znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 52/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupmi   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 17/06 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 214/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. októbra 2007 doručené podanie MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Ústavná sťažnosť“,   ktorým   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupmi   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 17/06 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 214/07 „pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Súdy pripustili používať vyššej súdnej úradníčke JUDr. A. U. použiť KLAMSTVÁ O MAJETKU sťažovateľa (...)

Sťažovateľ je prototypom na adepta na oslobodenie od poplatkov. JUDr. U. sa však nezaoberá   etikou   a   morálkou   a   dodržiavaním   princípov   spravodlivosti,   jej   jedinou vlastnosťou   je   odutosť   a   napínanie   bicepsov   -   t.   j.   zneužívanie   právomoci   verejného činiteľa.   Pokojne použije klamné údaje o majetku a na takom základe rozhoduje - to je brutálne ponižovanie, diskriminácia a zasahovanie do práv na ochranu osobnosti, je možné použiť a uplatniť § 11 a § 13 Obč. z.

JUDr. U. v konaní 16 C/245/2005 protizákonne vymáhala súdne poplatky vo výške 3.000.- Sk, pritom musela vedieť, že v uvedenom konaní sa zo zákona poplatky neplatia... JUDr. U. napokon odmietla ustanoviť advokáta na zastupovanie na ochranu práv sťažovateľa, napriek tomu, že vedela, že iné súdy tak vykonali...

Keďže sťažovateľ nie je advokát, mala JUDr. U. ustanoviť advokáta a nemala žiadne pravo p o r u š i ť sťažovateľove právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie...

Krajský súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, čo je chybné rozhodnutie a porušil rovnakým spôsobom základné práva sťažovateľa.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 52/08 zo 14. februára 2008 nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a vyzval ho, aby   predložil   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia, inak bude jeho sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   bola   sťažnosť   sťažovateľa   doplnená   podaním z 11. marca 2008, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 18. marca 2008, v ktorom uviedol:„Súd   sťažovateľovi   nevyhovel   a   neustanovil   sťažovateľovi   advokáta   a   žiada sťažovateľa o predloženie splnomocnenia prenajatého advokáta na konanie pred Ústavným súdom.“

Rovnako v ďalšej časti doplnenia podania z 11. marca 2008 nedostatky sťažnosti neodstránil,   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom nepredložil a iba použil hrubo urážlivé, neprimerané a dehonestujúce výroky, ako aj útočné a agresívne vyjadrenia na adresu sudcu ústavného súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné, ako aj osobitné   náležitosti   sťažnosti   vrátane   okolností,   ktoré   by   mohli   byť   dôvodom na jej odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich   prípadoch,   v ktorých   odmietol   sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí z dôvodu, že používa útočný alebo hrubo urážlivý jazyk, judikoval, že Občiansky súdny poriadok ako generálna právna norma upravujúca civilný proces vo svojich základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou je úprava postupu súdov a účastníkov konania tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho tieto ustanovenia dávajú garanciu, že úlohou súdov je dbať na to, aby v rámci   občianskeho   súdneho   konania,   ktoré   je   jednou   zo   záruk   zákonnosti, nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (napr. III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07, III. ÚS 183/07 a III. ÚS 11/08).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v doplnení   sťažnosti   prekročil   hranicu   normálneho   správania   a hrubo   urazil   sudcu ústavného súdu, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania,   ale   i samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných, ako i verbálnych prejavoch (obdobne III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07).

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť smie byť v zásade odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch   a   rovnako   ak   používa   útočný,   resp. hrubo   urážlivý   jazyk (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2008