znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 524/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného ⬛⬛⬛⬛, advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom Okresného súdu Nitra na domovú prehliadku sp. zn. OS NR-V-13-1/15-1Tp/353/15 z 21. januára 2015 a postupom súvisiacim s jej vykonaním, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práv (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   príkazom   na   domovú   prehliadku   sp.   zn.   OS   NR-V-13-1/15-1 Tp/353/15   z 21. januára   2015   (ďalej   len   „príkaz   na   domovú   prehliadku“)   vydaným Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) a postupom súvisiacim s jej vykonaním.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   okresným   súdom   bol   vydaný   príkaz na domovú   prehliadku,   na   základe   ktorého   bola   22.   januára   2015   vykonaná   domová prehliadka v byte užívanom sťažovateľom.

Sťažovateľ   uvádza,   že   nariadenie   domovej   prehliadky   bolo   odôvodnené skutočnosťou, že sa v predmetnej nehnuteľnosti mali nachádzať veci dôležité pre trestné konanie podrobne špecifikované vo vydanom príkaze, avšak vykonaná domová prehliadka mala negatívny výsledok.

Sťažovateľ argumentuje, že v predmetnom príkaze na vykonanie domovej prehliadky bol označený ako podozrivá osoba, dosiaľ mu však nebolo v dotknutom trestnom konaní vznesené   obvinenie,   pričom   z vydaného   príkazu   nevyplývajú   a ani   jemu nie   sú   známe žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   vysvetľovali   dôvodnosť   podozrenia   z jeho   účasti na vyšetrovanom   skutku,   ako   aj podozrenia   z prítomnosti   vecí   súvisiacich   s trestnou činnosťou v ním užívanom byte.

Sťažovateľ   ďalej   uvádza,   že   domová   prehliadka   bola   vykonaná   v rozpore so zákonom, pretože jej vykonaniu nepredchádzala výzva na dobrovoľné vydanie veci.

Podľa sťažovateľa je vydaný príkaz na domovú prehliadku nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, keďže „nijakým spôsobom bližšie nepopisuje skutočnosti a konkrétne zistenia,   pre   ktoré   by   mala   byť   domová   prehliadka   dôvodná,   opodstatnená,   a teda aj zákonná“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domnieva, že nariadenie a vykonanie domovej   prehliadky „bolo   neprimeraným   zásahom   do   jeho   práva   na rešpektovanie súkromia a obydlia a spôsobilo mu zbytočný psychický stres a v značnej miere narušilo jeho povesť“.

Sťažovateľ   vníma   v súvislosti   s popísanými   okolnosťami   nariadenie   a vykonanie domovej prehliadky ako porušenie všetkých jeho označených základných práv zaručených ústavou a listinou a práv zaručených dohovorom.

Na   základe   uvedeného   v   závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom na domovú prehliadku sp.   zn.   OS   NR-V-13-1/15-1Tp/353/15   z 21.   januára   2015   vydaným   okresným   súdom a postupom súvisiacim s jej vykonaním a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   alebo návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   namietaná   neústavnosť,   ako   aj namietané   porušenie   práv garantovaných   dohovorom   v súvislosti   s nariadenou   a vykonanou   domovou   prehliadkou v byte užívanom sťažovateľom.

Ochrana obydlia je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach ústavy, naproti tomu ochrana práva na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“). Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou.

Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného porušenia čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného článku, ESĽP presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako prvé nastupuje posúdenie kritéria legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom legitímnosti (že k zásahu došlo pre účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutný.

V posudzovanom   prípade   sťažovateľa   došlo   k obmedzeniu   domovej   slobody na zákonnom   podklade,   ktorý   predstavujú   ustanovenia   §   99   a nasledujúcich   zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“), pričom toto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ – verejný záujem na odhalení trestnej činnosti.

Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v konkrétnom prípade sťažovateľa na jednej strane garancie domovej slobody a na druhej strane verejného záujmu na odhalení trestnej činnosti a potrestaní páchateľov.

Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade bolo nariadenie a vykonanie domovej prehliadky neprimeraným zásahom do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia.

Z hľadiska   ústavnej   akceptovateľnosti   napadnutej   domovej   prehliadky a jej konformnosti   s dohovorom   bolo   úlohou   ústavného   súdu   posúdiť,   či   bol   zásah do domovej   slobody   sťažovateľa   primeraný,   teda   či   zodpovedal   zmienenej   požiadavke proporcionality,   inými   slovami,   či súd,   ktorý   k vykonaniu   domovej prehliadky   privolil, náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu sťažovateľa a či bol v celom svojom rozsahu konflikt spoločenského záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti s domovou slobodou sťažovateľa vyriešený v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.

