znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 523/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Mišíkom, Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., Prievozská 4B, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   sp.   zn.   3   Er   893/2009 z 26. februára 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 29. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Mišíkom, Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., Prievozská 4B, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Er 893/2009 z 26. februára 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka na základe exekučného titulu,   ktorým   bolo   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I   č.   k.   9   C   280/1992-638 z 21. apríla 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 221/08, 4 Co 222/08 z 25. februára 2009, podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, predmetom ktorej bolo vymoženie platobnej povinnosti voči povinnej spočívajúcej v úhrade sumy 9 441,74 € s príslušenstvom. Exekučný titul bol opatrený   doložkou   právoplatnosti   a   vykonateľnosti,   podľa   ktorej   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 20. mája 2009 a vykonateľnosť 25. mája 2009.

3. Po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie č. k. Ex 455/09-2 podala povinná námietky proti exekúcii, v ktorých poukázala na to, že exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný, pretože jej uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Co 221/08, 4 Co 222/08 z 25. februára 2009 nebolo doručené. Okresný súd námietky zamietol, avšak na podnet povinnej   podal   generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie konanie.

4.   Okresný   súd   následne   napadnutým   uznesením   exekučné   konanie   zastavil a zároveň   sťažovateľke   uložil   povinnosť   zaplatiť   súdnemu   exekútorovi   trovy   exekúcie v sume 34,80 €, povinnej náhradu trov konania v sume 566 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 304,60 €.

5. Na základe odvolania podaného sťažovateľkou v časti povinnosti nahradiť trovy konania   a   trovy   právneho   zastúpenia   krajský   súd   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu zmenil   v   časti   výroku   o   trovách   tak,   že   sťažovateľka   bola   zaviazaná   uhradiť   povinnej iba trovy jej právneho zástupcu v sume 304,60 €.

6. Na podnet povinnej podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie, na základe ktorého najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd   následne   potvrdil   napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu   v   časti,   v   ktorej   bola sťažovateľke   uložená   povinnosť   zaplatiť   povinnej   náhradu   trov   konania   v sume   566   € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 304,60 €. Rovnako bolo sťažovateľke uložené zaplatiť povinnej náhradu trov odvolacieho konania v sume 225,64 €.

7. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uvádza: „Okresný súd Bratislava I zaťažil konanie   spis.   zn.   3Er   893/2009   vrátane   v   ňom   vydaného   uznesenia   č.   l.   69   zo   dňa 26. februára 2013 takými vadami, dôsledkom ktorých bolo spôsobené závažné porušenie práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3Er 893/2009-69 zo dňa 26. februára 2013, v tretej časti výroku súd sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť povinnému náhradu trov   konania   a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   tretia   časť   výroku   bola   potvrdená uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/115/2014-119 zo dňa 30. mája 2014, ktorým   bola   sťažovateľovi   uložená   tiež   povinnosť   zaplatiť   povinnému   náhradu   trov odvolacieho konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   právnych predpisov (ďalej len OSP), v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná   náhradu   trov   potrebných   na   účelné   uplatňovanie   alebo   bránenie   práva   proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd   rozhodoval   o   náhrade   trov   konania   podľa   zásady   úspechu   vo   veci.   Zásadu úspechu vo veci nie je možné absolutizovať. Sťažovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní nemôže zodpovedať za pochybenie súdu, v dôsledku ktorého bola nesprávne vyznačená doložka   právoplatnosti   a   vykonateľnosti   na   exekučnom   titule.   Za   rozhodujúcu   okolnosť treba v tomto prípade považovať skutočnosť, podľa ktorej samotný Okresný súd Bratislava I poskytol   sťažovateľovi   8.   júla   2009   úradnú   informáciu   o   tom,   že   jeho   uznesenie č. k. 9C/280/1992-638   zo   dňa   21.   apríla   2008   v   spojení   s   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave,   č.   k.   4Co   221/08,   4Co   222/08   zo   dňa   25.   februára   2009   nadobudlo právoplatnosť dňa 20. mája 2009 a vykonateľnosť dňa 25. mája 2009.

Sťažovateľ   ani   pri   zvýšenej   opatrnosti   nemohol predvídať,   že dôjde   k zastaveniu exekúcie, keďže taktiež nemohol predvídať, že došlo k pochybeniu zo strany súdu.“

8. V závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol vo veci týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 3Er 893/2009 porušené bolo.

2.   Uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa   26.   februára   2013, č. k. 3Er/893/2009-69 sa zrušuje a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

3.   Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 340,89 €, na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Mišík,   s.   r.   o.,   so   sídlom   Prievozská   4B,   821   09   Bratislava,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10.   Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11.   Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní a zrušenia jeho uznesenia v tomto konaní.

12. Pokiaľ ide o základné práva a slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ústava rozdeľuje ich ochranu medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základným   právam a slobodám,   resp.   ľudským   právam   a   základným   slobodám   vo   vzťahu   k   právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). To znamená, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj   ústavnosť.   Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01).

13. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu   subjektu,   ktorého   označil   za   porušovateľa   svojich   práv.   Platí   to   predovšetkým   v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

14. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok (odvolanie), ktorý sťažovateľka ako oprávnená v exekučnom konaní aj využila a o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 18 CoE 126/2013 z 30. apríla 2013. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu vo veci rozhodnúť, pretože krajský súd ako súd odvolací mal   právo   a   povinnosť   poskytnúť   ochranu   sťažovateľke,   ktorú   svojím   rozhodnutím aj poskytol. Napriek tomu sťažovateľka zjavne nespokojná s výsledkom konania napadla svojou sťažnosťou iba postup okresného súdu a opomenula, že všetky jej výhrady proti postupu   a rozhodnutiu   okresného   súdu   už   posudzoval   krajský   súd,   jeho   postup a rozhodnutie však už nenapadla.

15. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc prerokovať sťažnosť a rozhodnúť o nej, preto musel sťažnosť odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   nedostatku   svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015