znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 52/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť zahraničnej osoby G., a. s., Česká republika, organizačná zložka B., B., zastúpenej JUDr. M. K., pre namietané porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   oddelenia   skráteného   vyšetrovania   –   Karlova   Ves   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-601/2-OSV-B4-2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť zahraničnej osoby G., a. s., organizačná zložka B., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra 2010 doručená sťažnosť zahraničnej právnickej osoby G., a. s., organizačná zložka B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. M. K., pre namietané porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom oddelenia skráteného vyšetrovania – Karlova Ves Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV (ďalej len „oddelenie skráteného vyšetrovania“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-601/2-OSV-B4-2006.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: «Na   Okresnom   riaditeľstve   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky,   Oddelenie skráteného vyšetrovania - Karlova Ves prebieha trestné konanie pod č. k. ČVS: ORP-601/2- OSV-B4-2006, v rámci ktorého si naša spoločnosť uplatnila v zmysle ustanovenia § 97 Trestného poriadku... vlastnícke právo na osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1.9 TDi, tmavo-zelenej farby - metalíza (neoprávnene pozmenené na: Škoda Octavia 1,9 TDi, tmavo-zelenej farby - metalíza, (ďalej len „vozidlo“)... a to žiadosťou o vydanie tohto vozidla, doručenej konajúcemu orgánu dňa 6. februára 2006.

V tomto konaní dochádza k porušovaniu práva na spravodlivý proces, práva na konanie bez zbytočných prieťahov a k porušovaniu práva na právnu pomoc...

Dňa 29. júna 2005 bolo Úradom Justičnej a Kriminálnej polície V. v Bratislave u osoby L. U.… z dôvodu podozrenia, že ide o motorové vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti, zaistené predmetné osobné motorové vozidlo spolu s jeho príslušenstvom... Následne si naša spoločnosť uplatnila, ako je už uvedené vyššie, vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu a žiadala o jeho vrátenie…

Uznesením zo dňa 23. marca 2006 bolo predmetné motorové vozidlo vrátené tretej osobe, spoločnosti Č. a. s...

Sťažnosťou zo dňa 13. apríla 2006, sme toto uznesenie Okresného riaditeľstva PZ SR o vrátení veci zo dňa 23.   marca 2006 napadli ako nezákonné a navrhli   sme Okresnej prokuratúre Bratislava IV aby ho zrušila a rozhodla tak, že nám predmetné vozidlo vydáva. Zároveň sme týmto Okresnému riaditeľstvu PZ SR oznámili zastupovanie našej spoločnosti G., a.s. advokátskou kanceláriou s. r. o. (toho času fungujúcej pod obchodným menom... s. r. o...

Uznesením zo dňa 11. mája 2006 Okresná prokuratúra Bratislava IV našu sťažnosť zamietla   ako   oneskorene   podanú.   Ďalším   Uznesením   zo   dňa   11.   mája   2006   Okresná prokuratúra Bratislava IV vyššie uvedené uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky zo dňa 23. marca 2006 zrušila…

Nakoľko Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky od tohto času nekonalo, resp. sme o jeho konaní nemali vedomosť, podali sme dňa 10. septembra 2010 Sťažnosť proti postupu tohto orgánu…

Zhodou okolností sa naša spoločnosť dozvedela o skutočnosti, že dňa 13. decembra 2007   bolo   vydané   rozhodnutie   o   prerušení   predmetného   trestného   konania   zo   strany Okresného riaditeľstvo PZ SR, pričom nám žiadne takéto uznesenie doručené nebolo, čo potvrdil aj náš telefonický rozhovor s pracovníkom polície.

Rovnako nám nebolo nijako podľa ustanovenia § 97 Trestného poriadku... oznámené, že   vozidlo   bolo   uznesením   Okresného   riaditeľstva   PZ   SR   uložené   do   súdnej   úschovy Okresného súdu Bratislava IV, a teda, že je potrebné si k nemu uplatniť naše vlastnícke právo v zmysle ustanovení § 185a a nasl. O. s. p.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam pôvod porušenie práva na spravodlivý proces a práva na právnu pomoc je možné identifikovať nasledovne:

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky nám do dnešného dňa, aj napriek našej výzve, uznesenie o uložení vozidla do súdnej úschovy Okresného súdu Bratislava IV nedoručilo.

