znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 52/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   M.   P.,   CSc.,   bytom   N.   Z.,   zastúpeného advokátom JUDr. J. D., Advokátska kancelária, N. Z., pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   ochranu   vlastníctva   podľa   čl.   20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 8. októbra 2002 sp. zn. 11 S 52/02, ako aj rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002 a takto

r o z h o d o l:

Sťažnosť Ing. M. P., CSc.,   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22.   januára   2003   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   P.,   CSc.,   bytom   N.   Z.   (ďalej   len „sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. J. D., Advokátska kancelária, N. Z.

Sťažovateľ   uviedol,   že   10.   marca   2002   nadobudol   právoplatnosť   rozsudok Okresného   súdu   Nové   Zámky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   10   C   6/99 z 9. februára 1999, ktorým v právnej veci navrhovateľky MUDr. Z. P., proti odporcovi (v   konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi)   o   zrušenie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“)   rozhodol   tak,   že   bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu,   ktoré vzniklo uzavretím ich   manželstva 7. marca 1981 v Nových Zámkoch, zrušil počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Sťažovateľ 10. marca 1999 uzavrel s MUDr. Z. P. dohodu o vyporiadaní BSM a kúpnu zmluvu. Dňa 11. marca 2002 bol podaný na Správu katastra Nové Zámky návrh na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na LV č. 3511 a LV č. 2096 č. k. V 697/02.

Na   základe   rozhodnutia   Správy   katastra   Nové   Zámky   zo   17.   apríla   2002 č. V 697/2002 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý z dôvodu, že zo zápisu   na   LV   č.   3511   bolo   zistené,   že   zmluvná   voľnosť   účastníkov   dohody o vyporiadaní BSM bola obmedzená, pretože na LV č. 3511 sú zapísané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX 418/99 z 25. novembra 1999, EX 452/99 z 25. novembra 1999, EX 417/99 z 25. novembra 1999, EX 61/2000 zo 7. apríla 2000 a EX 592/2000 z 15. augusta 2000 a exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. EX 419/1999 z 25. novembra 1999. Zo zápisu na LV č. 2096 bolo zistené, že zmluvná voľnosť predávajúceho bola obmedzená, pretože na nehnuteľnosť sú vydané tie isté exekučné príkazy ako na LV č. 3511.

Dňa 19. novembra 2002 bol sťažovateľovi doručený rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002, ktorým bolo v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002 potvrdené toto rozhodnutie z dôvodu obmedzenia zmluvnej voľnosti sťažovateľa.

Dňa   2.   januára   2003   podal   sťažovateľ   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky podnet sp. zn. 03/Pc/N/01 na podanie mimoriadneho dovolania.

Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   vidí   sťažovateľ   v tom,   že   v konečnom   dôsledku spôsobom   odporujúcim   zákonu   nebol   povolený   prevod   jeho   vlastníckeho   práva vkladom do katastra nehnuteľností z týchto dôvodov:

1. Obsahom vlastníckeho práva podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) je okrem iného právo vlastníka nakladať s predmetom svojho vlastníctva s tým, že podľa § 128 ods.   2   Občianskeho   zákonníka   možno   vlastnícke   právo   obmedziť,   len   ak   účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

2.   Z rozhodnutia   Správy   katastra   Nové   Zámky   vyplýva,   že   všetky   v ňom citované exekučné príkazy boli vydané po dni uzavretia dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy, t. j. po 10. marci 1999, preto v čase ich uzavretia zmluvná voľnosť sťažovateľa   obmedzená   nebola.   Rozsudok   Krajského   súdu   v Nitre   a rozhodnutie Správy   katastra   Nové   Zámky   sú   v rozpore   s dôvodovou   správou   k   §   31   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností a o zápise   vlastníckych   a iných   práv   k nehnuteľnostiam   (katastrálny zákon) v znení neskorších   predpisov,   podľa   ktorej   katastrálny   úrad   skúma   podstatné   náležitosti príslušného   zmluvného   typu,   oprávnenie   prevodcu   nakladať   s nehnuteľnosťou z hľadiska existencie jeho práva k nehnuteľnosti a z hľadiska spôsobilosti na právne úkony v čase, keď k nemu došlo.

