znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 52/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. N. P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu   podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv   na   spravodlivé   súdne   konanie   a na nezávislý   a nestranný   súd   podľa   čl.   6   ods.   1 a na účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl. 13   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/224/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. N. P. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 3. septembra 2013   doručená   sťažnosť   JUDr.   N.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv na spravodlivý súdny proces a na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/224/2011.

V zmysle   ustanovenia   §   20   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) je   jednou   z náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   aj odôvodnenie návrhu.

Sťažovateľka   odôvodnenie   svojej   sťažnosti   prezentovala   v ruskom   jazyku odvolávajúc sa na príslušnosť k národnostnej menšine a s tým spojené „ústavné a zákonné právo v zmysle, na komunikáciu v svojom materinskom jazyku-ruštine“.

Podľa   relevantnej   judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   podľa   ktorej   je obsah a rozsah práva garantovaného čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru limitovaný požiadavkou zabezpečenia spravodlivého procesu, sa právo na bezplatnú pomoc tlmočníka neuplatňuje automaticky   bez   ďalšieho,   teda   len   vyhlásením   účastníka   konania,   že   neovláda   úradný jazyk,   v ktorom   sa   konanie   vedie.   Dôkazné   bremeno   o   jazykovej   indispozícii   zaťažuje účastníka konania a vnútroštátny   orgán   je oprávnený rozhodnúť,   či   je alebo nie je toto vyhlásenie   opodstatnené   (pozri   prípad   K.   proti   Francúzsku,   rozhodnutie   o sťažnosti č. 10210/82).

Ústavný súd už v minulosti v rámci inej sťažnosti sťažovateľky, s ktorou sa obrátila na ústavný súd, preveril na základe relevantných podkladov jej znalosť slovenského jazyka a konštatoval dostatočné jazykové dispozície sťažovateľky v uvedenom smere (uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 411/2011-42 z 21. septembra 2011).

Vzhľadom   na   uvedené   adresoval   ústavný   súd   sťažovateľke 15.   novembra   2013 výzvu, v ktorej ju upozornil na označenú skutočnosť a vyzval ju, aby odôvodnenie sťažnosti doplnila v slovenskom jazyku, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V predmetnom liste ústavný súd sťažovateľku poučil aj o ďalších náležitostiach v jej podaní absentujúcich, ktoré sú   vyžadované   ustanovením   §   20   zákona   o ústavnom   súde,   a to   o povinnosti   priložiť k sťažnosti jednak splnomocnenie na zastupovanie advokátom s výslovným uvedením, že sa   udeľuje na zastupovanie v konaní pred   ústavným súdom,   a tiež   kópiu   právoplatného rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Sťažovateľka na   výzvu ústavného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 16. januára 2014, v ktorom však zákonom požadované náležitosti v potrebnom rozsahu nedoplnila   napriek   tomu,   že   bola   predchádzajúcou   výzvou   poučená   aj   o   následkoch nedoplnenia podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Pretože   predmetná   sťažnosť   v   predloženej   podobe   neobsahuje   náležitosti,   ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce odôvodnenie návrhu (v prípade sťažovateľky v slovenskom jazyku, keďže ho dostatočne ovláda),   splnomocnenie   na   zastupovanie   advokátom,   priloženú   kópiu   právoplatného rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje, pričom sťažovateľka ani po výzve ústavného súdu   konkrétne   nedostatky   svojej   sťažnosti   neodstránila,   sťažnosť   bolo   potrebné   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014