Nebyť zhody okolností a nášho urgovania tohto orgánu činného v trestnom konaní, mohlo sa stať, že by si naša spoločnosť nestihla v zákonnej lehote uplatniť svoje vlastnícke právo na predmet úschovy…

Tým,   že   konajúci   orgán   predmetné   Uznesenie   o   prerušení   trestného   konania a Uznesenie, ktorým zložil vozidlo do úschovy Okresného súdu Bratislava IV, nedoručil, porušil kogentnú zákonnú i ústavnú normu a tým aj naše právo na spravodlivý proces a uprel nám taktiež právo na právnu pomoc v konaní.

V   dôsledku   neúčinného   doručovania   následne   taktiež   dochádza   k   zbytočným prieťahom   v   konaní   a   teda   k   porušovaniu   nášho   ústavného   práva   zaručeného   nám ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. …

Tieto zásahy do našich procesných práv pritom priamo ovplyvňujú kvalitu našich majetkových   práv...   Nakoľko   je   leasing   hlavným   predmetom   činnosti   našej   spoločnosti, podobné   správanie   sa   konajúcich   orgánov   v   enormnej   miere   zasahuje   aj   do   nášho ústavného práva podnikať...

Už samotný fakt, že Okresné riaditeľstvo PZ SR úplne flagrantne porušilo kogentnú normu   a   nedoručilo   právnemu   zástupcovi   svoju   písomnosť   a   formálne   právoplatne prerušilo konanie, bez opory v zákone, je nehoráznym porušením základného práva na spravodlivý proces a nemá v slobodnej a demokratickej spoločnosti čo hľadať. Nehovoriac o tom, že tým konajúci orgán činný v trestnom konaní zasiahol do práv na právnu pomoc, ktorú týmto ohrozil.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Základné   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   proces   podľa   článku   46   Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na právnu pomoc podľa článku 47 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky boli porušené v konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky, č. k. ČVS: ORP-601/2-OSV-B4-2006. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky sa prikazuje, aby právnemu zástupcovi sťažovateľa doručil všetky doposiaľ nedoručené písomnosti týkajúce sa veci vedenej pod č. k. ČVS: ORP-601/2-OSV-B4-2006.

Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   je   povinné   zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € a nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred ústavným súdom vo výške 303,31 € s tým, že trovy konania uhradí priamo   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   všetko   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 80/2010).

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade je predmetom konania na ústavnom súde namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy,   ku   ktorému   malo   dôjsť   postupom   oddelenia   skráteného   vyšetrovania   v   konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-601/2-OSV-B4-2006.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a   to   za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   ako   aj   z vyžiadaného   spisu   oddelenia   skráteného vyšetrovania   sp.   zn.   ČVS:   ORP-601/2-OSV-B4-2006   ústavný   súd   zistil,   že   uznesením Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Bratislava IV (ďalej len „úrad justičnej polície“) sp. zn. ČVS: OÚJP-435/2003 Sý zo 16. júla 2003 bolo začaté trestné stíhanie vo veci za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) a ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom v relevantnom čase na tom skutkovom základe, že dosiaľ neznámy páchateľ v čase od 15. júla 2003 do 16. júla 2003 na P. ulici v B. odcudzil   tam zaparkované a riadne uzamknuté osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDi, zelenej metalízy, ako aj ďalšie   veci,   čím   bola   lízingovej   spoločnosti   Č.,   a.   s.,   P.,   spôsobená   škoda   v sume   cca 700 000 Sk (23 235,74 €).

V priebehu tohto trestného konania boli vykonané procesné aj iné úkony pre účely zistenia skutkového stavu, ako aj zistenia páchateľa, medzi inými výsluchy poškodeného a svedkov, bolo vykonané znalecké dokazovanie, trestné konanie bolo prerušené a následne sa v ňom pokračovalo uznesením úradu justičnej polície sp. zn. ČVS: OÚJP-435/2003 Sý z 20.   septembra   2005.   V trestnom   konaní   sa   pokračovalo   z dôvodu,   že   29.   júna   2005 príslušníci polície zaistili osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDi, zelenej metalízy.