Z obsahu   vydaného   príkazu   na   domovú   prehliadku,   ako   aj   zo   súvisiaceho   spisu Prezídia   Policajného   zboru,   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národnej   protizločineckej jednotky,   expozitúry   Západ   ČVS:   PPZ-920/NKA-PZ-ZA-2014   ústavný   súd   zistil   tieto relevantné skutočnosti, z ktorých pri posúdení sťažnosti sťažovateľa vychádzal:

Sudca okresného súdu, ktorý vydal predmetný príkaz na domovú prehliadku v byte užívanom sťažovateľom, potrebu jej vykonania odôvodnil vykonávaným trestným stíhaním vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, kde konštatoval, že sa u sťažovateľa   ako   podozrivej   osoby   môžu   nachádzať   veci   dôležité   pre   trestné   konanie. V odôvodnení vydaného príkazu argumentoval takto: „Na základe zistených skutočností z predloženého spisového materiálu vyplýva, že je dôvodné podozrenie, že v tomto byte a v priestoroch   k nemu   patriacich   sa   nachádzajú   dôkazy,   ktoré   súvisia   s vyšetrovaním obzvlášť   závažného   zločinu   podvodu,   ktoré   boli   použité   na   spáchanie   tohto   zločinu, prípadne boli získané týmto zločinom. V tomto byte sa môžu nachádzať najmä zbrane, finančná hotovosť, tašky na poštu, kufrík na prenos tržby, plastové prepravky INTEGRA, jednotky výpočtovej techniky, nosiče dát a iné dôležité veci.“

Podkladom pre vydanie príkazu na domovú prehliadku bol pre sudcu návrh Krajskej prokuratúry   v Nitre   sp.   zn.   I KO-13-1/15-NR   z 19.   januára   2015   (ďalej   len   „návrh prokurátora“),   ktorý   obsahoval   podrobnejšiu   argumentáciu   špecifikujúcu   dôvodnosť podozrenia z účasti sťažovateľa na vyšetrovanej trestnej činnosti, ako aj splnenie zákonných podmienok na vykonanie domovej prehliadky v zmysle § 99 Trestného poriadku.

Prokurátor   v predmetnom   návrhu   dôvodil: „Z   doposiaľ   vykonaného   vyšetrovania ako aj z operatívnych zistení je zrejmé, že ⬛⬛⬛⬛, ako bývalý policajt po odchode z policajného   zboru   sa   zamestnal   v spoločnosti

, aj z toho dôvodu, aby sa dostal k interným informáciám súvisiacimi s prevozom peňazí. Po odchode z tejto firmy tieto údaje mal ponúkať údajne iným záujmovým osobám v Bratislave. Taktiež mal dať prísľub, že by so službukonajúcimi pracovníkmi SBS vedel dohodnúť fingovanie a bezproblémový priebeh lúpeže transportu. V období krátko po tom, kedy boli medializované informácie o prepadoch transportov sa mal vyjadrovať v tom zmysle, že si dopraje exkluzívne dovolenky, aj keď mu to jeho vtedajšia finančná situácia   neumožňovala.   Kontaktná   osoba   spoločnosti

, za účelom preverenia zamestnancov spoločnosti okrem iného k osobe uviedla, že v období od 25. 3. 2011 do 02. 01. 2012 pracoval v ich spoločnosti ako dispečer, pričom pracovná zmluva s ním bola skončená z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Operatívnou činnosťou bola zistená informácia, že v podvečerných hodinách dňa 24.   09.   2014   sa   mal   podozrivý ⬛⬛⬛⬛ stretnúť   s doposiaľ   neustáleným pracovníkom na čerpacej stanici ⬛⬛⬛⬛. Kontaktný pracovník uvedenej spoločnosti potvrdil, že v inkriminovanom čase sa na území mesta nachádzala iba jedna posádka, a to podozrivý a podozrivý. Vzhľadom k vyššie uvedenému je tu dôvodné podozrenie, že podozrivý je členom organizovanej skupiny, ktorej členovia sa mali podieľať na spáchaní predmetného trestného činu. Je preto dôvodné predpokladať, že môže disponovať vecami pochádzajúcimi z trestnej činnosti, resp. vecami, ktoré by mohli preukázať jej spáchanie.“