3.   Vklad   do   katastra   nehnuteľností   nie   je   otázkou   zmluvnej   voľnosti sťažovateľa,   ale,   naopak,   splnením   jeho   zmluvnej   povinnosti   vyplývajúcej z citovaných právnych úkonov, t. j. prevodu vlastníckeho práva na druhého manžela ako podstatnej náležitosti dohody o vyporiadaní BSM manželov a kúpnej zmluvy.

4. S poukazom na vyššie uvedené je rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky a Krajského súdu v Nitre v rozpore s § 123 a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, a preto aj s čl. 20 ods. 4 ústavy.

Sťažovateľ   si   uplatnil   vo   svojej   sťažnosti   aj   priznanie   finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk z dôvodu, že boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody, na nehnuteľnosti sa ďalej vykonáva exekúcia, hoci by sa inak nevykonávala, čím je zmarený účel ochrany majetku manželky sťažovateľa, ktorá nie je podnikateľom, a na dotknuté nehnuteľnosti sa môže v budúcnosti uskutočniť nútený výkon iného rozhodnutia, hoci by sa inak neuskutočnil.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 52/02-14 zo dňa 8. 10. 2002 boli porušené základné ľudské práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v Nitre   č.   k. 11 S 52/02-14 zo dňa 8. 10. 2002 zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky č. V 697/02 zo dňa 17. 4. 2002 zrušuje.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk.“

II.

Z listinných   dôkazov   predložených   sťažovateľom   vyplýva,   že   rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. 10 C 6/99 z 10. marca 1999 bolo zrušené bezpodielové   spoluvlastníctvo   sťažovateľa   a   jeho   manželky   MUDr.   Z.   P.   ku   dňu právoplatnosti rozsudku, teda k 10. marcu 1999, podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka na návrh manželky MUDr. Z. P. z dôvodu, že sťažovateľ získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Následne v ten istý deň (10. marca 1999) uzavreli sťažovateľ a MUDr. Z. P. dohodu   o   vyporiadaní   BSM,   predmetom   ktorej   bola   nehnuteľnosť   vedená   na   LV č. 3511, a to pozemok - ostatná plocha o výmere 91 m2, parc. č. 7704/2 a rodinný dom s príslušenstvom na parc. č. 7704/1, súpisné číslo 2193 v katastrálnom území Nové Zámky.   Na   základe   tejto   dohody   mala   nehnuteľnosť   nadobudnúť   do   výlučného vlastníctva MUDr. Z. P.

V ten istý deň, teda 10. marca 1999, uzavrel sťažovateľ s MUDr. Z. P. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - pozemku - záhrady o výmere 403 m2, parc. č. 7704/1 v katastrálnom území Nové Zámky vedenej na LV č. 2096 do vlastníctva MUDr. Z. P.

Na   základe   rozhodnutia   Správy   katastra   Nové   Zámky   zo   17.   apríla   2002 č. V 697/2002 bol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v dohode o vyporiadaní BSM a v kúpnej zmluve zamietnutý. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia   je   zrejmé,   že   na   vklad   boli   predložené   tri   zmluvy,   a   to   dohoda o vyporiadaní BSM z 10. marca 1999, kúpna zmluva z 10. marca 1999 a zmluva o   zriadení   vecného   bremena   zo   7.   marca   2002.   Vzhľadom   na   to,   že   išlo   o   tri samostatné právne úkony, Správa katastra Nové Zámky ich posudzovala samostatne a zistila nasledovné nedostatky:

1.   Vkladu   vlastníckeho   práva   podľa   predloženej   dohody   o   vyporiadaní bezpoldielového spoluvlastníctva manželov nebolo možné vyhovieť, pretože návrh na vklad do katastra nehnuteľností nespĺňal náležitosti podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje 3-ročnú hmotnoprávnu lehotu na podanie návrhu na vklad do katastra odo dňa uzavretia dohody. Okrem toho zo zápisu na LV č. 3511 bolo zistené,   že   zmluvná   voľnosť   účastníkov   dohody   bola   obmedzená,   pretože   na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, boli vydané exekučné príkazy na vykonanie   exekúcie   predajom   nehnuteľnosti   č.   EX   418/99   z   25.   novembra   1999, EX   452/99   z 25.   novembra 1999,   EX   417/99 z 25.   novembra   1999,   EX 61/2000 zo 7. apríla 2000 a EX 592/2000 z 15. augusta 2000 a exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č.   EX   419/99 z 25.   novembra 1999. Vydanie vyššie uvedených exekučných príkazov malo za následok zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom exekučného konania podľa § 135 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a doplnení   ďalších   zákonov   v znení neskorších predpisov.

