znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 522/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2012 predbežne   prerokoval   návrh   Mgr.   K.   T.,   B.,   zastúpeného   JUDr.   M.   K.,   Advokátska kancelária, B.,   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/41/12-K z 26. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Mgr. K. T. o d m i e t a ako oneskorene podaný.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bol 20.   augusta 2012 doručený návrh Mgr. K. T., B. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/41/12-K z 26. júna 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu návrhu a súvisiacich príloh vyplýva, že namietaným rozhodnutím uložil výbor navrhovateľovi pokutu na základe toho, že ako verejný funkcionár, bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), porušil povinnosť   podať   v stanovenej   lehote   oznámenie   podľa   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ ), keďže v rozpore s povinnosťou podať oznámenie v lehote do 31. marca 2012 ho podal až 24. mája 2012.

Výbor uložil navrhovateľovi pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   v sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného funkcionára, a to vo výške 1 397,21 €.

Navrhovateľ   v   odôvodnení   návrhu   adresovanom   ústavnému   súdu   okrem   iného uviedol, že vo svojom vyjadrení z 21. mája 2012 oznámil výboru,   „že povinnosť podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. splnil v ustanovenej lehote, keď majetkové priznanie za rok 2011 podal k 31.12.2011, avšak podľa ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Inými slovami, povinnosť si Mgr. K. T. splnil, avšak podľa iného, nesprávneho zákona“.

Podľa   navrhovateľa „výbor...   skonštatoval,   že   ústavný   zákon   č.   357/2004   Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. neumožňuje zbaviť zodpovednosti za jeho porušenie z dôvodov uvedených v liste Mgr. K. T.“.

Navrhovateľ ďalej prezentuje názor, že „... je hlavným účelom Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií chrániť spoločnosť pred zneužívaním funkcií verejných funkcionárov vo vlastný majetkový prospech na úkor štátu...   Prostriedkom k výkonu tejto funkcie je aj inštitút   konania   vo   veci   porušenia   ustanovení čl. 7   zákona   357/2004 Z.z.   o   ochrane verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona č. 545/2005 Z.z.“ Navrhovateľ sa domnieva, že „Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií by nemal k tomuto inštitútu pristupovať formálne...“ a „by mohol uplatniť širšiu interpretáciu čl.   9 ods.   12 ústavného zákona a v prípadoch,   v ktorých nebolo preukázané úmyselné porušenie   zákona   alebo   došlo   k   omylu v konaní,   tak   ako v hore   uvedenom   prípade, rozhodnúť   o   zastavení   konania.   Výbor   NRSR   pri   tom   môže   uplatniť   právnu   fikciu   a konštatovať, že porušenie povinnosti verejným funkcionárom nebolo preukázané.“.Na základe uvedeného navrhovateľ ústavný súd žiadal, aby napadnuté rozhodnutie v zmysle   ustanovenia   §   73b   ods.   3 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) zrušil.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu   do   60 dní   odo   dňa   jeho   doručenia.   Konanie   o preskúmaní takéhoto   rozhodnutia pred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   je konečné.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona o ústavnom   súde   o zjednotení   odchylných   právnych   názorov   senátov   ústavného   súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu návrhu a jeho prílohy tvorenej namietaným rozhodnutím ústavný súd zistil, že 3. mája 2012 výbor začal proti navrhovateľovi, ktorý bol v služobnom úrade ministerstva v štátnozamestnaneckom pomere od 1. apríla 2011 do 30. apríla 2012, konanie vo veci ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov,   a to   na   základe   uznesenia výboru č. 34 z 3. mája 2012. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo podľa oznámenia výboru navrhovateľovi doručené 17. júla 2012.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa   §   57   ods.   1   OSP   do   plynutia   lehoty   sa   nezapočítava   deň,   keď   došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   je   potrebné   podať   v lehote   30   dní   odo   dňa   doručenia rozhodnutia. V danom prípade skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty je dátum doručenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi (17. júl 2012), lehota na podanie návrhu začala plynúť 18. júla 2012 a posledným dňom lehoty bol 16. august 2012.

Navrhovateľ   však   svoj   návrh   odoslal   na   poštovú   prepravu   ústavnému   súdu 17. augusta   2012,   teda   po   uplynutí   lehoty   ustanovenej   čl. 10   ods. 2   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu. Ústavný súd preto posúdil predložený návrh ako oneskorene podaný a z tohto dôvodu ho odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že aj v prípade   včasnosti   podania návrhu, argumentáciu   navrhovateľa   (pri   splnení   ostatných   podmienok   vydania   napadnutého rozhodnutia   výboru),   že   si   povinnosti   uložené   ústavným   zákonom   o ochrane   verejného záujmu splnil „na základe iného, nesprávneho zákona“, by musel už prima facie posúdiť ako právne irelevantnú, a teda návrh odmietnuť a napadnuté rozhodnutie výboru potvrdiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012