Judikatúra   ESĽP   v súvislosti   so   zásahmi   do   domovej   slobody   zvykne pri posudzovaní kritéria proporcionality v prvom rade skúmať, či boli dotknutému subjektu poskytnuté dostatočne účinné záruky proti zneužitiu domovej prehliadky v podobe súdnej kontroly   vykonanej   spravidla   formou   predchádzajúceho   súhlasu   sudcu   s domovou prehliadkou. Ústavný súd je toho názoru, že dôvody, ktoré okresný súd vo vydanom príkaze prezentoval, neboli síce úplne vágne, avšak mali skôr rámcovú podobu a bližšia špecifikácia sa týkala iba zamerania domovej prehliadky v podobe podrobného výpočtu vecí, zaistenie ktorých bolo cieľom nariadenej domovej prehliadky. Na druhej strane však treba povedať, že vydaný príkaz sudcu nadväzoval na návrh prokurátora, ktorý poskytoval veľmi podrobnú identifikáciu   dôvodov   zakladajúcich   podľa   názoru   orgánov   činných   v trestnom   konaní u sťažovateľa dôvodné podozrenie z účasti na vyšetrovanej trestnej činnosti, na čo logicky nadväzoval záver o možnej prítomnosti vecí súvisiacich s predmetnou trestnou činnosťou v obydlí užívanom sťažovateľom. Návrh prokurátora je riadnou súčasťou vyšetrovacieho spisu (do ktorého môžu v zmysle § 69 ods. 1 Trestného poriadku v záujme uplatnenia ochrany práv nazrieť aj iné osoby ako strany trestného konania) a podľa názoru ústavného súdu je tak zmienený rámcový charakter príkazu súdu dostatočne vyvážený pregnantnou špecifikáciou dôvodnosti prehliadky obydlia sťažovateľa obsiahnutou v návrhu prokurátora.

Ďalšie   z relevantných   okolností,   ktoré   ústavný   súd   pri   posúdení   proporcionality vykonaného   zásahu   zohľadnil,   boli   povaha   vyšetrovaného   trestného   činu   (stupeň   jeho závažnosti), pozícia sťažovateľa vo vyšetrovanom prípade, potenciálne možnosti orgánov činných   v trestnom   konaní   pri   zabezpečovaní   dôkazov,   špecifikácia   rozsahu   nariadenej domovej prehliadky, spôsob vykonania domovej prehliadky a v neposlednom rade aj rozsah možných následkov vykonanej prehliadky na povesť sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že domová prehliadka u sťažovateľa bola vykonaná pre účely objasnenia   závažného trestného činu   (obzvlášť   závažný zločin),   sťažovateľ figuroval vo vyšetrovanej   trestnej   veci   ako   podozrivá   osoba,   kde   sa   toto   podozrenie,   ako už bolo uvedené,   opieralo   o veľmi   podrobné   dôvody.   Argumentáciu   sťažovateľa,   že vykonaná prehliadka   mala   negatívny   výsledok   a sťažovateľovi,   ako   sám   uvádza,   nebolo   dosiaľ vznesené obvinenie, nemožno považovať za skutočnosti, ktoré samy osebe s absolútnou istotou vylučujú opodstatnenosť vykonanej prehliadky. Podstatné pre posúdenie veci je, či v relevantnom   čase   nariadenia   domovej   prehliadky   predostrel   súdny   príkaz   a návrh prokurátora dostatočné argumenty osvedčujúce dôvodné podozrenie (nie absolútnu istotu) o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie v dotknutom obydlí.

Potenciálne relevantné dôkazy – veci použité na spáchanie alebo získané z trestnej činnosti, nebolo možné zabezpečiť ináč ako ich zaistením u podozrivých osôb.

Rozsah domovej prehliadky bol príkazom súdu náležite limitovaný, keďže príkaz obsahoval presnú identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť a obmedziť. Z obsahu zápisnice o vykonanej prehliadke jasne vyplýva, že samotnému vykonaniu prehliadky   predchádzala   výzva   na   dobrovoľné   vydanie   vecí   v zmysle   §   104   Trestného poriadku   a prehliadka   bola   vykonaná   za   účasti   nezávislej   osoby   („osoba   nezúčastnená na veci“).

Toto   je   sumár   faktorov,   ktoré   podľa   názoru   ústavného   súdu   svedčia   v prospech záveru o primeranosti vykonaného zásahu.

Oproti nim na druhej strane stojí s veľkou pravdepodobnosťou možný, negatívny dopad vykonaného zásahu na povesť sťažovateľa v jeho okolí, čo je následok nevyhnutne spojený   s domovou   prehliadkou   vykonávanou   v bytovom   dome   obývanom   okrem sťažovateľa komunitou susedov.

Početná   skupina   na   prvom   mieste   uvedených   faktorov   však   skoro   jednoznačne posúva celkové hodnotenie situácie v prospech primeranosti vykonaného zásahu.

Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov v okolnostiach prípadu sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že zásah do domovej slobody sťažovateľa bol primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný a konformný s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľom označených článkov dohovoru, ktorých porušenie namieta. Z uvedených   dôvodov   rozhodol   ústavný   súd   o odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015