SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 524/2023-23
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa BFF Central Europe s. r. o., Mostová 2, Bratislava, IČO 44 414 315, zastúpeného Mgr. Tomášom Čentéšom, PhD., advokátom, Stará Vajnorská 90, Bratislava, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/113/2019-754 z 11. júla 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. septembra 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyššieho súdneho úradníka mestského súdu o zastavení konania o dovolaní sťažovateľa pre nezaplatenie súdneho poplatku.
2. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho hoc aj neprípustnú ústavnú sťažnosť neodmietol, keďže sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 132 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“).
II.
3. Sťažovateľ prostredníctvom advokáta podal v novembri 2022 dovolanie proti rozsudku krajského súdu v obchodnom spore. Za podanie dovolania na výzvu okresného súdu sťažovateľ zaplatil súdny poplatok 10 eur. Okresný súd následne dovolanie doručil na vyjadrenie protistrane a v marci 2023 ho predložil najvyššiemu súdu. Najvyšší súd však dovolanie v apríli 2023 vrátil okresnému súdu s tým, že súdny poplatok za dovolanie bol vyrubený v nesprávnej výške.
4. Okresný súd na to reagoval 5. mája 2023 tak, že (i) sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie 33 113,50 eur a (ii) uložil mu zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie 33 993 eur. Obe listiny doručoval advokátovi sťažovateľa do elektronickej schránky, kde lehota na ich prevzatie uplynula 21. mája 2023. Advokát o tých úkonoch súdu sťažovateľa neinformoval. Keďže súdny poplatok za dovolanie zaplatený nebol, mestský súd, na ktorý prešiel výkon súdnictva z okresného súdu, ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením vyššieho súdneho úradníka konanie o dovolaní sťažovateľa pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Nielen toto uznesenie, ale aj doložka právoplatnosti k uzneseniu o súdnom poplatku za odvolanie boli doručované advokátovi sťažovateľa, ktorý o nich sťažovateľa neinformoval. Namietané uznesenie treba považovať za doručené k 29. júlu 2023.
III.
5. Sťažovateľ si je vedomý neprípustnosti ústavnej sťažnosti podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde vidí v tom, že ním podané dovolanie sa týka zaplatenia 571 840 eur. Zvýrazňuje, že zaplatenie súdneho poplatku, prípadne obrana proti jeho vyrubeniu bola znemožnená tým, že s ním jeho advokát nekomunikoval a ani sa dodatočnému vyrubeniu súdneho poplatku nijak nebránil. Dokonca ani nepreberal zásielky okresného súdu. Okresnému súdu vytýka, že s ním priamo nekomunikoval, hoci si musel byť vedomý, že jeho advokát nepreberá zásielky. Ak by ho súd kontaktoval priamo, k zastaveniu konania by nedošlo. Okrem toho nemal dôvod domnievať sa, že bude dodatočne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, keďže súdny poplatok podľa prvej výzvy zaplatil. O namietanom uznesení sa dozvedel až 21. septembra 2023 potom, ako do spisu nahliadol prostredníctvom svojho druhého advokáta. Zdôrazňuje záver ústavného súdu (II. ÚS 346/08), podľa ktorého právo nevzniká z bezprávia.
6. Namietanému uzneseniu sťažovateľ vytýka nesprávnosť, ktorá spočíva v tom, že konanie o jeho dovolaní nemalo byť zastavené, keďže podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších súdnych poplatkov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) pre nezaplatenie poplatku súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej, k čomu došlo doručením dovolania protistrane a jeho predložením najvyššiemu súdu. Okrem toho k zastaveniu konania nemalo dôjsť pre jeho nevedomosť o dodatočnom vyrubení súdneho poplatku. Namietaným uznesením mu tak bol odmietnutý prístup k dovolaciemu súdu. Zdôrazňuje, že v dovolacom konaní by bol úspešný, keďže jeho nárok sa týka množstva v konaní uplatnených paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie C-585/20 z 20. októbra 2022 a C-370/2021 z 1. decembra 2022, ako aj z uznesenia najvyššieho súdu č. k. 2Obdo/59/2021 z 30. novembra 2022 vyplýva, že nárok na paušálnu náhradu má zvlášť za každú osobitnými faktúrami uplatnenú pohľadávku, čo pri množstve jednou žalobou uplatnených pohľadávok nepredstavuje 40 eur, ale 571 840 eur.
IV.
7. Ústavná sťažnosť je podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustná, keďže sťažovateľ proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nepodal sťažnosť podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď na ochranu svojich základných práv nevyčerpal tento zákonom priznaný právny prostriedok. Sťažovateľ zmeškal lehotu 15 dní na podanie sťažnosti podľa § 242 Civilného sporového poriadku, keďže o namietanom uznesení sa dozvedel až po jej uplynutí. Tento svoj úkon zmeškal v dôsledku toho, že jeho advokát ho neinformoval o výzve na zaplatenie súdneho poplatku a ani o doručení namietaného uznesenia. Podanie ústavnej sťažnosti sťažovateľom je preto len následkom toho, že si je vedomý uplynutia lehoty na podanie sťažnosti podľa Civilného sporového poriadku a neuplynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124 zákona o ústavnom súde.
8. Sťažovateľom tvrdené skutočnosti, ktoré považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, sú vo svojej podstate skutočnosťami, ktorými odôvodňuje zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti proti namietanému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Tieto skutočnosti o nečinnosti jeho advokáta, o tom, že nemal dôvod domnievať sa, že mu bude dodatočne vyrubovaný súdny poplatok, a o tom, že súd ho mohol v súvislosti s doplatkom súdneho poplatku kontaktovať priamo, keď si musel byť vedomý nečinnosti jeho advokáta, sú skutočnosťami, ktorými sa snaží ospravedlniť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti proti ústavnou sťažnosťou namietanému uzneseniu. V podústavnom práve však podľa § 122 Civilného sporového poriadku môže žiadať o to, aby mu súd odpustil zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ak k tomu došlo z ospravedlniteľného dôvodu.
9. Zhoda skutočností, ktoré by mohli odôvodniť odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 Civilného sporového poriadku, s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde neodôvodňuje prijatie inak neprípustnej ústavnej sťažnosti, keďže v konečnom dôsledku by mohlo ísť o obchádzanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124 zákona o ústavnom súde. Okrem toho ústavný súd (II. ÚS 363/2011) v obdobnej situácii, keď k nevyužitiu právneho prostriedku nápravy podľa podústavného práva došlo v dôsledku toho, že priamo strana sa o úkone súdu nedozvedela, keď na preberanie zásielok splnomocnila tretiu osobu, dospel k záveru, že nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa na neodmietnutie neprípustnej ústavnej sťažnosti. Nie je dôvod upustiť od týchto východísk, čo platí o to viac, že sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby o nápravu zmeškania lehoty žiadal podľa § 122 Civilného sporového poriadku. Nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa podľa 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto bola ústavná sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2023
Robert Šorl
predseda senátu