Znaleckým   dokazovaním –   metalografickým   skúmaním bolo zistené,   že   v danom prípade ide o osobné motorové vozidlo, k odcudzeniu ktorého došlo ešte v júli 2003 na P. ulici v B. a ktorého „VIN“ bolo pozmenené.

Naposledy   bolo   trestné   konanie   prerušené   uznesením   oddelenia   skráteného vyšetrovania   sp.   zn.   ČVS:   ORP-601/2-OSV-B4-2006   z 13.   decembra   2007,   pretože   sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Ešte predtým bolo uznesením oddelenia skráteného vyšetrovania sp. zn. ČVS: ORP-601/2-OSV-B4-2006 z 26. októbra 2007 bolo rozhodnuté o uložení predmetného osobného motorového vozidla do úschovy Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“).

V priebehu   trestného   konania   poverený   príslušník   Policajného   zboru   oddelenia skráteného   vyšetrovania   ustálil   osobu   poškodeného,   ktorým   je   Č.,   a.   s.,   P.,   pretože z doterajšieho   skráteného   vyšetrovania   vyplynulo,   že   práve   tejto   právnickej   osobe   bola odcudzením označeného osobného motorového vozidla spôsobená škoda v sume 690 000 Sk (22 903,80 €).

Ústavný súd ďalej zistil, že žiadosťou z 20. decembra 2005 sťažovateľka žiadala o vydanie   predmetného   osobného   motorového   vozidla   z dôvodu,   že je   jeho vlastníkom. Potom,   keď   jej   bolo   doručené   uznesenie   oddelenia   skráteného   vyšetrovania   sp.   zn. ČVS: ORP-601/2-OSV-B4-2006   z 23.   marca   2006   o vrátení   predmetného   osobného motorového vozidla tretej osobe, podala proti nemu sťažnosť. Príslušnému orgánu zároveň oznámila   svoje   zastupovanie   právnym   zástupcom.   Na   základe   sťažnosti   sťažovateľky Okresná   prokuratúra   Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   uznesením   č.   k. 1 Pv 464/03-26   z 11.   mája   2006   okrem   iného   zrušila   napadnuté   uznesenie   o vrátení predmetného osobného motorového vozidla tretej osobe.

Vzhľadom na to, že od tohto okamihu sťažovateľka nemala vedomosť o tom, ako prebieha   trestné   konanie,   pričom   jej   právnemu   zástupcovi   neboli   doručované   žiadne písomnosti ani rozhodnutia týkajúce sa danej trestnej veci, podaním z 10. septembra 2010 sa na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava IV sťažovala na postup oddelenia skráteného vyšetrovania v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-601/2-OSV-B4-2006.

V „Sťažnosti“ sťažovateľka uviedla, že od mája 2006 nemá žiadnu vedomosť o stave tohto konania a že až 10. septembra 2010 zistila, že trestné konanie vo veci bolo opäť, a to uznesením z 13. decembra 2007, prerušené, ale že ani toto rozhodnutie, ani rozhodnutie o uložení   predmetného   osobného   motorového   vozidla   do   úschovy   okresného   súdu z 26. októbra 2007 jej neboli doručené.

Na podnet sťažovateľky reagovala okresná prokuratúra listom č. k. 1 Pv 464/03-76 z 22.   novembra   2010,   v ktorom   citujúc   ustanovenia   Trestného   poriadku   sťažovateľke oznámila, že v tomto konaní jej nebola spôsobená žiadna majetková, morálna ani iná škoda a taktiež neboli ohrozené ani porušené iné jej zákonom chránené práva a slobody, a teda že nemá   postavenie   poškodeného   v trestnom   konaní.   Z tohto   dôvodu   jej   nebolo   zaslané uznesenie o prerušení trestného stíhania. Okresná prokuratúra však ďalej konštatovala, že uznesenie oddelenia skráteného vyšetrovania o uložení osobného motorového vozidla do úschovy   okresného   súdu   vydané   podľa   §   97   ods.   1   Trestného   poriadku   jej   malo   byť doručené,   a preto   dozorujúci   prokurátor   dal   pokyn   policajtovi,   aby   jej   toto   rozhodnutie doručil.   Z vyšetrovacieho spisu   vyplýva, že   toto   rozhodnutie bolo právnemu   zástupcovi sťažovateľky doručené 6. decembra 2010.

