znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 520/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., K., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. P. R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/185/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2011   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/185/2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným 28. novembra 2008   na   okresnom   súde   domáhal   zníženia   vyživovacej   povinnosti   voči   svojej   dcére   z dôvodu   zmeny   majetkových   pomerov   na   jeho   strane.   Sťažovateľ   opisujúc   podstatné skutočnosti o priebehu konania pred okresným súdom uviedol: „Sťažovateľ neskôr návrh doplnil dňa 6. 4. 2009 a 9. 10. 2009 z dôvodu ďalšej závažnej zmeny na strane sťažovateľa. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 29. 3. 2010 (tzn. 16 mesiacov od podania návrhu na začatie   konania!!!),   to   bolo   odročené   na   10.   5.   2010   z   dôvodu   neprítomnosti   matky. Pojednávanie vytýčené na 10. 5. 2010 bolo odročené na 21. 6. 2010 podobne z dôvodu neprítomnosti   matky.   Pojednávanie   vytýčené   na   21.   6.   2010   pre   ospravedlnenie   otca odročené na 21. 9. 2010. Dňa 21. 9. 2010 bolo pojednávanie znovu odročené z dôvodu mimoriadnej situácie na súde až na 14. 12. 2010. Dňa 14. 12. 2010 pojednávanie znovu odročené z dôvodu práceneschopnosti sudcu na 18. 1. 2011, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu otca na 8. 2. 2011. Dňa 8. 2. 2011 sa uskutočnil prvý riadny výsluch účastníkov konania. Sudkyňa bola zjavne nepripravená, čomu nasvedčovali ňou kladené otázky týkajúce sa základných otázok, ktoré tvorili obsah spisu ! Pojednávanie bolo po ukončení výsluchu odročené na 26. 4. 2011 a to z dôvodu zisťovania príjmu matky za rok 2010 prostredníctvom príslušného daňového úradu, hoci odporkyňa na pojednávaní dňa 8. 2. 2010 vedela sudkyni uviesť aj zdokladovať svoje príjmy za celý rok 2010 nakoľko už   bol   február   roku   2011.   Tento   účelový   postup   vedený   jediný   cieľom   -   odročiť pojednávanie bol zdôvodnený tým, že podľa pojednávajúcej sudkyne sa údaje týkajúce sa príjmu môžu žiadať až po lehote na podanie daňového priznania (čím myslela dátum 31. 3. 2011).   Uvedené   však   nemôže   obstáť   z   dvoch   dôvodov.   Prvým   je   fakt,   že   žiadosť   o predloženie daňového priznania mohla byť zaslaná na daňový úrad už po 1. 1. 2011 resp. aj pred tým, (tzn. po dátume od ktorého sú podnikatelia oprávnený podávať daňové priznanie) s výzvou, aby daňový úrad po podaní daňového priznania odporkyňou toto bezodkladne zaslal   súdu.   Dátum   31.   3.   je   až   posledný   možný   deň   na   jeho   podanie,   čo   však   vôbec neznamená, že daňové priznanie nebolo podané odporkyňou skôr. Druhým je fakt, že v prípade   predloženia   dokladov   o   príjmoch,   ktoré   sú   relevantné   a   druhou   stranou nespochybnené   nie   je   na   dožadovanie   daňového   priznania   od   daňového   úradu   právny dôvod. Dňa 26. 4. 2011 bolo pojednávanie opäť odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne na 20. 6. 2011. Po informovaní sa sťažovateľa... či termín pojednávania dňa 20. 6. 2011   platí   sa   sťažovateľ   dozvedel   o   jeho   opätovnom   odročení   z   dôvodu   hospitalizácie sudkyne. Od toho dátumu k dnešnému dňu nebol vo veci vykonaný žiaden úkon a teda nečinnosť pretrváva opäť a už 9 mesiacov pričom už došlo k zmene sudcu! Aj z uvedeného možno vyvodiť, že prieťahy sú zapríčinené aj subjektívnym prvkom na strane súdu (nie len chorobou sudkyne alebo mimoriadnymi situáciami na súde).“

Sťažovateľ sa sťažoval na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu sťažnosťou podanou 20. júna 2011. Podpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním predsedu súdu (ďalej len „predsedníčka okresného súdu“), v odpovedi z 22. júla 2011 vzhľadom na dĺžku konania 32 mesiacov skonštatovala dôvodnosť ním podanej sťažnosti a za vzniknuté prieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnila. Súčasne oznámila, že vec bude z jej pozície ako orgánu riadenia súdu sledovaná do jej právoplatného skončenia.

