vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky postupom okresnéhosúdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súduv napadnutom konaní nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výroku nálezu).
Keďže ústavný súd sťažnosti nevyhovel, bolo bez právneho významu zaoberaťsa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľka nastolila.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2016