Okrem toho okresná prokuratúra informovala sťažovateľku o tom, že uzneseniami okresného súdu č. k. 1 Nt 8/2009-7 z 30. septembra 2009 a sp. zn. 2 Nt 8/2009 zo 7. júna 2010 bolo predmetné osobné motorové vozidlo evidenčne prebraté do súdnej úschovy.

Z rozhodnutia okresného súdu zo 7. júna 2010 vyplýva, že každý, kto si na vec (osobné motorové vozidlo) robí právny nárok, musí ho v lehote do 7. júna 2011 uplatniť v občianskom súdnom konaní.

Podstatou   námietok   sťažovateľky   boli   tvrdenia   o porušení   označených   práv z dôvodu,   že   jej   právnemu   zástupcovi   nebolo   doručené   uznesenie   oddelenia   skráteného vyšetrovania o uložení predmetného osobného motorového vozidla do úschovy okresného súdu z 26. októbra 2007 ani uznesenie o prerušení trestného stíhania z 13. decembra 2007.

Ústavný   súd   zistil,   že   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   sa   sťažovateľka domáhala preskúmania postupu oddelenia skráteného vyšetrovania tak, že 10. septembra 2010 podala tamojšiemu orgánu verejnej moci „Sťažnosť“, ktorú je potrebné kvalifikovať ako podnet podľa § 31 a násl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Tento podnet vybavila okresná prokuratúra listom č. k. 1 Pv 464/03-76 z 22. novembra 2010.

Podľa   názoru ústavného súdu   okresná prokuratúra vybavila sťažovateľkin   podnet spôsobom, ktorým poskytla účinnú ochranu jej právam.

Okresná prokuratúra predovšetkým dala príslušnému policajtovi pokyn na doručenie uznesenia   o uložení   predmetného   osobného   motorového   vozidla   do   úschovy   okresného súdu.   K doručeniu   tohto   rozhodnutia   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   reálne   došlo 6. decembra 2010.

To znamená, že vo vzťahu k prieťahom v konaní (a tým aj k namietanému porušeniu základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy)   v súvislosti   s nedoručením   rozhodnutia týkajúceho sa súdnej úschovy právnemu zástupcovi sťažovateľky bol podnet sťažovateľky vybavený účinne a efektívne. Navyše, okresná prokuratúra nielenže zabezpečila, aby sa toto rozhodnutie   dostalo   do   dispozičnej   sféry   sťažovateľky,   ale   zároveň   ju   informovala o rozhodnutiach   okresného   súdu,   ktorými   bolo   predmetné   osobné   motorové   vozidlo evidenčne   prebraté   do   úschovy   a v zmysle   ktorých   si   mohla   a ešte   stále   môže   v rámci občianskeho súdneho konania uplatniť voči tejto veci svoj nárok. To, že sťažovateľka si je vedomá súčasného stavu, a teda má vedomosť o tom, akým spôsobom môže podniknúť právne kroky na ochranu svojho vlastníckeho práva k predmetnému osobnému motorovému vozidlu, svedčí aj jej tvrdenie obsiahnuté v sťažnosti doručenej ústavnému súdu: „Nebyť zhody okolností a nášho urgovania tohto orgánu činného v trestnom konaní, mohlo sa stať, že by si naša spoločnosť nestihla v zákonnej lehote uplatniť svoje vlastnícke právo na predmet úschovy.“

Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy, ústavný súd s prihliadnutím na podstatu jej námietok považuje za potrebné   konštatovať,   že   medzi   namietaným   porušením   týchto   základných   práv a napadnutým   postupom   označeného   orgánu   verejnej   moci   nezistil   žiadnu   príčinnú súvislosť.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   už   na   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej obsiahnutými, pretože rozhodovanie o takých otázkach je viazané na vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. februára 2011