Z dôvodu nespokojnosti s vybavením sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť aj predsedovi Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý vo svojej odpovedi z 5. septembra 2011 čiastočne konštatoval nesprávny postup orgánu   riadenia   okresného   súdu   pri   vybavení   sťažnosti   podľa   §   62   a   nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdoch“).   Ku   konkrétnym   výhradám   sťažovateľa   však predseda   krajského   súdu   uviedol,   že   orgánu   riadenia   súdu   neprislúcha   posudzovať správnosť postupu konajúcej sudkyne pri aplikácii procesných predpisov a dôvodov, či je vec   zrelá   na   rozhodnutie,   a   súčasne   sťažovateľa   informoval,   že   vec   bude   sledovať   v pravidelných intervaloch až do jej právoplatného skončenia v nadväznosti na nariadenie správovej povinnosti zo strany okresného súdu.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal takéto rozhodnutie:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/185/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 22 P/185/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- Eur... ktoré mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy konania vo výške 261,81 Eur na účet právneho zástupcu A., s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   63   zákona   o   súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda   príslušného   súdu,   ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa   §   67   ods.   1   písm.   a)   zákona   o   súdoch   ak   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že sťažnosť,   ktorú   podal   na   príslušnom   orgáne   súdu,   nebola   ním   riadne   vybavená,   môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b) tohto   ustanovenia   ministerstvo   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom   krajského súdu...

Z okolností prípadu   predovšetkým   vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť štyri a pol mesiace po podaní sťažnosti podpredsedníčke okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a necelé tri mesiace po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch. Obidvaja súdni funkcionári, u ktorých sa sťažovateľ na zbytočné prieťahy v jeho veci sťažoval, mu oznámili, že namietané konanie budú z hľadiska ďalšieho postupu sledovať, a to až do jeho právoplatného skončenia.

Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   sťažovateľom   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na   poskytnutie   možnosti napadnutému   všeobecnému   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   jeho nečinnosťou.

Ústavný súd pri prešetrovaní podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie zistil, že po podaní sťažnosti bola namietaná právna vec vedená na okresnom súde pridelená na konanie   inej   sudkyni   okresného   súdu   (JUDr.   N.)   z   dôvodu   dlhodobej   neprítomnosti pôvodnej zákonnej sudkyne Mgr. K. Vo veci bol novou zákonnou sudkyňou nariadený termín pojednávania na 31. január 2012.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná v danom prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné   a   neprinieslo   ním sledovaný cieľ.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľ   v   sťažnosti nepreukázal skutočné využitie všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy, a z tohto pohľadu   je   dôvodné   považovať   ním   predloženú   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   za neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Z   obsahu   sťažnosti   taktiež   vyplýva,   že   možnosť   existencie   prieťahov   v   súdnom konaní signalizuje predovšetkým obdobie prvých 16 mesiacov od podania návrhu, počas ktorých vo veci nebolo vykonané žiadne pojednávanie.

K   tejto   skutočnosti   však   ústavný   súd   v   zhode   so   svojou   doterajšou   judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   [i   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04)]. Ak ústavný súd dospeje   k   záveru,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy   (i   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   nevysloví   porušenie   základného   práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, III. ÚS 52/05) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).

Ústavný súd s prihliadnutím na obsah písomných oznámení orgánov riadenia súdov, ktoré sťažovateľ doložil k sťažnosti, dospel k záveru, že v období po podaní návrhu až do termínu prvého pojednávania zrejme existovali kratšie obdobia nečinnosti okresného súdu. Súčasne však považuje za potrebné prihliadnuť aj na čas potrebný pre prípravu podkladov na rozhodnutie, ktoré v konaniach o určenie výživného maloletému dieťaťu všeobecný súd zabezpečuje z úradnej povinnosti ešte pred pojednávaním vo veci. Je tiež potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, že pre rozhodovanie všeobecného súdu vo veciach úpravy vyživovacej povinnosti   k   maloletým   deťom   musia   konajúce   súdy   vychádzať   z   aktuálneho   stavu majetkových   a   osobných   pomerov   rodičov   maloletého   dieťaťa,   čo   spravidla   vedie k opakovanému doplňovaniu vyžiadavaných podkladov a správ nevyhnutných na vydanie rozhodnutia vo veci.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd bez ďalšieho skúmania hodnotí označený časový úsek od podania návrhu do termínu prvého pojednávania ako ojedinelý prieťah, ktorý svojou intenzitou relevantne nezasiahol do označených základných práv sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   preto   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   posudzujúc   ju   vzhľadom   na   nevyčerpané   právne prostriedky nápravy podľa § 53 ods. 1 za neprípustnú, súčasne prihliadajúc na skutočnosti svedčiace o jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011