2. Vkladu vlastníckeho práva podľa predloženej kúpnej zmluvy nebolo možné vyhovieť, pretože návrh na vklad nebol podaný v 3-ročnej lehote podľa § 47 ods. 2 Občianskeho   zákonníka.   Okrem   toho   zo   zápisu   na   LV   č.   2096   bolo   zistené, že   zmluvná   voľnosť   predávajúceho   je   obmedzená,   pretože   na   predmetnom   liste vlastníctva   sú   zapísané   exekučné   príkazy   na   vykonanie   exekúcie   predajom nehnuteľností č. EX 452/1999 z 25. novembra 1999, EX 61/2000 zo 7. apríla 2000 a EX 592/2000 z 15. augusta 2000.

3. Vkladu práva vyplývajúceho z vecného bremena podľa predloženej zmluvy o   zriadení   vecného   bremena   nebolo   možné   vyhovieť,   pretože   táto   zmluva   právne nadväzovala na predchádzajúce právne úkony - kúpnu zmluvu a dohodu o vyporiadaní BSM, ktoré sa však nestali právne účinnými.

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002 bolo potvrdené rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že je vecne správne, aj keď zo strany   navrhovateľov   bola   odôvodnene   vznesená   námietka   proti   rozhodnutiu o oneskorenom podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, čo Správa katastra Nové   Zámky   uznala   ako   námietku   dôvodnú,   pretože   dohoda   o   vyporiadaní   BSM a kúpna zmluva boli uzavreté 10. marca 1999, 3-ročná lehota na podanie návrhu na vklad pripadla na nedeľu 10. marca 2002, teda posledným dňom bol podľa § 122 ods.   2   Občianskeho   zákonníka   najbližší   nasledujúci   pracovný   deň,   to   znamená pondelok   11.   marca   2002.   Teda   návrh   na   vklad   bol   podaný   v lehote.   Z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že Správa katastra Nové Zámky dospela k správnemu záveru,   že   zmluvná   voľnosť   nakladania   s nehnuteľnosťami,   ktoré   boli   predmetom kúpnej zmluvy a dohody o vyporiadaní BSM, bola obmedzená z toho dôvodu, že na LV č. 3511 a LV č. 2096 Správy katastra Nové Zámky boli zapísané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie predajom   nehnuteľností.   Zo zistených skutočností   vyplýva, že   sťažovateľ   mal   obmedzenú   zmluvnú   voľnosť   a   jeho   právo   nakladať s nehnuteľnosťami bolo obmedzené.

III.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd   skúma, či dôvody uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych a   trestnoprávnych   veciach;   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov verejnej   správy   a   zákonnosť   rozhodnutí,   opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu napáda tak rozhodnutie Správy   katastra   Nové   Zámky,   ako   aj   rozsudok   Krajského   súdu   v Nitre.   V petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd zrušil obe spomínané rozhodnutia.

Z konkrétnych   okolností   uvedeného   prípadu,   ako   aj   z tvrdení   a   listinných dôkazov, ktoré sťažovateľ k sťažnosti pripojil, však vyplýva, že ochrana základných práv   a   slobôd   sťažovateľa   pred   ním   namietaným   zásahom   patrí   do   právomoci všeobecného súdu, v danom prípade Krajského súdu v Nitre, ktorý o ochrane týchto práv a slobôd aj rozhodol, a nie do právomoci ústavného súdu. Sťažovateľ tu namieta nesprávnosť právneho názoru, ktorý bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.   zn.   11   S   52/02   z   8.   októbra   2002   a   v   rozhodnutí   Správy   katastra   v Nových Zámkoch č. V 697/2002 zo 17. apríla 2002.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil právny názor, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly   zo   strany   ústavného   súdu   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok   porušenie základného práva alebo slobody   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   37/95,   II.   ÚS   58/98,   I.   ÚS   5/00,   I.   ÚS   17/01 a I. ÚS 13/00).

Po   oboznámení   sa   s obsahom   rozsudku   Krajského   súdu   v Nitre   sp.   zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002 ústavný súd dospel k názoru, že právny záver Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, a preto nie je daná ani právomoc ústavného súdu na jeho preskúmavanie a prípadné nahradenie právnym názorom ústavného súdu v danej veci.

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nedostatok   právomoci   na   jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003